referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Utorok, 25. apríla 2017
Zelené hnutie
Dátum pridania:07.02.2012Oznámkuj:12345
Autor referátu:ocko
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:5 777
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:17.3
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:28m 50s
Pomalé čítanie:43m 15s
 
ÚVOD

Vo veľkom evolučnom dobrodružstve života na Zemi má každý druh svoju rolu a svoje miesto. Milióny a milióny druhov žijú v symbióze a vyvíjajú sa. Nič nie je zbytočné, ani škodlivé. Všetko je v rovnováhe. A potom prichádza na scénu druh homo sapiens, "človek rozumný". Má k dispozícii všetko, čo môže Zem po 4 miliardách rokov ponúknuť. Po dlhý čas je vzťah medzi ľuďmi a planétou v zdravej rovnováhe. Poľnohospodárstvo však prepísalo históriu. Hoci vzniklo iba pred 8000 rokmi, vzťah ľudí a prírody sa definitívne zmenil. Vznikli prvé prebytky, ktoré umožnili vznik prvých miest a civilizácií a v priebehu niekoľkých storočí ľudia zmenili tvár Zeme viac, než za všetky predchádzajúce generácie dokopy. Od začiatku priemyselnej revolúcie otrávili polovicu riek, zapríčinili vyhynutie stoviek druhov zvierat (myslené: stavovcov), vyčerpali viac ako polovicu prírodných zdrojov, zamorili Zem jedovatými chemikáliami a tak zranili rovnováhu planetárnej ekológie, že zapríčinili globálne klimatické zmeny. Za posledných 60 rokov sa počet ľudí na Zemi strojnásobil. Sú stále väčšie a väčšie rozdiely medzi človekom a prírodou, sú stále väčšie a väčšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými; ekologické a sociálne problémy sa premieňajú v jeden a ten istý boj.

ZELENÉ HNUTIE

Už z historických záznamov zo staroveku môžeme nájsť zmienky o ekologicky zmýšľajúcich skupinách ľudí. Začiatky moderného environmentálneho hnutia však nachádzame v prvej polovici 19. storočia, kedy sa začali formálne vytvárať skupiny, ktoré odhaľovali verejnosti následky ničenia životného prostredia, hlavne nové choroby zapríčinené znečistením vody a vzduchu. Samotný termín "ekológia" navrhol nemecký biológ Ernst Haeckel v roku 1866. Toto boli prvé kroky k vzniku oficiálneho environmentálneho Hnutia. Od prelomu 50-tych a 60-tych rokov 20. storočia sa za ekologické, či environmentálne začali označovať aj filozofické a politické prúdy, ktoré rozoberali problém ničenia životného prostredia a stavali sa za jeho ochranu. Nie všetky však tvoria ideovo jednotný prúd.

Ako špecifický prúd sa konštituovalo aj hnutie za práva zvierat, ktoré nadväzovalo na tradíciu ochranárskych spolkov z 19. storočia. V 70-tych rokoch 20. storočia začali vznikať zelené politické strany a pod tlakom Hnutia začali štátne orgány prijímať ekologickú legislatívu (no prvý Zákon na ochranu zvierat vznikol už v roku 1821).

Spolu s hromadami legislatív však rastie aj počet ľudí, neustále sa zvyšuje dopyt po výrobkoch a životnom priestore, odlesňovanie a vymieranie druhov sa zdá byť nezastaviteľné. Preto rastie aj radikalizácia časti Hnutia. Preto v Hnutí rastú aj autonómne skupiny ekosocialistov, ekoanarchistov a hlbinných ekológov. Všetky prúdy preferujú rôzne formy boja, ale majú rovnaký cieľ - ochranu životného prostredia.

Ani rôzne organizácie nie sú vo všetkom ideovo jednotné. Je treba rozlišovať medzi tými ochrancami, ktorí environmentálne záujmy presadzujú legálnymi, alebo nenásilnými metódami (napr. PETA (People for the Ethical Treatment of Animals)) a tými radikálnejšími, ktorí sa uchyľujú k ničeniu majetku (jednou z prvých takýchto skupín bola Environmental Life Force, ktorá fungovala v USA v rokoch 1977-78), niektoré aj k násiliu proti ľuďom, respektíve, násilie proti ľuďom neodmietajú. Toto spektrum medzi tisíckami organizácií je také široké, že rôzne okrajové skupiny môžu byť ideovo dokonca protichodné.

Medzi tých radikálnejších sa vo všeobecnosti zaraďujú aktivisti zo skupín ako Earth First (EF), Animal Liberation Front (ALF), Earth Liberation Front (ELF), Sea Shepherd (SSCS), ktoré presadzujú pri svojich akciách nenásilie (voči ľuďom) a Only One Solution (OOS) (OOS je predovšetkým koncept/ideológia), Animal Rights Militia (ARM), Justice Department, Animal Liberation Brigade (RCALB), alebo Militant Forces Against Huntingdon Life Sciences (MFAH), ktoré násilie neodmietajú. Násilie týchto skupín je cielené a premyslené. Sami sa považujú za následníkov rôznych oslobodeneckých hnutí, bojovníkov proti otrokárstvu, či nacizmu.

