referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sobota, 19. augusta 2017
Etologický prístup
Dátum pridania:07.10.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:MagisterRia
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 109
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:3.3
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:5m 30s
Pomalé čítanie:8m 15s
 
Predmet : Vývinová psychológia

Tento prístup vysvetľuje vývin ako proces adaptácie na prostredie a vychádza z evolučnej teórie.
Študuje rozličné druhy organizmov z porovnávacieho hľadiska vo vzťahu k človeku a hľadá medzikulturálne všeobecne platné formy správania, spoločné pre všetkých ľudí rôznych kultúr.
Používa metódu pozorovania detí žijúcich vo svojich prirodzených podmienkach ako základ na vypracovanie detailného opisu a klasifikácie správania. Konštrukt agresivity sa napríklad definuje ako vyšší pomer úderov, strkania, kopania a kriku.

Mierne zdvihnuté obočie, vyzývavý smiech a naklonenie hlavy naznačujú flirtujúce správanie a pod.
Často sa skúma práve úloha neverbálneho správania vo vzťahu k regulatívnemu vplyvu na zmeny sociálneho charakteru medzi deťmi.
Tak napríklad potkany často používajú výstražné gestá ako je strnulý pohľad a vycerené zuby, ako obranný postoj voči útočníkovi alebo zmierňujúce signály, napríklad odhalenie šije, ako výzvu k ukončeniu boja.
Už pred vyše sto rokmi Ch.Darwin pozoroval, že vlastné zmenšenie je zmierlivým gestom voči agresorovi. Používa ho i človek na zmierenie odporcu.
U chlapcov základnej školy sa pozorovalo, že pri súťaživých školských hrách používajú pokľaknutie, poddanie sa a zaľahnutie k zemi - všetko umenšujúce mechanizmy, ako úspešné zmierujúce taktiky.
Chlapci, ktorí používali na ihrisku tieto taktiky, skôr zastavili útok rozzúreného protivníka.
Darwin sa teda nemýlil a moderní etológovia ďalej pokračujú vo výskume regulácie spoločenského správania pomocou neverbálnych prostriedkov
(gestá, telesný postoj, výraz tváre a pod.).

Ekologické koncepcie

V ekologických prístupoch ide o zdôraznenie vzťahov medzi organizmom a rozličnými systémami prostredia, ako sú rodina a spoločnosť.
Dôležitú úlohu majú mechanizmy vzťahov vo vnútri týchto systémov.
Dieťa (človek) sa chápe ako aktívny činiteľ pri tvorbe vlastného prostredia.
Hlavným predstaviteľom je Urie Bronfenbrenner, ktorý vytvoril kruhovú schému na usporiadanie systémov prostredia.
Podľa tejto predstavy je svet indivídua usporiadaný ako skupina do seba zapadajúcich spletitých štruktúr, podobne ako bábiky v matrioške.
Bronfenbrennerov ekologický model vytvárajú štyri základné súvislosti alebo vrstvy, ktoré sú v rozpätí od najbližšieho prostredia (rodina, rovesníci) k vzdialenejšiemu, až po miestnu vládu:

1. Mikrosystém (aktuálne prostredie života a interakcií medzi jednotlivcom a ľuďmi) rodina - škola - rovesníci - ihrisko - cirkevné spoločenstvo - zdravotnícke služby.

2. Mezosystém (obsahuje vzťahy mikrosystému, na ktorom človek aktívne participuje, napríklad vzťahy medzi rodinou a školou, rovesníckou skupinou).

3. Exosystém (dieťa v tomto systéme ešte nemá priamu úlohu, ale vplýva na jeho vývin - je to pracovné pole rodičov, ale ak je otec napríklad stále na cestách alebo v mimoriadnych smenách v zamestnaní, ovplyvní to rodinný život) širšia rodina - susedia - služby - masmédia - rodinní priatelia.

4. Makrosystém (exosystém a mezosystém sú vzájomne prepojené štruktúrou pôvodných ideologických inštitucionálnych kultúrnych vzorov).

Tieto systémy a ich vzťahy sa počas vývinu neustále menia. Význam tohto modelu spočíva v tom, že zdôrazňuje význam analýzy vzťahov medzi človekom (dieťaťom) a bohatstvom systémových vzťahov prostredia, ako i dynamiky ekológie človeka. Vývin predpokladá interakciu meniaceho sa dieťaťa s meniacou sa maticou ekologického systému.

Celoživotná perspektíva

Celoživotný prístup k vývinu je novším prístupom, ktorý sa rozvíja v posledných desaťročiach. Okrem období detstva a dospievania študuje aj vývinové mechanizmy dospelosti a staroby.
V tejto súvislosti sa detstvo nepovažuje za obdobie, ktoré nevyhnutne diktuje neskorší smer vývinu. Všetky obdobia života sú pre vývin rovnako dôležité, indivíduum je otvorené a citlivé voči zmenám v každom bode vývinu.

Rozoznávajú sa tri hlavné hlavné skupiny príčin vývinových zmien:

1. Normatívne

pravidelné vekom určené udalosti (približne v tom istom veku ich prežívajú deti rovnako, ako ich prežili ich rodičia).
Sú zákonite podmienené biologicky a prejavujú sa v najväčšej miere mechanizmami zrenia (napríklad začiatok chôdze, menštruácie a pod.).
Pripúšťajú sa určité individuálne rozdiely (vek je určený približne), ale nemali by prekročiť vymedzenú zákonitosť (normatívnu postupnosť výskytu biologicky podmienených zmien).
Iné informatívne zmeny sú spojené so všeobecne platnými socializačnými normami spoločnosti, v ktorej jedinec žije a ktoré formujú jeho vývin v celom živote
(deti vstupujú do školy približne 5-6 ročné, manželský zväzok možno uzavrieť po dosiahnutí 20 rokov), sú kultúrne a civilizačne podmienené.

2. Nenormatívne udalosti (buď sa nevyskytujú všeobecne u každého, alebo sa vyskytujú neočakávane resp. nepravidelne).

Tieto neočakávané udalosti môžu posunúť vývin novým smerom. Sú to udalosti, ktoré sa môžu stať hociktorému dieťaťu alebo rodine v ľubovoľnom čase bez nejakého zvláštneho varovania alebo predpokladu.
Rozvrat v rodine, úmrtie rodiča, strata zamestnania, zmena bydliska - to všetko môže mať silný vplyv, normálne ich výskyt neočakávame, nepatria k predpokladaným udalostiam.

3. Kohortový efekt - kohorta je skupina ľudí narodených v tom istom roku (napr. 1931) alebo v tej istej generačnej perióde (1960-65). ako sa kohorta vyvíja, zdieľa rovnaké historické skúsenosti, ktoré sú jedinečné pre skupinu narodenú v určitom čase a v určitej oblasti.

Napríklad generácia narodená v rokoch 1930-35 prežívala v čase dospievania v štyridsiatych rokoch turbulentnú hitlerovskú éru. Jednotlivci kohorty začiatku štyridsiatych rokov boli ešte malými deťmi a vojnové udalosti ich zväčša natoľko neovplyvňovali.
(Podobne by sme mohli analyzovať situáciu kohort v našich súčasných podmienkach, kde zmeny len za posledné desaťročie odlišne ovplyvnili niekoľko generácií.)
Historický kontext je významným faktorom vývinu, vývin jednotlivých kohort sa môže líšiť
(v rôznych smeroch alebo znakoch).
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.