referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 21. augusta 2017
Ako likvidujeme ropné katastrofy?
Dátum pridania:12.02.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:coyotka271
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:626
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:1.8
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:3m 0s
Pomalé čítanie:4m 30s
 
Ako likvidujeme ropné katastrofy?

Ropa je jednou z látok, ktoré najviac znečisťujú oceány a ústia riek. Hlavným znečisťovadlom sú obrovské ropné tankery.
Vedci ešte desať rokov po tom, ako v marci 1978 stroskotal pri pobreží Bretónska líbyjský tanker pozorovali, že sa reprodukcia rýb v tejto oblasti nevrátila do normálneho stavu.
Platesy mali poškodené reprodukčné orgány, ustrice boli stále kontaminované.
Keď v roku 1989 tanker Exxon Valdez narazil na útes v úžine Princa Williama pri Aljaške, na hladine sa rozliala obrovská ropná škvrna (45 miliónov litrov). Zamorili sa chovné oblasti tuleňov, uškatcov a morského vtáctva.
Nikto dnes presne nevie, aké množstvo ropy sa náhodu alebo úmyselne pri pravidelnom odstraňovaní balastu dostane do vôd.
Nádrže tankerov sa po vyprázdnení preplachujú morskou vodou, to je tiež častá príčina znečistenia. Zvyšky ropy sa vylievajú do mora, v konečnom súčte sú to nezanedbateľné množstvá.

Ropná škvrna sa časom sama rozloží na neškodné látky – predtým však spôsobí pohromu morským živočíchom a vegetácií. Rozklad sa môže urýchliť, keď sa ropa postrieka disperznými činidlami.
Veľkou nevýhodu však sú ich vedľajšie účinky. Popri rope sa totiž rozkladá aj ochranný maz vtáčieho peria, vďaka ktorému sa vodné vtáky udržia na vode.
V roku 1967 narazil supertanker Torrey Canyon pri ostrovoch Scilly ( JZ od Cornwalského polostrova vo Veľkej Británii) na plytčinu a do mora uniklo 95 000 litrov ropy. Po použití disperzných látok sa prišlo na to, že tieto chemikálie spôsobili napríklad kôrovcom viac škody ako samotná ropa. Ropu rozkladá aj mnoho ďalších látok, ale všetky sa musia používať veľmi opatrne.
Ropná škvrna sa najlepšie odstráni tak, že sa čo najrýchlejšie ohraničí a odčerpá z mora. Škvrna sa obklopí nafukovacími zábranami (nornými stenami), ktoré zabraňujú jej rozširovaniu, pretože ropa na vode pláva.
Jeden z najväčších systémov zábran vyvinul v osemdesiatych rokoch britský ropný priemysel. Konce norných stien sa pripevnia k materským lodiam, ktoré pomaly oboplávajú ropnú škvrnu a jedna z nich pomocou plávajúcej trubice odčerpá do prístavného tankera až 15 000 ton zmesi vody a ropy za deň.

Okrem norných stien sa vyvinulo mnoho ďalších systémov na odsávanie ropných látok. Medzi ne patria napríklad sorpčné a prepadové zberače.
Sorpčné zberače sa skladajú z valcov alebo pásov a stieradiel. Na ich povrchu sú chemikálie, ktoré zachytávajú ropu a odpudzujú vodu.
Valec alebo pás rotáciou vo vnútri škvrny naberá ropu a odovzdáva ju do zásobníkov, kde sa rope zotrie pomocou ostria. Toto ostrie nápadne pripomína stierač auta.
Prepadové zberače sa umiestnia tesne pod povrch škvrny. Úroveň hladiny na odvrátenej strane ropnej škvrny sa odčerpávaním znižuje a ropa, ktorá preteká cez zberač podobne ako voda cez prehrádzku, sa prečerpáva do zásobníkov.
Najjednoduchším prepadovým zberačom je otvorený olejový súd, zaťažený kameňmi, ktorý s umiestni na plytčinu tak, že jeho horný okraj je tesne pod hladinou. Ropa natečie do suda a potom sa z neho odčerpá.
Ropné škvrny, ktoré zasiahnu pobrežie, sa dajú odstrániť len ťažko. Pomocou strojov sa vykopú drenážne žliabky a na finálne čistenie sa používa slama, piliny a rašelina.
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.