Animal Rights Militia vznikla v roku 1982 vo Veľkej Británii a postupne začala pôsobiť aj v USA, v Kanade a v európskych krajinách. Hlási sa k množstvu útokov poštovými a zápalnými bombami a falošnými hláseniami o kontaminovaní produktov firmám, ktoré majú niečo spoločné so zabíjaním zvierat, čo im spôsobilo miliónové škody. V posledných rokoch sa zameriava hlavne na vivisekčné laboratóriá a ich dodávateľov. Viacerí už s laboratóriami prerušili styky.

Justice Department má podobnú ideológiu; zastaviť zabíjanie zvierat akýmikoľvek prostriedkami. Ich prvý zaznamenaný útok sa stal v roku 1993, keď zaútočili rúrovými bombami s infikovanými ihlami na farmu pre primáty v južnom Anglicku; farma bola po sériách ďalších protestov o niekoľko rokov zavretá. V Británii, Kanade a USA rozposlali stovky listov so žiletkami infikovanými jedom na potkany účastníkom honov, ľuďom z priemyslu a vivisektorom s odkazom: "Ak si nezvážite naše varovania, vaše násilie sa obráti proti vám."

Animal Liberation Brigade vznikli v roku 2003 v USA, kde sa prihlásili k niekoľkým pumovým útokom proti firmám prepojeným s testovacími laboratóriami a proti majetku ich zamestnancov. 29.12.2011 vybuchla časovaná bomba naplnená klincami pred košickým McDonaldom. Bol to pravdepodobne prvý útok na Slovensku, ktorý môžeme pripísať k RCALB. V tomto roku bolo tiež zaslaných niekoľko desiatok výhražných listov jedincom, ktorí zabíjajú túlavé zvieratá, televízii Markíza a denníku SME, s podpisom Animal Rights Army. V listoch sa skupina priznala aj k podpáleniu senníkov a loveckej chaty.

Tieto skupiny nemajú žiadnu organizačnú štruktúru, centrálne vedenie, ani žiadne členstvo. Pracujú v anonymných bunkách nezávisle od seba. Ich útoky nikoho nestáli život. Animal Rights Militia vo svojom vyhlásení z roku 2007 píše: "Nechceme zabiť nikoho, na rozdiel od tých firiem, ktorým posielame listy. Ale vedľajší efekt a následná hospitalizácia konzumentom príkladne ukáže, akú bolesť museli znášať nevinní pre ich výrobky. Správa je jasná a jednoduchá: "Musíte prestať zabíjať zvieratá v laboratóriách, inak je toto len začiatok."

(Niektorí jednotlivci, ktorí sa nehlásia k žiadnej skupine, však siahli aj po zabíjaní. V roku 2002 aktivista Richard Durn zastrelil vo Francúzsku 8 politikov a 19 vážne zranil. V tom istom roku zastrelil ochranár Volkert van der Graaf v Holandsku jedného politika. V roku 2010 ozbrojený James Jay Lee v sídle televíznej spoločnosti v Marylande zobral za rukojemníkov troch ľudí po tom, čo rok predtým pred sídlom protestoval za to, aby televízie začali upozorňovať na environmentálne problémy prostredníctvom programov.)

Ako ďalšie okrajové, nepolitické skupiny, alebo koncepty môžeme spomenúť napríklad Gaia Liberation Front (GLF), ktorý presadzuje ideu depopulácie ľudstva; ATWA, revolučné primitivistické hnutie Charlesa Mansona; VHEMT, hnutie za dobrovoľné zrieknutie sa plodenia, ktoré s výstrahou pripomína, že každým dňom je Zem o 240 000 ľudí ťažšia; alebo neo-luddistického anarcho-primitivistu Teda Kaczynskeho, známejšieho ako Unabomber, ktorý útočil proti univerzitným pracovníkom a vedcom prispievajúcim k technologickému rozvoju. Od roku 1978 do 1995 zaslal 16 balíkových bômb, ktoré mali na svedomí 3 mŕtvych a vyše 20 zranených.

