V historickom procese vývoja ľudskej spoločnosti bola na začiatku neupravená príroda. Prírodné a životné prostredie bolo v súlade. Ľudia využívali to, čo im príroda poskytovala a len minimálne upravovali svoje okolie. Zmena životného prostredia v okolí ľudských obydlí bola stále väčšia. S rozvojom rozumových schopností a poznania sa zvyšovalo územie upravované ľuďmi, ale hlavne sa zvýšil stupeň a spôsob tohto upravovania. Dnes už nemožno stotožňovať názvy životné a prírodné prostredie.
Vo vyspelých krajinách už takmer niet miesta, ktorého by sa nedotkla ľudská ruka. Takmer všetko prešlo nejakým pretvárajúcim procesom.
Jedným z najstarších príčin úpravy okolia je poľnohospodárstvo. Začalo sa rozvíjať už v najstarších spoločenských zriadeniach. Oproti lovu a zberu malo nespočetné množstvo výhod. Potrava nebola už tak závislá na dobrom roku, priaznivom počasí a pod. Ľudia prestali mať potrebu putovať kvôli potrave, alebo kvôli sťahovaniu divých zvierat.
Ľudia začali využívať pôdu v okolí svojich dedín. Obrábaním získali možnosť pestovať rastliny, ktoré predtým museli hľadať a zbierať ďaleko od dediny. Starostlivosťou získavali väčšiu úrodu ako zberom. To isté platilo pre zvieratá. Okrem zvierat chovaných pre mäso a kožu, človek začal využívať zvieratá na pomoc pri ťažkej práci. Prvé využitie ťažných zvierat bolo pre kyprenie pôdy a na prenos materiálu.
V súčasnosti existuje niekoľko desiatok druhov zvierat, ktoré človek chová pre mäso, na športové účely ako ťažné zvieratá alebo ako domáci spoločníci. Pre udržanie veľkého množstva zvierat je potrebné silné a produktívne poľnohospodárstvo. Vo vyspelých štátoch sa chov odlišuje od rozvojových krajín. Vyspelé hospodárstva aktívne zasahujú do života zvierat. Ako krmivo sa používajú vybrané plodiny, často obohatené o vitamíny, a nie zriedka aj škodlivé hormóny na zrýchlenie rastu. Stavajú sa rozsiahle hospodárske budovy, využíva sa automatizácia a rôzne stroje. V poľnohospodárstve sa využíva veľa ťažkých strojov na urýchlenie sadenia, zberu a úpravu pôdy. Nároky na pôdu sú v porovnaní s minulosťou oveľa väčšie. Straty úrodnosti sa nahrádzajú rôznymi hnojivami, umelými alebo prírodnými. Hlavným prvkom, ktorý sa do pôdy dáva je dusík. Je obsiahnutý takmer vo všetkých hnojivách a jeho použitie na plodinách je viditeľné. Rastliny dosahujú väčšie rozmery a množstvo úrody sa môže zvýšiť aj o polovicu, ale veľké množstvo dusíka už rastliny nedokážu využiť a ukladá sa v rastlinných tkanivách.