referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 25. mája 2017
Slumy
Dátum pridania:02.11.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:jukubc
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 192
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:3.4
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:5m 40s
Pomalé čítanie:8m 30s
 
Slumy

Čo sú to slumy?
Slumy sú chudobné štvrte z nelegálne postavených chatrčí, ktoré sa nachádzajú predovšetkým na predmestiach veľkomiest v chudobných krajinách. Vo veľkomestkých slumoch je zlý prístup k pitnej vode, je tu problém s hygienou a kanalizáciou. Pod preľudnenými prístreškami žije dnes 830 mil. obyvateľov planéty . Agentúra OSN odhaduje že v roku 2020 može byť počet obyvateľov žijúcich v slumoch až 900 miliónov.
Za najbiednejšie slumy vo svete sú považované slumy v Lagose (Nigéria), Addis Abebe (Etiópia) a v Bamaku (Mali), najväčší slum je v Kalkate (India) a najbizardnejší v Manile (Filipíny). Ale najdesivejšie slumy sú v brazílskom Sao Paule, snáď nikde vo svete nežije bieda a blahobyt tak blízko seba. Hranicu medzi cestou a chatrčou tu tvorí niekedy iba meter, možno meter a pol priestoru. Podobné miesta sú všade v rozvojových krajinách, v Indonézií sa im hovorí kampungy, vo francúzsky hovoriacich afrických krajinách bidonvilly, v Brazílii favely a v Južnej Afrike townshipy. V slumoch žije 534 mil. Aziatov, 125 mil. Latinoameričanov a 171 mil. Afričanov. V Káhire došlo ku kríze pri hľadaní miesta na bývanie až tak ďaleko, že ľudia obývajú hrobky na veľkom pohrebisku, a tak vytvorili štvrť známu ako Mesto mŕtvych.

Príčiny vzniku slumov

V nádeji na lepší život sa ľudia z vidieka sťahujú do bohatších miest. Podobne ako vo vyspelých krajinách je hlavným dôvodom sťahovania veľká chudoba a nezamestnanosť. Ľudia sa sťahujú najmä z ekonomických dôvodov. V mestách majú väčšie pracovné príležitosti a aj vyššie platy, a tak sa počet ľudí prúdiacich z vidieka do miest neustále zvyšuje. Základným rozdielom oproti vyspelým krajinám je, že sociálny a ekonomický rozvoj miest výrazne zaostáva za počtom prisťahovalcov. Väčšina nových prisťahovalcov má problémy zo získaním zamestnania. Spontánne osídľovanie veľkých miest má potom charakter rozsiahlych slumov. Očakávania ohľadom vyššej životnej úrovne nie sú uskutočnené u drvivej väčšiny prisťahovalcov.