K prúdom radikálneho environmentalizmu sa hlásili aj sociálno-politické hnutia 70-tych a 80-tych rokov, napríklad MOVE, americká radikálne ekologická nekompromisná striktne vegetariánska skupina žijúca komunitným životom (1972-súčasnosť); americká ľavicová radikálna organizácia Weather Underground (WUO) (1969-1985); francúzska revolučná anarcho-komunistická skupina Action Directe (1979-1987); Angry Brigade (1970-1972), britská mestská partizánska skupina silne ovplyvnená anarchizmom a situacionizmom; mexická Zapatova armáda národného oslobodenia (EZLN) (1994-súčasnosť); ale aj skupiny ako nemecká ľavicová mestská partizánska skupina Frakcia Červenej armády (RAF) (1969-1998). Radikálny environmentalizmus prijali aj niektoré smery krajnej pravice, alebo náboženské skupiny; napríklad kresťanská komunita rodiny Ludwigových v kanadskej provincii Alberta, ktorá vedie vojnu s ropným a plynárenským priemyslom. (K podporovateľom radikálnych ochranárskych skupín sa prihlásila aj známa hackerská skupina Anonymous.)

Prečo však aktivisti volia takúto taktiku? Posledných 50 rokov industrializácie malo za príčinu vyhynutie viac živočíšnych a rastlinných druhov, ako za posledných dvesto miliónov rokov dokopy. Podľa zákonov je zviera iba vec a Zem iba výrobný prostriedok. Verejnosť je odlúčená od reality, odcudzená od prírodného sveta, vedená antropocentrickým postojom. Človek nevníma, alebo je apatický ku každodenným ekologickým katastrofám, kým ochranári sú vraždení ľuďia, ktorých si platia korporácie alebo samotné štáty. Chico Mendez († 1988), Mike Hill († 1991), Tom Worby († 1993), Jill Phipps († 1995), Ken Saro-Wiwa († 1995), David Chain († 1998), Barry Horne († 2001), Bartolomeu Morais da Silva († 2002), Ribeiro da Silva († 2011), Adelino Ramos († 2011) - tieto mená verejnosť nepozná. Čo nemáme vedieť, nám nie je oznamované. Každú hodinu je niekoľko miliárd eur vyhodených na propagandu cez reklamy a iné médiá, na udržanie zdania, že táto ekologická kríza je to najlepšie a jediné, čo môžeme robiť. V skutočnosti pripadá 1000 zabitých aktivistov na jedného zabitého politika.

"V posledných dvoch desaťročiach neoliberalizmus a globalizácia zničili sociálne demokracie, zväčšili priepasť medzi bohatými a chudobnými, vyvlastnili farmárov a marketizovali celý systém. Okrem modernému imperializmu a ťažobnému priemyslu ľudia dnes musia čeliť aj genetickému inžinierstvu, biopirátstvu, patentovaniu génov, kontrole dodávok osiva. McDonaldizácia ničí diverzitu a agrobiznis, ničí farmárov celého sveta." (Steven Best, 2010)

SITUÁCIA NA SLOVENSKU

Na sklonku 60-tych rokov začali v Československu pôsobiť radikálne ľavicové skupiny, z časti ovplyvnené eko-anarchizmom. Z nich sa na konci roku '68 vytvorilo Hnutie revolučnej mládeže (HRM) (1968-1970). Ilegálna občianska iniciatíva Charta 77 (1977-1992) viedla tiež ekologickú komisiu. Bolo tiež založené ekologické hnutie Brontosaurus (1974-súčasnosť), alebo asociácia Zelený kruh (1989-súčasnosť), ktorá združovala 30 neziskových ekologických organizácií. Aktívna bola aj organizácia Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny (ktorá v rokoch 1977-1989 viedla desiatky iniciatív na záchranu lužných lesov; v roku 1982 ochránila lesy Devínskej Kobyly pred výstavbou; v roku 1987 vydala samizdat Bratislava/nahlas; v'89 sa zúčastnila Bratislavskej ochranárskej konferencie, kde otvorene vystúpila).

V časoch tvrdého komunizmu osemdesiatych rokov bol u nás hnacím prvkom radikálnejších strán ekologického hnutia hlavne anti-atómové hnutie a kultúrno-sociálne undergroundové komunity, najmä punková subkultúra. Umiernenejší aktivisti čistili lesy, potoky, opravovali lesné chodníčky a podobne. Po revolúcii sa títo ľudia zaslúžili o vznik desiatok zelených neziskových organizácií rôznych prúdov. Predstavíme si šesť z nich.

SLOBODA ZVIERAT

Tak, ako vo väčšine krajín sveta, ani na Slovensku neexistuje účinný zákon na ochranu zvierat. Presadenie takéhoto zákona je jedným z hlavých cieľov Slobody zvierat, neziskovej organizácie pre ochranu zvierat a ich blahobytu (welfare). Sloboda zvierat, aj keď v minulosti bola trochu radikálnejšia, priame akcie považuje za extrém a zrieka sa ich. Pracuje formou kampaní, legislatívnymi zmenami, výchovou a osvetou a priamou záchranou zvierat v útulkoch pre zvieratá.

