Juhovýchodná Európa

- Oblasť juhovýchodnej Európy sa rozkladá na Balkánskom polostrove - balkánske štáty

Albánsko

- najzaostalejší štát Európy
- prímorská poloha v južnej časti Jadranského mora pri Otranskom prielive
- pohoria (2/3 územia) – najvyššie Prokletie, jazerá Skadarské, Ochridské, Prespanské
- bohatstvo lesov - ťažba dreva, lúky, pasienky - chov oviec a hovädzieho dobytka
- pestovanie pšenice, kukurice, olivovníka, viniča, figy, citrusy, tabak, bavlna
- nerastné suroviny: hnedé uhlie, ropa (domáca spotreba), prírodný asfalt
- vodné elektrárne, potravinársky priemysel

Macedónsko

- malý vnútrozemský štát, získalo nezávislosť v roku 1991
- hornatý povrch, rieka Vardar, stredomorské podnebie
- pestovanie pšenice, kukurice, vinič, ovocie, tabak, bavlník, ryža
- nerastné suroviny: rudy chrómu, medi, železa, mangánu – hutnícky priemysel
- slabo rozvinutý strojársky priemysel, potravinársky, textilný
- obyvateľstvo: 2/3 Macedónci - pravoslávne náboženstvo ¼ - Albánci - islam

Srbsko a Čierna hora

- zväzový štát dvoch republík – Srbska (v rámci neho Vojvodina a Kosovo) a Čiernej hory

Srbsko:
- priaznivé prírodné podmienky, nížina s úrodnými pôdami - pestovanie pšenice, kukurice, slnečnice a tabaku, repka olejná, konope, chmeľ
- priemysel hutnícky (spracúva olovnaté a medené rudy), strojárstvo, potravinárstvo, chemická výroba
- najväčšie priemyselné stredisko : Belehrad (1,5mil.obyv.)
Vojvodina :
- pestré národnostné zloženie - Maďari, Slováci
- potravinová zásobáreň Juhoslávie, stredisko: Novi Sad, intenzívny chov hovädzieho dobytka a ošípaných
Kosovo :
- najzaostalejšia oblasť Srbska - niekoľko priemyselných podnikov (spracovanie rúd, drevárske textilné, chemické závody)
- 1999 - NATO - bombardovanie Juhoslávie ako odpoveď na potláčanie kosovských Albáncov
- hlavné mesto – Priština (80-90% Albánci)
Čierna Hora
- najhornatejšie oblasti Európy s najmenej narušenou prírodou (Kotorská boka, ostrov Sv. Štefana)
- hlavné mesto Podgorica (bývalý Titograd) - ťažba bauxitu
- dôležitá železničná trať - Bar - Podgorica - Belehrad
- 1991 - vyhlásená Čierna hora za ekologický štát

Bosna a Hercegovina

- 1995 Bosna a Hercegovina jednotný štát, ktorý tvoria dva štátne celky: federácia Bosny a Hercegoviny (51%územia, obyvatelia Moslimovia a Chorváti) a Republika srbská (49% územia - oddelené zónou 4km širokou a 1030km dlhou
- hornatý povrch - Dináre, nížiny pozdĺž riek Sáva, Neretva - pestovanie pšenice, kukurice a ovocia, v pohoriach - pasienky s chovom oviec, dobytka a kôz
- priemysel - hutníctvo (na báze domácej ťažby uhlie, železná ruda, farebné kovy), strojárstvo - (najmä vojenská výroba), chemický a drevospracujúci priemysel, tkanie kobercov
- mestá : hl.mesto Sarajevo, Zenica, Tuzla