Francúzsky inžinier a fyzik

* 14.6.1736 Angouleme
+ 23.8.1806 Paríž

Zakladateľ elektrostatiky a kvantitatívneho skúmania elektrických a magnetických javu sa narodil v zámorskej šľachtickej a dobytkárskej rodine v južnom Francúzku. Študoval matematiku a prírodné vedy v Paríži, po štúdiách podľa rodinných tradící vstúpil do armády, kde sa stal dôstojníkom. V roku 1776 sa vrátil do Francúzka a zaoberal sa mechanikou, neskôr elektrinou a magnetizmom. Hneď po vypuknutí Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1789 sa vzdal dôstojníckej hodnosti a uchýlil sa na svoj majetok v Blois, kde sa naplno venoval vede. Na univerzitu bol povolaný v roku 1800 Napoleonom I. Bonapartom a pôsobil tam až do svojej smrti. Na Začiatku obdobia svojej vedeckej činnosti (1773-84) sa Coulomb zaoberal hlavne technickou mechanikou. Jeho prvá vedecká práca z roku 1773 sa týkala problému statiky. V roku 1781 začal skúmať javy spojené s pôsobením torzných síl na kovové vlákna a odvodil zákony tohoto typu deformácie, ktorých výsledky zverejnil vo svojej práci v roku 1787. V tejto práci uverejnil aj základné metódy merania malých síl pomocou tzv. torzných váh, ktoré sa dnes nazývajú Coulombove váhy. V tomto roku sa mu s ich pomocou podarilo nájsť základní zákon elektrostatiky (Coulombov zákon) a roku 1788 ho rozšíril aj na magnetické pole: Dva bodové elektrické náboje na seba pôsobia silou úmernou súčinu veľkosti obidvoch nábojov a nepriamo úmernou druhé mocnine ich vzdialenosti, pričom súhlasné náboje sa odpudzujú a nesúhlasné priťahujú. Tento zákon bol prvým kvantitatívnym zákonom magnetostatiky.
Coulomb svojou prácou dokončil snahy mnohých fyzikou vytvoriť presné experimentálne metódy výskumu elektrostatických javov. Rozšíril princípy newtonovej mechaniky na elektrinu a magnetizmus. Dokázal formálne analógie medzi Newtonovým gravitačným zákonom a zákony, ktoré sám objavil. Ďalšou mimoriadnou Coulombovou zásluhou je objav zákona šmykového trenia, ktorého veľkosť je priamo úmerná sile, pôsobiacou kolmo na treciu plochu a za určitých okolností nezávisí na rýchlosti pohybu (s výnimkou prechodu z kľudu do pohybu, kedy sa zvečuje). V jednej zo svojich posledných prác z roku 1802 vyšetroval dôvtipnými experimentamy vnútorné tenie kvapalín, o ktorom teoreticky uvažoval už anglický vedec I.Newton (1643-1727).
Na jeho počesť bola pomenovaná jednotka elektrického náboja coulomb.