Od roku 1992 sa jej podarilo zastaviť snahy o zavedenie býčích zápasov na Slovensku (1993); zastaviť pokusy na zvieratách na základných a stredných školách (1994); legislatívne zastaviť testovanie kozmetiky na zvieratách (1999) a testovanie jednotlivých kozmetických zložiek na zvieratách v celej EÚ (od 2012); presadiť uzákonenie zákona o veterinárnej starostlivosti (1995) a zákona na ochranu druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín; zabezpečiť zákaz klietkového chovu nosníc a predaj vajec z takýchto chovov (v celej EÚ od 1.1.2012); zastaviť vykonávanie biopsie hospodárskych zvierat (1997); otvoriť niekoľko útulkov pre zvieratá a pohotovostnú telefónnu linku na pomoc zvieratám (1996). Aktívne podporuje úspešnú medzinárodnú kampaň za zákaz komerčného lovu tuleňov v Kanade a Rusku, výsledkom ktorej je aj úplný zákaz predaja výrobkov z tuleňov v celej EÚ (2009). Sloboda zvierat vydala množstvo informačných materiálov, vrátane zoznamu kozmetických firiem netestujúcich na zvieratách. Vedie tiež kampane za legislatívny zákaz klonovania zvierat; za zákaz lovu veľrýb a za zákaz diaľkových transportov zvierat (každý deň je zo slovenských fariem odoslaných asi 500 niekoľkomesačných jahniatok a teliatok na desiatky hodín dlhú cestu v kamiónoch; tieto zvieratá vidia prvý aj posledný krát v živote slnečné svetlo vtedy, keď sú vyhadzované z kamióna a tlačené na porážku).

GREENPEACE

Každý rok zmizne z povrchu Zeme 300 000 km² pralesov. Je to plocha 6x väčšia ako rozloha Slovenska. 80% veľkých svetových pralesov bolo zničených v posledných troch desaťročiach. 80 krajín sveta už prišlo o všetky svoje pralesy. 200 živočíšnych a rastlinných druhov vyhynie každý deň. Každému 4. druhu cicavcov, každému 3. druhu obojživelníkov a každému 8. druhu vtákov hrozí vyhynutie.

Greenpeace vznikol v roku 1971 v Kanade ako anti-nukleárna organizácia. Dnes má Greenpeace zastúpenie v 41 krajinách sveta, spolupracuje s vyše 1200 organizáciami a má takmer 3 milióny aktivistov a podporovateľov. Venuje sa šiestim základným oblastiam ochrany životného prostredia - ochrane lesov a pralesov, ochrane morí a oceánov, ochrane pred toxickými látkami, problémom globálnych klimatických zmien, energetiky a geneticky modifikovaných organizmov. Vedie kampaň na presadenie legislatívnych zmien k prechodu z jadrovej energie na úsporné a obnoviteľné zdroje.

Medzi najväčšie úspechy Greenpeace môžeme uviesť presadenie zákazu lovu tuleních mláďat (2008); moratórium na lov veľrýb (1986); získanie štatútu chránenej oblasti pre Antarktídu (1991); zabránenie ukladaniu jadrového materiálu na dne morí a oceánov (1993); znemožnenie potápaniu starých ropných plošín do oceánov (1995); zastavenie atómových testov na brehoch Aljašky a Polynézie (a to aj napriek teroristickému útoku na loď Greenpeace, pri ktorom zahynul ochranár Fernando Pereira) (1985); evakuovanie domorodcov z atolu Rongelap, ktorí boli úmyselne vystavení radiácií pre dlhodobé skúmanie ožiarenia (1985); zákaz vývozu odpadu do iných krajín po tom, čo v 90-tych rokoch si vlády vyspelých krajín urobili smetisko z krajín tretieho sveta; alebo ochránenie pred ťažbou niekoľko pralesov*.

*(Vedeli ste, že oblasti väčšiny dnešných púští, napr. Arabskej púšte, Sahary, alebo austrálskych púští, boli ešte pred 3000 rokmi pokryté pralesmi? Masívne odlesňovanie zapríčinilo zastavenie postupu dažďových mrakov do vnútrozemia a bez dažďa flóra vymrela. Tento istý proces sa dnes opakuje v Amazonskom pralese ...)

Aktivisti zo slovenskej pobočky Greenpeace úspešne lobovali za schválenie zákona o environmentálnych záťažiach (2011) a legislatívne zabránili ťažbe uránu a zlata (2010). Viac-menej úspešne vystupujú proti plánom rozšíriť pestovanie geneticky modifikovaných plodín na našom území; vedú medzinárodnú kampaň proti odlesňovaniu a kampaň za ekologické poľnohospodárstvo. Zabezpečili tiež vyradenie nebezpečných chemikálií z elektronických a iných výrobkov; podieľali sa na odstránení nebezpečných chemikálií PCB zo Slovenska environmentálne prijateľným spôsobom (2007). Zabezpečili odstránenie 580 čiernych skládok odpadu (2008); zabránili plánovanej výstavbe ropovodného potrubia cez chránené územie Žitný ostrov (2010); výrazne pomohli k zníženiu emisií skleníkových plynov a navrátili rysov do slovenských hôr (2009). Aj napriek vyhrážkam a zastrašovaniu aktivistov zo združenia Trebišov nahlas bola za pomoci Greenpeace definitívne zastavená plánovaná výstavba veľkej uhoľnej elektrárne (2011). Intenzívne sa snažia o zastavenie výroby, používania a uskladňovania nebezpečných toxických chemikálií.

