referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 24. júla 2017
Ekologické katastrofy a krízy
Dátum pridania:19.06.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:bellefemme
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 214
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:6.3
Priemerná známka:2.96Rýchle čítanie:10m 30s
Pomalé čítanie:15m 45s
 
Ekológia (grec. oikos - dom, logos - slovo), je vedný odbor biológie, ktorého úlohou je študovať vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom. Študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.

Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha. Termín ekológia zaviedol v roku 1886 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje takto: „... je veda o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“ V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).

História ekologických katastróf a kríz:

Pravek: Výrub lesov
Starovek: Zmena „Zlatého polmesiaca“ na púšť a polopúšť, Začína sa preukazovať vyčerpanie pôdy
Antika: Zničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb), Vyčerpanie pôdy, Erózia a následne zosuvy pôdy
Stredovek: Sťahovanie národov - vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky
Novovek: Priemyselná revolúcia - negatívny dopad - masová likvidácia lesov, Drancovanie surovnín, aglomerácia, Vojny - požiare, Začína byť problémom odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd
Súčastnosť: Globalizácia - mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním, Erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie, Nezmyselné ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia), Zmena polostepí na polopúšťe (Sev. Amerika, Sibír), Požiare, Hromadný lov rýb a morských živočíchov - vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália - zajace, u nás - jelenia a srnčia zver), Zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečišť, nevhodné zavlažovanie - Rusko, Sibír, sev. Afrika, Ázia), Jadrové zamorenie - úniky pri zpracovaní radioaktívnych materiálov, katastrófy (Černobiľ), vojenská hrozba, Narušenie ozónosféry - CO2, SO4, NOx, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery), Konzumná spoločnosť - strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dopady.

V 20. storočí nárast ľudskej populácie, bolo treba vymyslieť nejaký spôsob, ako môže také veľké množstvo jedincov prežiť na malom priestore. Vzrástli požiadavky na množstvo a klvalitu výživy, na úroveň bývania, na spotrebné predmety, na dopravu, na využívanie voľného času. S tým súvisia zvýšené nároky na zdroje surovín, na množstvo energie, na rozvoj výroby, produkty poľnohospodárstva, na rozsiahlejšie využívanie chémie a pod.
Súčasné problémy životného prostredia človeka:

Nenahraditeľné zdroje
Ropa začína byť v našom svete pomaly cennejšou ako je zlato. Ropa sa ukladala niekoľko miliónov rokov, ale na jej minutie stačí zopár stoviek. Takisto ťažba ropy má ďalekosiahle následky. Narúša pôvodný ekosystém v mieste ťažby, pri ropných haváriách sa znečisťuje pôda, voda, umierajú stovky, aj tisíce živých organizmov, škodlivé látky sa dostávajú do ovzdušia a zamorujú pľúca ľudskej populácie.

Problémy ovzdušia
Do ovzdušia sa dostávajú plynné, kvapalné aj pevné častice, voláme ich emisie. Pevné emisie sa dostávajú do ovzdušia najmä z priemyselných podnikov, elektrární atď., spolu s prachom zo stavebníctva, či veternej erózie tvoria pevné látky v ovzduší. Tie zabraňujú prenikaniu slnečných lúčov na zem. Medzi plynné emisie patria napr. oxid siričitý, ktorý je najrozšírenejšou nečistotou. Z ovzdušia sa vymýva pri dažďových zrážkach, vznikajú tak kyslé dažde, ktoré znehodnocujú pôdu a vodu, takisto ničia dreviny, či rôzne kultúrne pamiatky v mestách. Oxidy dusíka, flóru, chlóru, oxid uhoľnatý, rozličné organické zlúčeniny, zlúčeniny olova, mangánu a mnohých iných prvkov sú toxické, niektoré sú aj karcinogénne (napr. benzyprén). Vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší vznikajú imisie, ktoré dopadajú na zemský povrch, takýmto spôsobom vzniká aj smog.
 
   1  |  2  |  3    ďalejďalej
 
Galéria k článku [7]
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.