referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Nedeľa, 23. apríla 2017
Fínsko
Dátum pridania:07.02.2012Oznámkuj:12345
Autor referátu:Pacejko
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 286
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:3.7
Priemerná známka:3.02Rýchle čítanie:6m 10s
Pomalé čítanie:9m 15s
 

Základná charakteristika
Oficiálny názov krajiny: Fínska republika
Hlavné mesto: Helsinki
Rozloha: 338 415 km²
Počet obyvateľov: 5 250 275
Národnostné zloženie: Fíni – 93,4%, Švédi – 5,7%, iné – 0,9%
Náboženstvá: luteráni – 85,5%, bez vyznania – 11%, iné – 3,5%
Štátne zriadenie: republika
Hlava štátu: prezidentka
Úradný/é jazyk/y: švédsky, fínsky
Mena: euro (predtým fínska marka FIM)

História
Archeologické nálezy dokazujú, že oblasť, ktorá dnes patrí Fínsku, bola obývaná už v 8. tisícročí pred Kr. počas doby kamennej, keď sa stiahol ľadovec po poslednej dobe ľadovej. Predpokladá sa, že prví obyvatelia boli lovci-zberači, ktorí žili hlavne z toho, čo ponúkal les a more. Takmer sedemstoročná príslušnosť Fínska k Švédskemu kráľovstvu sa tradične spája s rokom 1154 a údajným príchodom kresťanstva spolu so švédskym kráľom Erikom. Podľa archeologických záznamov ale bolo veľa fínskych obyvateľov kresťanmi už predtým. Švédčina sa stala dominantným jazykom administratívy a výuky. Fínčina, v ktorej sa tlačila aj náboženská literatúra, zostala jazykom obyčajných ľudí. Na začiatku 19. storočia Fínsko dobyli armády ruského cára Alexandra I. Ruský cár, uvedomujúc si väzby na Švédsko a odlišnú kultúru, ustanovil Fínsko ako veľkovojvodstvo v personálnej únii s cárskym Ruskom. Aby ruština nahradila švédčinu a aby sa popretŕhali citové väzby so Švédskom, cársky dvor a fínska vláda začali presadzovať fínčinu. Pridalo sa tiež silné nacionalistické obrodenecké hnutie. Fínčina získala rovnoprávnosť so švédčinou v roku 1892. Po 2. svetovej vojne sa Fínsko ocitlo v šedej zóne medzi Západom a Sovietskym zväzom. Fínsko-sovietsky pakt priateľstva, spolupráce a vzájomnej pomoci dával Sovietskemu zväzu možnosť vplyvu na fínsku domácu politiku. Rozpad Sovietskeho zväzu roku 1991 Fínsko prekvapil a spôsobil ekonomickú krízu, ale po ňom Fínsko mohlo nabrať nový kurz. Roku 1995 tak vstúpilo do Európskej únie.

Poľnohospodárstvo a priemysel
Hlavné priemyselné odvetvia: strojársky, papierenský, potravinársky, hutnícky a chemický. Svetovo významná produkcia celulózy, papieru ( 6.miesto vo svete). Ťažia sa tu rudy železa a neželezných kovov. Vysoká ťažba dreva ( 10.miesto vo svete). Dve jadrové elektrárne dodávajú necelú tretinu elektrickej energie. Poľnohospodárstvo sa orientuje na živočíšnu výrobu a produkciu krmovín a obilnín. Na severe prevláda chov sobov (200000 kusov). V službách tu pracuje 62% ľudí, v priemysle 34% a v poľnohospodárstve 4%. V poslednom období sa Fínsko stalo popredným výrobcom mobilov ( Nokia ).

Mestá
- Helsinki (500 tis., aglomerácia 1,2 mil.) - najväčšie kultúrne, priemyselné, obchodné a dopravné stredisko s veľkým prístavom, lodenicami a letiskom. Hlavné mesto Fínska je z troch strán obkolesené morom. Pôsobí tak dojmom voľnosti. Tento nádherný prístav sa pýši pestrím pouličným trhom, kde sa predávajú ryby, ovocie, zelenina a kvety. Mesto je plné zaujímavých moderných budov, ktoré sú navrhnuté tak, aby harmonizovali so starými stavbami, a tak vytvorili jedinečný národný štýl.
- Turku - prvé hlavné mesto Fínska a pravdepodobne aj historicky najstaršie mesto krajiny, Luostarinmäki - jedna z mála zachovaných častí mesta z 18. storočia s drevenými domami
- Tampere- známe stredisko zimných športov.