LZ VLK

V minulosti, pred intenzívnymi zásahmi človeka do prírody, lesy pokrývali viac ako 90 % Slovenska. Dnes to nie je ani polovica z toho. Zavedenie lesníctva v 18. storočí* v snahe zabrániť odlesňovaniu pozitívne výsledky neprinieslo. Prirodzené procesy, ktorými sa riadil život lesa, boli nahradené lesným hospodárskym plánom. Zložitý organizmus lesa bol zredukovaný na niekoľko stromov žiaducich vlastností. Premena prirodzeného lesa na les umelý zapríčinila oslabenie celého ekosystému a výrazné ochudobnenie živočíšnych a rastlinných spoločenstiev. Tento odbor zmenil nielen väčšinu európskych lesov, predovšetkým od základu premenil predstavu ľudí o tom, ako vyzerá prirodzený les. Žijeme s obrazom uprataných večne zelených hospodárskych lesov, ktoré sa dajú dookola pestovať rovnako ako pšenica na poli. Žijeme s predstavou, že lesy sú tu len vďaka človeku. V skutočnosti tu však prirodzené lesy nie sú zásluhou hospodárskeho lesníctva, naopak, prežívajú napriek nemu.

*(Flóra sa na našom území vyvíja už takmer 440 mil. rokov, lesy viac ako 350 mil. rokov. Za túto dobu prešli mnohými prirodzenými zmenami (napríklad, na začiatku treťohôr, pred 65 mil. rokmi, tu boli tropické dažďové lesy), zatiaľ poslednou zmenou bola posledná doba ľadová, ktorá sa skončila pred 12 000 rokmi (treba však povedať, že lesy na našom území neboli ľadovcom nikdy "zničené"). Naši predchodcovia mali pre tieto lesy názov "Hercýnsky prales". Bezohľadné odlesňovanie a pastva dobytka, ktorá eskalovala od 11. do 15. storočia, mala za príčinu premenu pralesa na dnešné, hospodárske lesy.

Dnešné lesy tvoria homogénne porasty, čiže pásy lesa so stromami rovnakého druhu, rovnakého veku a rovnakej výšky. Najhoršia situácia je v hospodárskych lesoch, ktoré tvoria takmer 70 % rozlohy našich lesov. Tieto lesy sú pre vtáky úplne nezaujímavé. V štrukturálne zložitejšom lese, v ktorom neboli odstránené suché a spadnuté stromy a iné porasty, ktoré tvoria živnú pôdu pre obrovský počet húb a mikroorganizmov a poskytujú skrýšu a miesto na zimovanie pre zvieratá, hniezdi niekoľkonásobne viac druhov vtákov. Viac ako polovica rastlinných a živočíšnych druhov je spätá s tzv. mŕtvym stromom. "Prečistený les", ako to volajú lesníci, pripomína skôr upravenú záhradku v mestskom parku.

Lesoochranárske zoskupenie Vlk sa usiluje o legislatívnu ochranu lesov a vytvára sieť prirodzených lesných ekosystémov s chránenými evolučnými procesmi. Vytvorilo štyri chránené prírodné rezervácie, z ktorých dvom je majiteľom. Sú to Vlčia v Čergovskom pohorí a Rysia v Strážovských vrchoch. V týchto rezerváciách sa nerúbe drevo, nesadia stromy, nepoľuje a nepoužívajú sa žiadne chemické postreky. Vlk sa delí na 8 kmeňov (oficiálnych), ktoré pracujú na rôznych územiach Slovenska. Tieto kmene aktívne rozširujú aj iné rezervácie, napríklad Kyjovský prales, ktorého hranice rozšírili trojnásobne. V súčasnosti sa snažia o vytvorenie šiestich ďalších chránených rezervácií so spoločnou rozlohou viac ako 6650 hektárov.

