referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Utorok, 25. apríla 2017
Od geografie ku geosofii - človek a príroda
Dátum pridania:17.04.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:maninka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 447
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:4.2
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:7m 0s
Pomalé čítanie:10m 30s
 
Od geografie ku geosofii. Človek a príroda. Veda, etika a ekológia. Geodynamika, priestor a čas.

Uvedomenie si geografického prostredia – ako miesta dočasného pobytu.
Anaximandros (610 - 546 pred Kr.) – vyhotovil prvú zemepisnú mapu – bronzový stôl, na ktorom boli vyryté obrysy zeme s moriami a riekami.

Geografia
– Gea-Zem + grafia–opis a geosofia Gea-zem + sofia–múdrosť, grécky pôvod. V etymologickom význame geografia označuje vedecký opis zeme (zemepis).
Geografia ako veda stojí na hranici medzi stabilitou a zmenou. Opisuje zem a všetko, čo s ňou súvisí : Čas, priestor, zápas medzi statickosťou a dynamickosťou, udržanie poriadku a moci. Nachádza sa medzi stabilitou a zmenou, osciluje medzi dvoma božstvami: Thémou (ustálený poriadok) a Methis (to, čo príde). Ich úlohou (ženy boha Dia) bolo uzatvárať komplexný cyklus času a priestoru.
Význam slova geosofia - geografický opis faktov smerujúci k múdremu zaobchádzaniu so zemou. Podstatnou úlohou ľudí je angažovať sa pri hľadaní harmónie s Bohom, s inými a s prírodou. Návrat ku geosofii je nevyhnutý k harmonickému spolužitiu a prežitiu. Žiť múdro znamená žiť v priateľstve so všetkými stvoreniami vrátane ľudí. Zem je dar pre všetkých iba na limitovaný čas. Človek by mal zveľaďovať dedičstvo všetkým. S degradáciou životného prostredia sa degraduje aj človek.

Minulosť - dve mentality:
1. starovekí Gréci – opisy zeme sa sústreďovali na poznanie iných území, pre výboje a zisk.
2. čínske mapy - podrobný opis ich vlastného teritória v centre s cisárskym palácom.

Európania - viac poháňaní túžbou po rýchlom pokroku a blahobyte, to spôsobilo znecitlivenie vo vzťahu k prírode, ako aj v medziľudských vzťahoch. V čase zemepisných objavov sa k vedeckosti pridružili aj neetické praktiky: drancovanie, zabíjanie, zotročovanie, násilné pokresťančovanie a vnucovanie európskej kultúry. Hlbší vzťah k zemi majú východné národy, Číňania, izraelský národ, Rusi. Vzťah k zemi patrí ku kultúre človeka. Ľudia nie sú pánmi zeme, len správcami a ochrancami. Skutočná sloboda je služba všetkých všetkým. Geosofia je racionálny etický dynamizmus, ktorý môže ovplyvniť kultúru pokoja a prispieť k harmónii a jednote ľudstva. Ľudia si musia uvedomiť stupeň vzájomného odcudzenia a naučiť sa vnímať zem ako spoločný dar. Mnohé politické subjekty začali vyzývať na vstup do fázy tzv. innocentiae (nevinnosti), ktorá je zárukou atmosféry pokoja, priateľstva a výchovy k pravej kultúrnosti. Ján Pavol II. Pápež – prispel viackrát k riešeniu konfliktov diplomatickou cestou. Súčasné reálne nebezpečenstvo sú biologické zbrane, atómové elektrárne, vírusové a bakteriálne ochorenia, terorizmus atentáty...

Ak chce mať človek pokojné svedomie musí:
1. stále hľadať vyššiu pravdu
2. konať dobro do takej miery, až sa konanie premení na cnostný zvyk

Žiť globálne znamená spolupracovať so všetkými tak, aby komunikačné, ekonomické a sociálne prepojenie sveta prispievalo k solidarite, tz. pričiňovať sa o pokrok v humánnosti.
Čas, vek, doba, lehota, trvanie –gr. chrónos, lat. tempus – pojmy na vyjadrenie dynamickosti bytia a diania. Čas je čosi, čo nás náhle zaskočí, udivuje, prekráča. Vo svete sme ponorení v čase a priestore. Podľa Platóna je obrazom pohyblivej večnosti stvárnenej v prítomnom momente. Podľa Aristotela je čas mierou pohybu od počiatku po eschatón (posledná realita).
Seneca - „čas odhaľuje pravdu“.

Kresťanstvo – dôraz na zodpovednosť za prežitý čas na zemi. Sv. Augustín rozlišoval medzi časom minulým, prítomným a budúcim. Budúcnosť je to, čo ešte nie je a minulosť je už preč. Minulosť a budúcnosť majú existenciu len vďaka prítomnosti. Podľa I. Kanta je čas transcendentálna schopnosť zmyslového poznania. Nietzsche si uvedomoval prítomnosť aj minulosť, ale písal pre budúcnosť. Čas je utváranie seba. Čas ako trvanie je súčasťou vesmírneho času. Podľa Heideggera je človek bytím historicko-časovým.
Realizuje sa v chode času, slovom je tu Da sein. Život človeka má časový charakter. Čas je historický úsek. Spomienkou na vlastnú minulosť, cez prítomnosť projektujeme do budúcnosti. Človek je konečný žije v čase. Geosofia a geodynamika zeme pripomínajú povinnosť múdro zaobchádzať so zemou, časom aj priestorom. Odtiaľto sa odvíja princíp direktívnej autority, ktorej úlohou je stmeľovať a zjednocovať spoločenský život.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.