Cestovný ruch
- hlavné mesto i iné mestá na pobreží.
- jazerné oblasti - možnosti pre letnú rekreáciu, vodné športy a turistiku.
- mnoho stredísk zimných športov, dokonca na vzdialenom severe (okolie jazera Inari, až za polárnou kružnicou). V Laponsku sa nachádzajú tri národné parky (horská tundra a tajga, vodopády, jazerá). Život obyvateľov Fínska je úzko spätý s prírodou a jej ochranou.


Zaujímavosti
- Juhannus - Najdlhší deň roka - národná oslava, ktorá vyláka do prírody celý národ
- Dlhé biele noci - zážitok, na ktorý sa nezabúda
- Polárny kruh - pre tých, ktorí chcú zažiť krásu nekonečných snehových polí a poriadnej zimy je iste zaujímavá informácia, že po prekročení Polárneho kruhu môže turista dostať doklad - potvrdenie.
- SantaClaus Expres - nočný expres do Rovaniemi na severnom polárnom kruhu
- Rovaniemi - mesto na severnom polárnom kruhu, centrum najsevernejšej fínskej provincie, Laponska. V tejto časti Fínska žijú voľne soby.
- Fínsko je domovom sáun. Na dedinách sa vykurujú drevom, v mestách elektrinou. Po saunovaní sa treba ochladiť v blízkom jazere alebo studenou sprchou.
- Ľadovo studený sever Nórska, Švédska a Fínska sa volá Laponsko. Saami sú Laponci, ktorí žijú v tejto oblasti v roztrúsených dedinkách, majú svoj vlastný jazyk i zvyky a chovajú sobie stáda na mäso a mlieko. Ich spôsob života sa však pomaly mení. Laponsko je známe ako domov Deda Mráza či Santa Klausa a tisíce detí mu sem každoročne posielajú listy.


Šport
Fínske národné hokejové mužstvo patrí medzi najlepšie národné reprezentačné mužstvá v ľadovom hokeji v súčasnosti. Najväčším úspechmi sú zlaté medaily z majstrovstiev sveta 1995 a 2011. Okrem toho Fínsko získalo na majstrovstvách sveta, Zimných olympijských hrách a majstrovstvách Európy aj niekoľko strieborných a bronzových medailí.


Súčasnosť
Poloha
Rozprestiera sa na Škandinávskom polostrove. Pätina územia leží za severným polárnym kruhom. Je to severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý obmýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade a Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu navyše s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Alandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu.


Povrch

Povrch Fínska je prevažne nížinatý, pahorkatinový, s ľadovcovými nánosmi. Jedine na severe zasahujú výbežky Škandinávskych hôr (Haltiatunturi, 1324 m n.m.).Veľká časť Fínska je pokrytá močiarmi.Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy.
Vodstvo:187 888jazier zaberá asi 10% plochy krajiny. Sú hlavnou turistickou atrakciou.Celá južná časť štátu je zaujímavá Fínskou jazernou plošinu, v nich vodné plochy tvoria 25% územia. Z jazier, ktoré sú prepojené riekami alebo prielivmi sú najväčšie Saimaa a Päijänne .Najdlhšie rieky sú na severe v Laponsku Kemijoki (494 km) a pohraničná rieka Torniojoki (570 km).


Podnebie

Podnebie má kontinentálne rysy so značnými sezónnymi rozdielmi teplôt. Klíma je mierna na pobreží Baltského mora, ale drsná v Laponsku za polárnym kruhom. Ročné priemerné zrážky sú nízke (350–650 mm). Najchladenejším mesiacom je január (niekedy v Helsinkách cez deň - 28°C; priemerná zimná teplota – 5°C) a najteplejším mesiacom je vo všeobecnosti júl. Nie je zvláštnosťou, že v niektorých rokoch v letných mesiacoch nevystúpi teplota nad 20°C (štatistiky uvádzajú priemernú letnú teplotu okolo 22°C). Pre zimné mesiace je príznačná tma (šero) počas dňa (svetlo trvá len niekoľko hodín) a pre letné mesiace naopak „biele noci“.

 
Podobné referáty
FínskoSOŠ2.9633849 slov
FinskoSOŠ3.0209934 slov
FínskoSOŠ2.9605560 slov
Fínsko2.9435518 slov
Finsko2.97751986 slov
FínskoSOŠ2.9613338 slov
FínskoGYM2.9495297 slov
FínskoGYM2.9809935 slov
Fínsko2.98923056 slov
Fínsko3.0059734 slov
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.