Medzi ich úspešné kampane od roku 1993 patrí presadenie legislatívy za zákaz holorubných ťažieb (2005), ktoré sú dnes zakázané všade okrem borovicových porastov na nížinách; presadenie legislatívy za zákaz sťahovania dreva potokmi. Zúčastňujú sa tiež tvorby lesných hospodárskych plánov; riešia nelegálne činnosti v lesoch formou podnetov na trestnoprávne orgány; vyhrali viac ako 57 žalôb týkajúcich sa nezákonného povoľovania odstrelov dravcov. Presadili právo zúčastňovania sa mimovládnych organizácií v konaniach; zabránili vykonávaniu leteckých aplikácií pesticídov vo všetkých chránených územiach; úspešne brzdia budovanie nového lyžiarskeho strediska Biele Kamene vo Vihorlate a hraničného automobilového prechodu cez Ruské sedlo v národnom parku Poloniny. V spolupráci s ďalšími 25 mimovládnymi organizáciami blokádami zabránili nelegálnej ťažbe v prírodných rezerváciách Tichej a Kôprovej doline (2007). Vedú knižné vydavateľstvo Abies.

Na úspechy ochranárov reaguje druhá strana násilím: Fyzický útok na Juraja Lukáča (2007), podpálený dom rodiny Braňa Baláža (2010), podpálená chata a auto Ivana Cehelského (2010), vyhrážky a útoky na Juraja Smatanu (2011) a iných.

Dodnes sa zachovalo iba asi 70 malých častí lesa s charakterom blízkym pôvodným prírodným lesom, s celkovou rozlohou 15 000 ha, čo predstavuje necelé 1 % z rozlohy lesov Slovenska. Zvyšných viac ako 99 % lesov bolo človekom do rôznej miery zmenených. Každý deň je na Slovensku vyrúbaných niekoľko tisíc stromov. Z toho viac ako 350 iba kvôli reklamným plagátom.

Lesoochranárske zoskupenie Vlk je jednou z troch organizácií združenia Priatelia Zeme Slovensko, ktoré je súčasťou medzinárodnej federácie nezávislých občianskych skupín Friends of the Earth International. Tie ďalšie dve sú Priatelia Zeme-CEPA a Priatelia Zeme-SPZ, ktoré sa zameriavajú najmä na minimalizáciu znečisťovania prostredia odpadmi a toxickými látkami a na podporu udržateľných riešení ďalších ekologických problémov a ich ekonomickým a sociálnym súvislostiam.

EARTH FIRST! (EF!)

Earth First vznikol v USA v roku 1979. Aktivisti z Earth First sú aktívni najmä v Severnej Amerike. Bojujú za zastavenie masívnych lesných aj baníckych ťažieb a v tomto smere majú veľa úspechov. Ich najčastejšími taktikami sú blokády; stanovanie na stromoch (tree sitting), čím ich bránia pred vyrúbaním; verejné protesty a iné formy občianskej neposlušnosti. Kniha Edwarda Abbeyho "Gang obrancov Zeme" (The Monkey Wrench Gang) však rozšírila v hnutí ešte jednu taktiku, ekotáž (monkeywrenching), ktorá spoločnostiam priniesla nemalé škody. Ekotáž znamená rozskrutkovať akýkoľvek stroj patriaci nejakej ťažobnej spoločnosti.

"Chceme, aby ľudia boli nervózni, ľudia musia cítiť trému. Planéta je práve teraz zabíjaná korporáciami. Ak ľudia nezačnú byť z toho nervózni, tak potom je s ľudským druhom naozaj niečo zle." (Darryl Cherney)

Úspechy Earth First sa odrážajú na druhej strane vo forme častých vyhrážok a vyústili až do bombového útoku na aktivistov Judi Bari a Darryl Cherney, ktorí organizovali kampaň za záchranu prastarých sekvojových lesov severnej Kalifornie pred vyrúbaním (1990). Obaja prežili a výsledkom ich kampane je dnešná najväčšia rezervácia v Kalifornii. (Je to však len zvyšok pôvodných lesov. 90% z nich bolo vyrúbaných za posledných sto rokov. Boli to 160 miliónov rokov staré lesy s posvätnými stromami, z ktorých niektoré mali viac ako 4000 rokov.)

Na Slovensku je iba niekoľko akcií, ktoré by sa mohli pripisovať k Earth First. Zo stromov označených na výrub sú zotierané značky, niektoré boli aj zaklincované* a zo spílených stromov sú odstraňované ciachy. Boli prepichnuté kolesá a prestrihané káble na prívesoch na drevo a niekoľko stavebných mechanizmov bolo vyradených nasypaním piesku do palivových a olejových nádrží.

(*tree spiking, klincovanie stromov, praktizovala najmä spriaznená organizácia Hardesty Avengers (od roku 1984). Veľké klince v stromoch bránia pílam v práci ...)

ANIMAL LIBERATION FRONT (ALF)

"Z pohľadu platnej legislatívy a väčšinového svedomia som spoločne s niekoľkými inými ľuďmi vnikol neoprávnene na cudzí pozemok, aby som ukradol cudzí majetok. Lenže, zvieratá nie sú majetok. A to, že máme silu ničiť a mrzačiť ich životy, nám ich do majetku nedáva." (Michal Kolesár)

Animal Liberation Front (ALF) vznikol vo Veľkej Británii v roku 1976 a rýchlo sa rozšíril do celého sveta, dnes operuje v asi 50 krajinách. ALF nie je organizácia, je to hocikto, kto dodržiava kódex: zachrániť zviera pred utrpením akýmkoľvek spôsobom, ale nezraniť pri tom žiadnu živú bytosť, teda ani človeka. Jednotliví dobrovoľníci, alebo skupiny pracujú na vlastné riziko.

