referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 1. septembra 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Belgicko - krajina labužníkov
Dátum pridania:02.11.2007Oznámkuj:12345
Autor referátu:vlnka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 374
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:3.8
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:6m 20s
Pomalé čítanie:9m 30s
 
Brusel sa v našich médiach objavuje veľmi často. Sídlo Európskej únie a NATO sa stalo pre niektorých miestom očakávania a nádejí, pre iných zasa vstupnou bránou do pekla. Čo však o tomto meste a celom Belgicku vieme? Ochutnali ste belgickú čokoládu, o ktorej sa hovorí, že je najlepšia na svete, alebo jedno z 450 druhov piva? Navštívili ste Bruggy, stredoveké mesto označované za Benátky severu?

Kto sú Belgičania? V Bruseli býva niekoľko desiatok tisíc diplomatov so svojimi rodinami a ďalšie tisíce prisťahovalcov, ktorí tu našli svoj nový domov i prácu. Väčšina z nich by určite potvrdila, aké je ťažké nadviazať bližšie kontakty s uzavretou povahou Belgičanov. Na otázku, kto sú Belgičania, sa odpoveď hľadá veľmi ťažko. Na každom kroku vidieť, počuť i cítiť silný vplyv susedného Francúzska (dobrá kuchyňa, syry a víno) a Holandska (maliarske umenie, architektúra). Kedysi silne kresťanská krajina povolila pred pár rokmi potraty, eutanáziu, homosexuálne manželstvá. A hoci majú viac voľna počas kresťanských sviatkov ako my, kostoly tam zívajú prázdnotou. Ich hrdosť narastá, keď sa ich opýtate na kráľovskú rodinu, bohatú históriu, tenisové hviezdy, vyspelé zdravotníctvo, infraštruktúru. Belgičania majú uzákonené tri úradné jazyky – francúzštinu, ktorou rozprávajú Valóni, flámčinu pre Flámov a nemčinu pre malú menšinu, žijúcu na východe. Žiaľ, táto jazyková rozdielnosť je jedným z dôvodov, prečo sa Valóni a Flámi málo poznajú.

Sladké pokušenie: Hovorí sa, že kto neochutnal belgickú čokoládu, nespoznal Belgicko. Guylian, Godiva, Neuhaus, Galler, Léonidas, Jasques, Côte ďOr... História belgickej čokolády sa začala v roku 1857, keď Jean Neuhaus so svojím nevlastným bratom dostali nápad predávať v lekárni čokoládu. Tento "liek" objavili Aztékovia, a hoci mal pôvodne horkú a korenistú chuť, Európania verili, že im aj sladká verzia tejto medicíny pomôže pri bolestiach hlavy a depresii. A keďže mala nová medicína veľký úspech, založili si bratia koncesiu. O pár rokov neskôr potom syn Jeana Neuhausa vymyslel technológiu na výrobu čokolády a chutnému produktu dal názov pralinka. Mnohí znalci prisudzujú jedinečnú chuť belgickej čokolády zrnkám kakaa, pochádzajúcim z Konga, ktoré bolo belgickou kolóniou. Aj vďaka nej je dnes Belgicko skutočnou čokoládovou veľmocou. Belgickou špecialitou je, že si ju môžete kúpiť aj v malých pekárničkách. Pripravte sa však – chutné pralinky, vyrobené podľa tajných receptúr rodinných čokoládovní, nie sú lacné. No málokto odolá chutnému pokušeniu, ktoré sa v ústach rozplynie a ešte niekoľko minút potom máte pocit sladkej blaženosti...

Potešenie pre mužov: V Belgicku neprídu skrátka. Nie je ľagké vybrať si v brasserii – v pivárni – medzi bielym, žltým, jantárovým, hnedým, kvasnicovým, horkým, sladkým, ovocným, ľahkým alebo silným pivom. V krajine, ktorá je rozlohou menšia ako Slovensko, sa vyrába približne 450 druhov piva. Benediktínsky mních Arnold, ktorý v ll. storočí založil Oudenburské opátstvo v Bruggách, presviedčal ľudí, aby pili pivo namiesto vody, lebo je pre nich zdravšie. Jeho tvrdenie sa zakladalo na pravde, hoci trvalo ďalších 800 rokov, kým sa prišlo na to, že zatiaľ čo sa pivo vyrába z prevarenej vody, pitná voda nie je preváraná a môže spôsobiť zdravotné problémy. Pivo sa vyrábalo v desiatkach opátstiev, ktoré boli roztrúsené po celom Belgicku a neskôr v rodinných podnikoch. Mnísi ho často využívali ako náhradu chleba v ťažkých časoch. Vyrábalo sa tajne, v podzemí kláštorov, aby tak mnísi uchovali svoje tajomstvá, mnohé z nich sa zachovali dodnes, svoje receptúry však už neskrývajú, ba naopak, prehliadka pivární patrí k turistickým atrakciám.

Vedia sa zabávať: Veľa ľudí tvrdí, že s Belgičanmi veľa zábavy nezažijete. Je pravda, že v sebe nemajú horúcu iskru južanov a nie sú takí otvorení a dobrosrdeční ako Európania z východu, zabávať sa však vedia. Jedným z dôkazov sú karnevaly. Od začiatku fašiangov az po popolcovú stredu nájdete karnevaly takmer v každom meste. Ulice miest na niekoľko hodín zaplavia masky od výmyslu sveta, za sprievodu hudby a pokriku nadšených detí sa zabávajú malí aj veľkí. História však neožíva len počas karnevalov, ale do veľkej miery z nej žije aj turistický ruch. Veď Belgicko bolo od nepamäti križovatkou civilizácií a národov. Chvíľu bolo súčasťou Rímskej, potom Franskej ríše, okupovali ho Francúzi i Holanďania. Tí zanechali po sebe nádherné stredoveké mestá Bruggy, Antverpy, Gent, ktoré žiarili najmä za vlády krutého Wiliama Oranžského. Svoju nezávislosť získalo Belgicko až v roku 1830, keď bolo vyhlásené Belgické kráľovstvo.

Výlet do stredoveku: Bruggy, mesto, známe ako Benátky severu, bolo v 13. – 15. storočí jedným z najbohatších miest sveta. Prekvital tu obchod, výroba šatstva, v prístave kotlili lode, ktoré prinášali najrozličnejší tovar z celého sveta. Žili tam desiatky slávnych umelcov, maliarov, sochárov, tkáčov gobelínov. Bohaté mesto však v 15. storočí stihol krutý údel. Kanál, vedúci od mora k mestu, začalo zanášať bahno, až sa stal nesplavný a svetový trh sa musel presunúť inde. Z Brugg zostal už len duch minulej slávy. V súčasnosti je to však najkrajšie a najnavštevovanejšie mesto Belgicka. Na potulkách Belgickom neobíďte ani Antverpy. Mesto Paula Rubensa, významného flámskeho maliara, začalo prekvitať, keď Bruggy stratili svoju dôležitosť. Pri návšteve Antverp neprehliadnite najmä Hlavné námestie so skvostnou radnicou, prvý mrakodrap v Európe, postavený v roku 1930, múzeum diamantov, Rubensov dom či Kráľovské múzeum milovníkov umenia.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.