referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sobota, 25. októbra 2014
Chémia: definície
Dátum pridania:29.01.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:mucka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 593
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:4.7
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:7m 50s
Pomalé čítanie:11m 45s
 
Chemická väzba – vznik väzby medzi atómmi ak dôjde k takému prerozdeleniu elektrónov, že vznikne u každého stabilnejšia sústava.

Kovalentná väzba – každý atóm poskytne jeden elektrón a vytvorí sa molekulový orbitál. Môže sa vytvoriť medzi rovnakými aj rôznymi atómmi, ktoré môžu spoločne vlastniť 1, 2 alebo 3 elektrónové páry.

Nepolárna väzba, ak je molekula tvorená atómmi toho istého prvku rozdiel elektronegativít 0 až 0,3 najtvrdšia väzba.
Polárna väzba, ak je molekula tvorená atómani rôznym prvkov HCL, rozdiel elektronegativít 0,4 až 1,7.
Iónová väzba – jeden prvok dáva a druhý berie elektrón, sú dobre rozpustné vo vode , medzi iónmi pôsobia silné elektrostatické príťažlivé sily. Elektronegativita väčšia ako 1,7

Kovová väzba – atómy sa pohybujú voľne, kovové prvky, priestorová kubická mriežka.
Koordinačná väzba – je tvorená jedným atómom, je rovnaká ako kovalentná ale líši sa spôsobom vzniku.
Vodíková väzba – existuje iba s vodíkom a druhý prvok musí obsahovať voľný elektrónový pár.

Vandervalsova väzba - elektrostatické príťažlivé sily medzi časticami, ktoré majú určitý elektrický náboj

Výstavbový princíp – princíp minimálnej energie, elektróny obsadzujú najprv orbital s najmenšou energiou.
Pauliho princíp – 2 elektróny ktoré tvoria pár musia mať opačný spin. V atóme nemôžu existovať 2 elektróny , ktoré majú rovnaké všetky 4 kvantové čísla.

Chemická rovnica je zápis chemického deja.

Atómová hmotnostná jednotka – hmotnosť rovná 1/12 hmotnosti 1 atómu uhlíka.
Látkové množstvo vyjadríme ako pomer celkového počtu častíc N v sústave a počtu častíc Na v látkovom množstve 1 mol.

Mólová hmotnosť je hmotnosť častíc, ktorých látkové množstvo je jednotkové.

Hybridizácia – atóm nevytvára väzbu pomocou energeticky rozdielnych atómových orbitalov vo valenčnej vrstve, ale že vo valenčnej vrstve atómu sa lineárnou kombináciou enegeticky rozdielnych atómových orbitalov vytvárajú energeticky rovnocenné hybridné orbitaly .
Hybridizácia – SP3 lineárnou kombináciou 1 atómového orbitalu S a 3 atómových orgitalov P vzniknú 4 energeticky rovnocenné hybridné orbitaly.

Neutralizácia – reakcia kyseliny so zásadou a vznikne soľ a voda. Je exotermická reakcia, ktorá prebieha samovoľne a veľmi rýchlo.

Oxidy – sú dvojprvkové (binárne) zlúčeniny kyslíka s inými prvkami, oxidačné číslo kyslíka je v oxidoch –II.
Hydridy- sú dvojprvkové zlúčeniny vodíka s prvkami.
Hydroxidy sú zlúčeniny tvorené katiónmi kovov a aniónmi OH-

Amfoterná látka – látka ktorá má schopnosť byť aj kyslá aj zásaditá.

Protolitická reakcia – je reakcia vodíka v kvapalnom prostredí.

Kyselina – je látka schopná odštepovať protón H+ (oxoniový kation)
Zásada – je látka schopná odštepovať OH- (hydroxydový anion)

Arhéniová teória – kyseliny sú látky ktoré sú schopné odštepovať katióny +
Broinstedova teória - kyseliny sú látky ktoré sú schopné protón uvoľňovať a zásady sú látky schopné tento protón prijímať.

Prvok – je chemicky čistá látka zložená z atómov s rovnakým protónovým číslom

Chemicky čistá látka je taká látka, ktorá je tvorená rovnakými časticami, atómami, molekulami, skupinami ionov zodpovedajúcimi vzorcu. Má stále charakteristické vlastnosti prvok alebo zlúčenina.

Zlúčenina je chemicky čistá látka tvorená rovnakými molekulami zloženými z 2 alebo viacerých rôznych atómov.

Zmes je sústava zložená z niekoľkých rôznych chemicky čistých látok.

Roztok je homogénna disperzná sústava dvoch alebo viacerých chemicky čistých látok, ktorých vzájomné zástúpenie možno v určitom rozmedzí plynulo meniť v závislosti od vonkajších podmienok.

Nasýtený roztok – za daných podmienok sa môže rozpúšťať len do určitého zloženia roztoku, je taký ktorý je v rovnováhe s nerozpustenou rozpúšťanou látkou.
Presýtený roztok, ak sa nasýtený roztok pri určitej teplote ochladí, z ktorého sa prebytočný podiel rozpustenej látky ľachko vylúči.

Polčas rozpadu (doba polpremeny) je čas za ktorý sa premení presne ½ z pôvodného počtu atómov .

Hlavné kvantové číslo môže mať hodnotu 1, 2, 3, ... , charakterizuje energiu elektrónu v atóme v základnom stave .
Vedľajšie kvantové číslo udáva moment hybnosti elektrónu súvisiaci s jeho pohybom okolo jadra a je obmedzené hodnotou n.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.