"ALF je tu na to, aby zachraňoval zvieratá pred krutosťou a aby sabotoval hladkú prevádzku tých, ktorí sú zapojení do ich vykorisťovania. Vďaka využívaniu osvedčených a efektívnych nenásilných stratégií sa ALF pripisuje viac priamo zachránených zvierat, ako rôznym organizáciám." (z dokumentárneho filmu A.L.F. - The Frontline (2004))

Na Slovensku môžeme pozorovať miernejšie prejavy priaznivcov tohto hnutia, ako napríklad niekoľko vypustených zvierat z kožušinových fariem; postriekané kožuchy; ničenie poľovníckych posedov; útoky na cirkusy a cirkusové pútače; zalepovanie zámok a rozbíjanie okien kožušníctiev, mäsiarstiev a podobných objektov. Nemenovaný majiteľ stránky slovenského ALF, na ktorej sumarizoval čisté informácie a fakty prevažne z oblasti slovenského poľovníctva, bol za to kriminalizovaný, v roku 2009 preto stránku zrušil.

"Napísal som veľa listov politikom, ale to k ničomu neviedlo. My sa skutočne všetci snažíme, zúfalo chceme zmeniť svet legitímne, legálne, ale tak to proste nefunguje. Ľudia, ktorí riadia túto krajinu, majú podiely a investície v spoločnostiach testujúcich na zvieratách. Takže myslieť si, že môžete takýmto ľuďom povedať, že sa nám to nepáči, že to chceme zmeniť a čakať to od nich, to je nezmysel, to sa nestane." (Keith Mann)

ALF striktne bojuje proti akejkoľvek forme zneužívania zvierat, predovšetkým proti testovaniu na zvieratách. Ročne pri testoch zomrie takmer 100 miliónov zvierat. Laboratóriá nielenže dokázateľne klamú, keď uvádzajú mnohonásobne menšie čísla, ale často vykonávajú ilegálne pokusy, za čo boli viackrát obvinené a vyšetrované. Kľúčovými dôkazovými materiálmi bývajú svedectvá a tajné videonahrávky aktivistov, ktorí sa infiltrovali medzi zamestnancov týchto zariadení. Odhalili verejnosti zábery chirurgických zákrokov na zvieratách bez použitia narkózy a umŕtvenia, brutálne testovanie kozmetiky, cigariet, priemyselných a potravinových chemikálií, farbív, plastov, prostriedkov pre domácnosť, liekov a iných experimentov. Väčšina liekov pôsobí na zvieratá (a na každý druh zvlášť) úplne inak ako na človeka. 99 % z týchto testov je takmer úplne zbytočných. Aktivisti sa vkrádajú do takýchto laboratórií, odkiaľ odnesú zvieratá a zariadenie objektu následne zlikvidujú. Na Slovensku je 66 schválených pokusných zariadení, v ktorých zomrie každý deň asi 100 zvierat.

Dobrovoľníci zvieratá veľmi často odnášajú tiež z veľkochovov a z kožušinových fariem. Každodenné akcie po celom svete spôsobujú spoločnostiam škody desiatky miliónov eur. Zachránené zvieratá sú veterinárne ošetrené a odovzdané náhradným majiteľom, alebo vypustené do prírody.

"Ale prečo páliť budovu, neohrozujete tým ľudí?"

"Je to len preto, že hoci som strávil roky oslobodzovaním zvierat z laboratórií, vidieť tie klietky v nich za pár dní znova plné vám zlomí srdce. Z toho dôvodu považujem podpaľačstvo dnes za nevyhnutný nástroj. Na každý požiar, ktorý som založil, pripadajú 3-4, ktoré kvôli obavám z možného zranenia niekoho založené byť nemohli." (Rod Coronado)

Stovky zariadení so zvieratami, či už pokusné laboratóriá, chovné stanice, bitúnky, alebo kožušinové farmy, boli zatvorené. Chovné farmy prestali zásobovať vivisekčné laboratóriá. Chov primátov v niekoľkých krajinách bol úplne zrušený a zabránené bolo aj niekoľkým výstavbám laboratórií pre primáty. Chov kožušinových zvierat bol v niektorých krajinách zakázaný. V Nemecku zakázali testovanie čistiacich prostriedkov na zvieratách, podobný zákaz chystajú aj vo Veľkej Británii.

