referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 31. októbra 2014
Dánsko
Dátum pridania:30.01.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:Cload
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:8 468
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:24.3
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:40m 30s
Pomalé čítanie:60m 45s
 

Úvod: 

S touto krajinou sveta som sa rozhodol oboznámiť v mojej práci z viacerých dôvodov. Ako Slovensku a Slovákom je nám veľmi blízka. Tým, že je časťou Európy, má europoidné obyvateľstvo, kresťanské náboženstvo a rozlohu, počet obyvateľov a hustotu porovnateľnú s našou krajinou. Hlavným dôvodom však je, že sa mi táto krajina veľmi páči. Vždy ma priťahovala krásou svojej prírody, ktorú až v takej miere nepostihla civilizácia. Veď si predstavte krásne fjordy, ktorých malebnosť nekazia mosty, ktoré by neboli zakomponované do prírody. Alebo nádherná časť zachovalých dubovo-bukových a brezových lesov. Za toto treba chváliť, obdivovať a brať si príklad z tohto severského národu. 

V tejto práci by som chcel oboznámiť o Dánsku, jeho vikingskej histórii, jeho hrade Elsinor a jeho kolóniách Grónsku a Faerských Ostrovoch. 

Dánsko je spoločne s Nórskom a Švédskom časťou Škandinávie. Má nízky počet obyvateľov, ale vysokú životnú úroveň s rozsiahlym systémom dobre prepracovanej sociálnej starostlivosti, ktorý prerozdeľuje blahobyt rovnakou mierou medzi všetkých ľudí. Dánsko je rovinaté a veľmi úrodné. Bližšie sa podnebiu a reliéfu tejto krajiny budem venovať neskôr. 

Na úvod ešte zopár zaujímavostí:

Priemerná januárová teplota v Kodani, je 0 °C, júlová 17 °C. Priemerné januárové zrážky v Kodani, dosahujú 49 mm, v júli 71 mm.

Väčšina ľudí tejto krajiny žije v mestách a veľkomestách pri morskom pobreží alebo okolo jazier, tzv. Pobrežné mestá. Tieto vodné plochy poskytujú najlepší spôsob dopravy v oblasti. Hlavné mesto tejto krajiny leží na pobreží a rozprestiera sa na brehu Baltského mora. 

Vikingovia 

Úvod:


O histórii tejto krajiny som sa rozhodol napísať osobitne, pretože je toho hodná. Okrem toho ma táto história veľmi priťahuje. Hlavne vek odvážnych a nebojácnych Vikingov, ktorí k nej neodlúčiteľne patrili. 

Vikingovia nesporne patria k najvýznamnejším tzv. strateným národom. Nemalou čiastkou sa pričinili na tvorbe svetových dejín a s pohľadu severnej Európy predstavovali jej najhrdinskejšie, najzaujímavejšie a pre mňa tým pádom najznámejšie obdobie jej dejín. Preto by som sa chcel na začiatku tejto práce povenovať trochu im. 

História Vikingov: 

Na svojich dávnych plavbách zasahujúcich od severnej Ameriky až po Konštantínopol Vikingovia dobývali, rabovali a v množstve zemí sa následne usadzovali. Európania sa tak podlhé stáročia obávali „hnevu Severanov“. Po páde Západorímskej ríše zažila Európa mnoho otrasov. Jedny z najhorších mali na svedomí národy prichádzajúce zo Škandinávie, keď začali vo ôsmom storočí n.l. dlhú radu výbojov vedených z mora. Títo vojnoví moreplavci boli známi ako Vikingovia alebo Normani. Hlavným dôvodom vikingských bojov bolo pravdepodobne preľudnenie, ale je tiež možné, že pôvodne prišli Vikingovia na nové územia s úmyslom obchodovať. Skoro si uvedomili, že môžu tieto oblasti ľahko dobyť a usadiť sa v nich. 

Vikingovia pochádzali zo Švédska, Dánska a Nórska. Často sa delili na súperiace skupiny a postupne dobyli ohromné územie, zahŕňajúce najskôr veľkú časť Britských ostrovov. Potom na svojich veľkých a krásnych lodiach ladných tvarov, ktoré nazývali „drakkary“, neohrozene preplávali severný Atlantik a roku 874 sa usadili aj na vzdialenom Islande. V roku 982 objavil známy nórsky Viking Erik Červený Grónsko. Nepatrné skupiny Vikingov sa roku 992 dočasne usadili aj na pobreží Severnej Ameriky. Bolo to päť storočí pred Krištofom Kolumbusom! Na palubách drakkarov s plochým dnom sa Vikingovia vedeli s obdivuhodnou zručnosťou a obratnosťou preplaviť k hocijakému brehu, vedeli zdolať akúkoľvek rieku. 

V 9. stor. zaútočili Vikingovia pochádzajúci prevažne z Dánska a Nórska na Francúzske pobrežie. V roku 845 sa dokonca odvážili obliehať Paríž. Potom sa v hojnompočte usadili na oboch brehoch rieky Seiny od mesta Dieppe až po Granville. Roku 911 priznal Francúzsky kráľ Karol Prostý výnosom zo Saint-Clair-sur-Epteistému Rollonovi titul prvého normandského vojvodu. Tu sa zrodilo mocné vojvodstvo, z ktorého sa Wiliam Dobyvateľ vrhol roku 1066 na Anglickoa úspešne ho dobyl. Ešte dodnes sa mestá ako Honfleur, Elbeuf, Barfleur, Houlbec, la Haguea mnoho ďalších hrdia menami, ktoré im dali Vikingovia. 

