referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sobota, 25. októbra 2014
znečistenie pôdy
Dátum pridania:08.06.2004Oznámkuj:12345
Autor referátu:inka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:3 089
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:11.5
Priemerná známka:2.94Rýchle čítanie:19m 10s
Pomalé čítanie:28m 45s
 
Čo je vlastne pôda ?
Najvrchnejšia časť zemského povrchu? Hmota, z ktorej rastú rastliny, kde žije množstvo baktérií, živočíchov? Niečo, čo vzniklo a stále vzniká pôsobením geosfér a mikro-organizmov? Čo to vlastne je PÔDA?

„V súčasnosti chápeme pôdu ako živý a ustavične sa vyvíjajúci trojrozmerný, historický útvar, ktorý vznikol pôsobením atmosféry, litosféry, hydrosféry a biosféry. Ak niektorý vplyv chýba, nevytvorí sa pôda, ale len nejaký sediment.“
(RNDr. M. Šurina, CSc., Výskumný ústav pôdnoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava)

Celkovo by sa však dalo povedať, že pôda vzniká v dvoch etapách:
1. Najprv prebieha zvetrávanie – premena materskej horniny na kyprý pôdny substrát. Prebiehajú tak fyzikálne procesy premieňajúce horniny na drobné úlomky, štrk piesok a prach za prístupu vody a vzduchu. Paralelne prebiehajú aj chemické deje, oxidácia, rozpúštanie rôznych minerálnych látok, hydrolýza a syntéza nových minerálov. Avšak aby pôda bola pôdou, musí byť substrát „oživený“, teda musia v nej žiť rôzne baktérie a iné živočíchy. Teda hlavne mikroorganizmy, lebo práve oni oživujú mŕtvu anorganickú hmotu a vytvoria tak vlastným metabolizmom pôdny substrát. 2. V druhej etape vzniká pôdotvornými procesmi konečný produkt – pôda, ktorá sa ďalej vyvíja ako prirodzené teleso s výraznou dynamikou fyzikálnych, chemických, biochemických a mikrobiálnych procesov, so zákonitou stratigrafiou (vrstvením) a produkčnou schopnosťou.
Skrátene možno povedať, že pôda vzniká zvetrávaním hornín a činnosťou organizmov. Pozostáva zo zvetraného geologického substrátu, vody, vzduchu, živých a mŕtvych organizmov a ich metabolických produktov.
Súbor všetkých živých organizmov v pôde nazývame edafón, alebo aj pôdne spoločenstvo. Sú to rôzne rastliny, teda riasy, sinice, ale aj baktérie a huby (fytoedafón) a živočíchy, napr. prvoky, chvostoskoky, červy, mäkkýše, hmyz a stavovce (zooedafón). Činnosťou živočíchov sa jednotlivé zložky pôdy dokonale premiešajú a spolu s ich trusom vznikajú pôdne zhluky (agregáty), ktoré priznivo ovplyvňujú štruktúru pôdy pre vzdušný a i vodný režim koreňov vyšších rastlín. Tie tiež priaznivo vplývajú na pôdne prostredie. Mŕtve korene sú materiálom (podobne ako telá živočíchov) pre rozkladné procesy a tvorbu humusu, mŕtvej organickej hmoty.
Jednotlivé zložky sa môžu vyskytovať v rôznych pomeroch, a tým sa určuje aj rôznorodosť vlastností jednotlivých druhov pôd. Takisto sa jednotlivé typy líšia aj dĺžkou vzniku.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalejďalej
 
Zdroje: Quark – magazín o vede a technike, Mokrade pre život, s. 18 – 19, 1/1997, Quark – magazín o vede a technike, (Ne)vyčerpateľný zdroj obživy, s. 10 – 11, 12/1997, Quark – magazín o vede a technike, Životodarná špongia, s. 18 – 19, 9/1999, Quark – magazín o vede a technike, Ako žije pôda, s. 20 – 21, 10/1999, Quark – magazín o vede a technike, Zachráňme rašeliniská, s. 24 – 25, 2/2001, Quark – magazín o vede a technike, Odviata vetrom..., s. 12 – 13, 6/2001, Quark – magazín o vede a technike, Les a voda – mýtus a realita, s. 10 – 11, 8/2002
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.