Animal Liberation Front bol označený za teroristickú hrozbu číslo jedna. Aktivisti sú dnes zastrašovaní a sledovaní už len pre svoju účasť na povolených demonštráciách, viac ako 200 z nich je väznených. "Myslím, že jedného dňa, a dúfam, že už skoro, ALF budú uznávaní ako niekto, kto naozaj sú. Bojovníci za slobodu." (Steven Best)

EARTH LIBERATION FRONT (ELF)

"Earth Liberation Front je medzinárodnou undergroundovou organizáciou, ktorá využíva priamu akciu vo forme ekonomickej sabotáže. Snaží sa priamou akciou zastaviť ničenie prírodného prostredia. Vie, že je nedostatočné pracovať len v jednotlivých sférach, ale že treba útočiť aj na samotný kapitalistický štát a symboly jeho propagandy.

Earth Liberation Front sa organizuje do autonómnych buniek, ktoré pracujú anonymne a nezávisle od seba a verejnosti. Nemá žiadnu hierarchiu, alebo centrálne vedenie, pracuje pod ideológiou. Ak jednotlivec verí v túto ideológiu a prijíma jej široko publikované smernice, môže uskutočňovať akcie a považovať sa za súčasť Earth Liberation Front.*

Smernice ELF sú nasledujúce:
1.) Spôsobiť čo najväčšiu ekonomickú škodu entite, ktorá profituje z ničenia prírodného prostredia.
2.) Informovať verejnosť o ukrutnostiach páchaných na prírode a živote.
3.) Urobiť všetky preventívne opatrenia, aby nebolo zranené nič živé.

Od polovice 90-tych rokov sa akcie ELF, hlavne v Severnej Amerike, postupne znásobovali a rozširovali sa na ďalšie územia. Viac a viac ľudí sa zúčastňuje týchto akcií celosvetovo, čo nie je žiadnym prekvapením. Hrozba prírodnému prostrediu spôsobená túžbou po peňažnom uspokojení je reálna a preto naše odhodlanie ochraňovať život musí byť nekompromisné." (Leslie James Pickering, hovorca ELF)

Earth Liberation Front vznikol vo Veľkej Británii v roku 1992. Hlási sa k mohutným podpaľačským útokom proti budovám a majetku firiem, ktoré majú priamu spojitosť s ničením životného prostredia a zabíjaním zvierat. Viac ako 600 útokov spôsobilo týmto firmám škody takmer 70 miliónov eur, mnohé sa z útokov nespamätali a skrachovali.

Na Slovensku sa podporovatelia ELF podpísali pod niekoľko rozbitých bagrov a buldozérov, z ktorých niektoré aj podpálili (podpálené boli aj autá a kamióny; škody: niekoľko stotisíc eur); zničené reklamné tabule, spílené bilboardy a vytrhané stavebné kolíky.

*Podobné organizácie: Earth Liberation Army (ELA), The Coalition to Save the Preserves (CSP).

Prečo to títo ľudia robia? Môžeme si pripomenúť, že každý deň je na svete vyrúbaných asi 10 miliónov stromov. Zem bude do konca storočia prakticky bez lesov, ak vinníkov niekto nezastaví: "Nebudem sa čudovať, keď o niekoľko rokov sa pozrieme spätne na našu spoločnosť a povieme si: Prečo sme neurobili viac a skôr? Prečo sme nešli a nespálili tie korporácie, keď bol čas? Prečo sme nebrali za zodpovednosť riaditeľov korporácií za vraždenie našich detí, za ničenie budúcich generácií skôr? Prečo im to dovolíme?" (Craig Rosebraugh)

ZÁVER

Zmysel týchto organizácií je v tom, že sú celosvetové a že sú schopné postaviť sa tým najväčším firmám, ktoré sú dnes silnejšie než samotné vlády jednotlivých krajín. Môžu si kúpiť parlamenty a vlády malých krajín a žiadne legislatívy im nezabránia robiť si, takmer čo sa im zachce. Cez tučné novinové titulky o "ekologických extrémistoch" však málokto vidí dennodennú prácu, ktorú aktivisti z Hnutia vykonávajú.
Hnutie od doby svojho zrodu prešlo dlhú cestu. Každý deň sa ale všetci stretávame s ďalšími prejavmi ničenia a devastácie tej jedinej planéty, ktorú máme k dispozícii. Úspechy ochranárov sú vždy o krok pozadu za ďalším ničením životného prostredia. Naše problémy za nás ale nevyrieši nikto iný, len my sami. Je treba konečne konať.


(Táto brožúrka je urobená z konceptu voľne šíriteľného dokumentárneho filmu "Zelené hnutie" so súhlasom jeho autora. Jej cieľom je podať základné informácie aj o iných prúdoch zeleného hnutia, než o tých, ktoré pozná každý. Je treba zdôrazniť, že bežné organizácie nemajú žiadnu spojitosť s radikálnejšími skupinami a nenesú žiadnu zodpovednosť za ich aktivity - ich démonizovanie je účelové a primitívne.)
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.