Život v slumoch
V preplnených slumoch často ľudia žijú ešte v horších podmienkach, ako žili vo svojej rodnej dedine. Na jednej strane vysoký počet nekvalifikovaných obyvateľov. Na strane druhej malá ponuka pracovných miest zo sebou prináša vysokú nezamestnanosť. Vzhľadom k neprítomnosti žiadneho sociálneho systému a podpory nezamestnaných sú obyvatelia donútení zabezpečiť si živobytie nelegálnym spôsobom, alebo priamo kriminálnou činnosťou. Nelegálne zamestnanie sa vyznačuje nízkymi platmi, nízkou produktivitou a nekvalifikovanou prácou. Zvyčajne ide o pololegálne práce uskutočňované v domácnosti. Nelegálna práca zahŕňa až 72% zamestanosti v Afrike, 65% v Ázií a 51% v Latinskej Amerike.
V slumoch sa šíri kriminalita a organizovaný zločin. S kriminalitou ide ruka v ruke alkoholizmus a prostitúcia. Zlé sociálne podmienky sa prejavujú rozpadom rodín. Ulicami slumov sa túla veľké množstvo opustených detí, ktorým je odoprené vzdelanie. Z opustených detí vznikajú detské gangy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu násilia a chaosu v slumoch, zapájajú sa aj do obchodu s drogami a detskou prostitúciou.
Slumy zvyčajne nie sú napojené na technickú infraštruktúru. Chýba tu pitná voda, kanalizácia, hygienické zariadenia, elektrina, odvoz odpadov, cesty a pod. Veľkým problémom je nedostatok pitnej vody. Napr. v ghanskom Akkre môžu ľudia s chudobných štvrtí používať iba dažďovú, alebo balenú vodu. Paradoxom je, že najchudobnejší obyvatelia platia za vodu väčšiu sumu ako bohatí. Extrémnym prípadom je peruánska Lima, kde chudobní platia za vodu dvadsaťkrát väčšiu sumu ako bohatí. Nedostatočné, alebo chýbajúce napojenie slumov na kanalizáciu má následok, že ich obyvatelia sú závislí na verejných toaletách, za ktoré musia platiť a čakať v dlhých radoch. Napr. v zimbabwskom hlavnom meste Harare sa v priemere 1300 ľudí delí o 1 toaletu. Priemerná čakacia doba je 5 minút, ale v najhustejšie obývaných oblastiach sa čaká až 20 minút. Prieskum dokázal, že kvôli poplatkom, čakacím dobám a nehygienickým podmienkam ľudia využívajú verejné priestranstvá.
Slumy sú často obklopené priemyselnými oblasťami. Nízka úroveň bývania neposkytuje dostatočnú ochranu proti živelným katastrofám, ako sú potopy a zemetrasenia. Nekvalitný materiál používaný na kúrenie prispieva k znečisteniu ovzdušia.
Hnačkami a infekciami, vyvolanými nedostatkom vody, zlým stavom kanalizácií trpí skoro polovica obyvateľov miest Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. V preľudnených oblastiach, kde ľudia trpia podvýživou a nízkou imunitou sa rýchlo šíria choroby ako je tuberkulóza, malária alebo žltá zimnica. Najväčšia hrozba je AIDS, ktorá za sebou zanecháva veľa sirôt.
Na rozdiel od vidieka je v mestách zdravotná starostlivosť dostupnejšia a kvalitnejšia. Chudobných od tejto starostlivosti odrádzajú vysoké poplatky a časová náročnosť návštevy zdravotníckeho zariadenia. Situáciu v takýchto slumoch je možne znázorniť na príklade Kiberského slumu, ktorý sa nachádza na okraji keňského hlavného mesta Nairobi. Hustota zaľudnenia 3000 obyvateľov na hektár (tj. na 1 človeka pripadá 3,3 m² pôdy) Zablatená zem je pokrytá vrstvou odpadkov, ľudia žijú v chatrčiach zo zhrdzaveného plechu, bez prívodu vody, elektriny a vody. Miestny muži sa v priemere dožívajú 47 rokov a ženy 50. Takmer každý piaty človek je HIV pozitívny.

Slumy ako turistické atrakcie
Aj na biede obyvateľov slumov sa dá zarábať, novým podnikateľským odvetvím sa stáva organizovanie zájazdov do slumov. Tieto zájazdy väčšinou organizuje mafia, ktorá daný slum kontroluje. Návštevníkom z bohatých zemí, ktorí sú znudení prehliadkou safari, prírodných a kultúrnych pamiatok je ponúknuté prežiť potešenie z ľudskej tragédie. Okružné jazdy po slume sú ponúkané napr. v keňskom Kibera, v ktorom žije asi 800 tisíc obyvateľov. Obyvatelia tohto slumu ťažko prežívajú, keď sa stávajú turistickou atrakciou. Jeden miestny obyvateľ sa k tomu vyjadril takto: ,,Vnímajú nás ako bábky. Chcú prísť, prehliadnuť si nás, vyfotografovať, prejsť sa a povedať priateľom, že boli v najhoršom slume v Afrike. To nám však nič neprinesie... Pokiaľ niekto príde nech pre nás niečo urobí. Alebo ak chce skutočne vedieť, ako žijeme a čo cítime, nech tu strávi s nami noc, alebo nech príde, keď je lejak a uvidí ako sa cesty menia v rieku.“
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.