Iní Vikingovia zas založili dediny pozdĺž ruských riek a menšie skupinky sa usadili dokonca aj na Sicílii. Vikingská civilizácia dosiahla vrchol medzi 7. a 11. stor. n.l. 

Z Vikingskej mytológie spomeniem aspoň hlavných bohov, medzi ktorých patria Odin, Thor, Loki a podľa ktorých sú pomenované aj Anglické dni, napr. streda Wednesday (Wodenov, t.j. Odinov deň), štvrtok Thursday (Thorov deň). 

Ako sa Vikingovia usadili a spojili so svojimi susedmi, ako obvykle nasledovala tiež konvertácia ku kresťanstvu. V Británii boli dobyvatelia najprv porazení kráľom Alfrédom Veľkým, ale napriek tomu rýchlo obsadili rozsiahle územia, nastolili mier a v roku 878 prijali krst. O rok potom, ako sa Rollon stal vládcom Normandie, sa spolu s jeho nástupcami stali kresťanmi. Od tej doby neboli Vikingovia usadení na nových územiach už ani Nóri, Dáni, či Švédi, aleboli Angličanmi, normanskými Francúzmi alebo Rusmi. Preto tiež, napriek tomu, že Vikingovia obsadili obrovské územia, ich kultúra prežila iba v pôvodnej zemi a v ostrovných kolóniách. Ich kultúra sa zachovala na nápisoch ,ktoré sa nazývajú runy. 

Okolo roku 1000 n.l. už neexistoval hlavný podnet k migrácii a Škandinávia sama sa takmer stala súčasťou kresťanskej Európy. Škandinávske štáty si zachovali veľkú moc a dánski králi vládli Anglicku ešte v rokoch 1013 – 1042. V roku 1066 padol v bitke u Stamfordského mosta Harald, Nór, ktorý si robil nároky n aanglický trón. Kráľom sa však stal normanský potomok Vikingov Wiliam Dobyvateľ, keď o 19 dní neskôr porazil kráľa Haralda v bitke u Hastingsu. 

Ako sa zachovali a z čoho sa čerpajú vedomosti o Vikingoch: 

Vikingovia písali málo. Tí, čo ovládali umenie písať, nemali naporúdzi bežné písmo, ale iba klinové, strohé, takmer priamočiare. Bolo určené viac na vyrývanie než na zaznamenávanie perom alebo štetcom, ako čínske písmená. Vikingovia texty vyrývali do pamätných kameňov, či do rozličných tvrdých materiálov ako drevo, kosť a kov. Runové texty dnes vieme rozlúštiť vďaka tomu, že poznáme význam každého znaku. No aj tak u rôznych odborníkov dochádza k odlišným výkladom runových nápisov. V Škandinávii sa možno stretnúť s početnými runovými kameňmi, vyzdobenými pletencovými ornamentmi a ozdobnými krivkovými motívmi, ba niekedy dokonca pomaľovanými farbami. Na hlbšie poznávanie vikingskej civilizácie možno siahnuť po písomných pamiatkach susedných národov. Aj katolícki misionári, anglickí a francúzski králi, či arabskí kupci nám zanechali nemálo zaujímavých svedectiev.

No zo všetkých drahocenných textov sú pre štúdium vikingskej histórie najvzácnejšie islandské verše, ktoré boli zozbierané v stredoveku a majú názov Edda. Existujú aj akési pololegendy, ktoré sa nazývajú ságy. Týkajú sa islandských moreplavcov, boli spísané vo veršoch alebo v próze najčastejšie bezprostredne po víťazných vikingských bojoch. Najstarší známy rukopis vznikol okolo roku 1220 a spracoval ho Snorri Sturluson. A napokon, vedci majú k dispozícii nespočetné archeologické pramene. Našlo sa nesmierne veľa domácich nástrojov, zbraní, náradia a takisto sa zachovali lode a vozy vo výbornom stave. Poznatky o vikingskej histórii si možno prehĺbiť aj štúdiom množstva sošiek a amuletov, ktoré nosili Vikingovia. Zdá sa, že najväčší úspech malo zmenšené thorovo kladivo zvané mjöllnira, odinova kopia gungnir, ktoré sa nosili prekrížené cez prsia. 

Runy, zvyčajne vyryté do kameňa alebo dreva, tvorili Vikingovia a prví Germáni. Pôvod rún, ktoré sa objavili pred rokom 1000, je ešte stále zahalený rúškom tajomstva a vyvoláva nejednu vedeckú hádku. Tieto nápisy sa často pokladali za tajné. Skladajú sa z rovných písmen, ktoré sa dali dobre vyrývať, no netvorili nejakú jednoznačnú abecedu. Prvých 6 písmen z celku sa nazýva futark, no je to aj zároveň názov druhu písma v širšom slova zmysle. Prvý futark obsahuje 24 znakov, druhý iba 16. Dnes vieme rozlíšiť runové znaky, avšak zmysel niektorých textov nám zostal doteraz zahmlený.

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5    ďalejďalej
 
Galéria k článku [3]
Podobné referáty
DánskoSOŠ2.99031181 slov
DánskoSOŠ2.9467797 slov
DánskoSOŠ2.9936340 slov
DánskoSOŠ2.9919436 slov
DánskoSOŠ2.9743426 slov
DánskoSOŠ2.97821571 slov
DánskoGYM3.0701390 slov
DánskoGYM2.99531082 slov
Dánsko3.0671302 slov
Dánsko2.9819547 slov
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.