referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 19. septembra 2014
Ťažba nerastných surovín na Hornej Nitre a jej vplyv na životné prostredie
Dátum pridania:26.03.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:Tcko
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 594
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:7.6
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:12m 40s
Pomalé čítanie:19m 0s
 
História a vývoj baníctva

Začiatky baníctva možno s najväčšou pravdepodobnosťou určiť do strednej doby kamennej, kedy vznikali stenové lomy, lomové jamy a krátke štôlne, ktoré sa razili priamo v ložisku. Baníci v mladšej dobe kamennej ťažili suroviny až z hĺbky 10 metrov.
Asi 2000 rokov pred naším letopočtom sa ťažila a spracovávala meď, a to najmä v okolí Španej doliny a Seliec pod Inovcom. V tejto dobe sa tiež ryžovalo zlato po celej dĺžke toku Oravy.

V polovici prvého tisícročia pred n. l. začali ľudia spracovávať železnú rudu. Medzi významné lokality patrila Dobšiná a Rožňava.
Sú však aj dôkazy, že strieborné rudy sa dobývali v okolí Banskej Štiavnice už v 4. storočí n. l. O skutočnom rozmachu baníctva na Slovensku možno však hovoriť až v 12. , 13. a 14. storočí, kedy sa začínajú exploatovať bohaté ložiská so striebornou a zlatou rudou.

Približne v období rokov 1290 až 1350 vyrastá sedem slávnych stredoslovenských banských miest. Tieto mestá sú : Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica, Nová Baňa, Banská Belá, Ľubietová a Pukanec, kde sa ťažilo predovšetkým striebro.
V 14. storočí je vývoj českého baníctva charakterizovaný intenzívnou ťažbou cínovej rudy. V tom istom storočí sa na území Slovenska rozširuje ťažba medi, najmä v okolí Banskej Bystrice a v spišsko-gemerskej oblasti. V tejto dobe bola taktiež objavená a sprístupnená väčšina rudných ložísk, z ktorých sa mnohé ťažili ešte na konci 80. rokov 20. storočia. V tom čase boli hlavnými reprezentantmi slovenského baníctva Banská Štiavnica a Banská Bystrica. V banskobystrickej oblasti sa získavalo ročne okolo 3 000 kg striebra a 150 000 kg medi. Okrem medených baní v Starých Horách, Lieskach a Španej Doline sa ťažilo aj v Gelnici a Smolníku. V 16. storočí vzrástol význam železných rúd. Železné rudy sa ťažili v spišsko-gemerskej oblasti. Od 16. storočia sa rozvíja ťažba medi, bizmutu a kobaltu.

Rudné a nerudné baníctvo je staršie ako baníctvo tuhých palív. Najstaršou zachovanou písomnou správou o dobývaní uhlia na území Českej republiky je kúpna zmluva uzavretá medzi duchovským mešťanom a štyrmi mešťanmi mesta Míšne zo 14. storočia.
Na Slovensku sa začala ťažba uhlia v Handlovskom revíre v roku 1772. Ťažba sa rýchlo zvyšovala a v roku 1900 dosahovalo vyťažené uhlie hmotnosť 27 miliónov ton. To je približne rovnaké množstvo, aké bolo vyťažené počas nemeckej okupácie do roku 1945.

Zvládnutie náročnej banskej techniky vyžadovalo stále zvyšovanie odbornosti baníkov a ich záujmu o vykonávanú prácu udeľovaním rozličných privilégií. Uvedené skutočnosti si vynútili vydávanie potrebných právnych predpisov. Tak vzniklo v roku 1240 v Jihlave ako súčasť mestského práva udeleného kráľom Václavom I. banské právo, ktoré je prvým takýmto právom v Európe.


Ochrana a tvorba životného a pracovného prostredia

Človek svojou činnosťou nielenže ruší prirodzené cykly niektorých základných prvkov prírodného prostredia, ale znečisťuje a znehodnocuje vzduch, pôdu a vodu. Vzhľadom na prudký rozvoj výrobných síl, štruktúru ekonomiky a jej intenzívny charakter patrilo bývalé Československo ku krajinám, v ktorých sa prírodné prostredie stáva jedným z kľúčových faktorov limitujúcich ekonomický rozvoj.

Ťažobná činnosť sa závažnosťou a mnohotvárnosťou svojich účinkov nesporne zaraďuje na prvé miesto medzi faktory nepriaznivo ovplyvňujúce životné prostredie. Platí to najmä pre povrchovú ťažbu hnedého uhlia, ktorá vyvoláva najväčšie zmeny v krajine.
Následky hlbinnej ťažby sú v porovnaním s lomovým dobývaním menej závažné. Zasahujú menšie územie a na prostredie krajiny nepôsobia tak mnohostranne. Sú však dlhodobé a prejavujú sa často celkom živelne. Pri povrchovej ťažbe sú najvýraznejšie zmeny krajinného reliéfu. Antropogénne formy reliéfu, ktoré vznikajú ako dôsledok povrchovej ťažby, sú:

-podúrovňové vyťažené priestory lomov, resp. zvyškové lomy,
-prevýšené výsypky, ktoré majú terasové, kužeľové, tabuľové, hrebeňové alebo zmiešané tvary,
-rovinné, ku ktorým patria úrovňové výsypky.

Pri hlbinnej ťažbe sú zmeny vznikajúce na povrchu závislé predovšetkým od používanej dobývacej metódy a od spôsobu zakladania. Dôsledky hlbinnej ťažby môžu mať formu:
-lievikovité prepadliny, poklesové kotliny a trhliny
-odvaly, pri ktorých v minulosti prevládal kužeľový tvar, v súčasnosti prevládajú tabuľové tvary s pomerne rovným povrchom.

Nové tvary krajinného reliéfu vytvorené baníckou činnosťou sa ďalej intenzívne modelujú:
-vodnou eróziou, svahovými zosuvmi,
-abráziou.

Negatívne javy, ktoré banícka činnosť môže prinášať do tvorby prírodného aj životného prostredia, vyvolali rad legislatívnych opatrení, ktorý predstavuje sústavu podmienok, pri dodržaní ktorých je dovolené nerastné suroviny dobývať.
 
   1  |  2  |  3    ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.