referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 27. marca 2017
pletivo koreň stonka - ideálne na ťahák
Dátum pridania:18.01.2011Oznámkuj:12345
Autor referátu:jucinka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 617
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:5
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:8m 20s
Pomalé čítanie:12m 30s
 

PLETIVO

- súbor buniek, ktoré sú tvarom prispôsobené na vykonávanie určitej funkcie, veda - HISTOLÓGIA,

- rozdelenie podľa schopnosti deliť sa: delivé a trváce, podľa funkcie: krycie, vodivé a základné.

1.DELIVÉ PLETIVÁ - tvoria ich bunky, ktoré sú schopné deliť sa a tým umožňujú rast rastlín, nachádzajúcich sa v tzv. rastových vrcholoch. Výtrusné rastliny- plavúne, prasličky. Delivé pletivá vznikli z jednej delivej bunky- iniciály, ktorá si zachováva delivú schopnosť, Semenné rastliny rozmnožuju sa semenami, z množstva iniciál sa vytvorila sústava delivých pletív

- MERISTÉMY: a) pôvodné - vrcholové = sú v rastových vrcholoch koreňa a stonky b)primárne - trváce = vznikajú z pôvodných → vznikajú z nich trváce pletivá c)latentné - spiace = začínajú sa deliť len za určitých podmienok napr: v stonke → PERICYKEL, v koreni → PERIKAMBIUM d)sekundárne - druhotné = vznikajú z diferencovaných buniek (t.j. z trvácich pletív), ktoré znovu nadobudli schopnosť deliť sa napr.: KAMBIUM a FELOGÉN = zabezpečujú schopnosť zväčšovať objemu rastliny do šírky

2.TRVÁCE PLETIVÁ - sú tvorené diferencovanými bunkami, ktoré sú tvarovo aj funkčne špecializované na vykonávanie určitej funkcie,

- podľa zhrubnutia bunkovej steny ich delíme: a)parenchymatické pletivá - tvoria tenkostenné bunky, majú zreteľné medzibunkové priestory, väčšinou vyplňajú časti rastlinných orgánov b)kolenchymatické c)sklerenchymatické = dodávajú pružnosť, majú opornú funkciu KOLENCHÝM - tvoria ho bunky s nerovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou (zvyčajne je zhrubnutá v rohoch susedných buniek), nachádza sa napr. v stopkách plodov tekvice alebo uhorky a v kolienkach tráv SKLERENCHÝM - majú rovnomerne zhrubnuté bunkové steny, špeciálne sklerenchymatické bunky - sklereidy → nachádzajú sa v dužine plodov napr. hrušky alebo v kôstkach marhúľ, sú pevné a pružné, z lykovej časti rastlín ľanu, konope alebo juty sa ziskávajú sklerenchematické vlákna, ktoré sa využívajú v textilnom priemysle.

- rozdelenie podľa funkcie:

A))KRYCIE PLETIVÁ (pokožkové) - pokožka - *nadzemné orgány. EPIDERMA *koreň - RIZODERMA, útvary - KUTIKULA, PRIEDUCHY, HYDATÓDY, CHLPY (trichómy), EMERGENCIE
KUTIKULA - obsahuje Kutín a je pokrytá vrstvou voskov, PRIEDUCHY  -  sú tvorené 2 zatváravými bunkami, medzi ktorými je dýchacia medzera, sú v nich chloroplasty, HYDATÓDY - sú prieduchy, ktoré stratili zatváraciu schopnosť, preto sú trvalo otvorené, CHLPY (TRICHOMY) - pŕhlivé - napr. pŕhľava dvojdomá, EMERGENCIE - krycie -  ostne - napr. ruža šípová, - žľaznaté - tentakuly -  lepkavé žliazky mäsožravých rastlín, ktoré vylučujú lepkavé výlučky

B))VODIVÉ PLETIVÁ - vyššie rastliny, pri prechode z vodného prostredia na suchú zem sa diferencovali vodivé pletivá → zabezpečujú transport vodných roztokov a spracovaných živín do jednotlivhých častí rastliny, 2 časti: DREVNÁ ČASŤ (xylém) - vedie H2O a v nej anorganické látky z koreňa k listom = transpiračný prúd, *cievy (odumreté bunky) a *cievice; LYKOVÁ ČASŤ (floém) - vedie hotové organické látky na miesto spotreby alebo uloženie do zásoby = asimilačný prúd ,*sitkovice (živé bunky). Podľa usporiadania dreva voči lyku sa cievne zväzky delia na: a) koncentricke, b) kolaterálne, c) bikolaterálne, d) radiálne (lúčovité)

C))ZÁKLADNÉ PLETIVÁ - funkcia: a) mechanické pletivá, b) asimilačné, c) zásobné (hľuzy, podzemky, cibule) d)vylučovacie → MLIEČNICE a NEKTÁRIÁ

RASTLINNÉ ORGÁNY

-ORGÁN = časť rastlinného tela, ktorá vykonáva určitú funkciu, obsahuje súbor krycích, vodivých a základných pletív *STIELKATE RASTLINY - majú stielku, -pakorienok, pabyľka a palístok *CIEVNATE RASTLINY - telo je kormus,koreň stonka list kvet a plod.

KOREŇ - spravidla podzemný orgán, charakteristický pre vyššie rastliny

1.) FUNKCIA A ÚLOHA KOREŇA - *primárne = mechanická (upevňuje rastlinu v pôde), vyživovacia (príjem vody a v nej rozpustené minerálne látky), metabolická (úprava látok prijatých koreňom a syntéza rastových látok) *sekundárne = zásobný orgán (mrkva, cukrová repa), vegetatívne rozmnožovanie rastlín

2.)KOREŇOVÁ SUSTAVA – ALORÍZIA (pravá koreňová sustava - primárna) = najdlhší a najväčší je hlavný koreň, z neho vyrastajú bočné korene, napr ihličnaté stromy, HOMORÍZIA (advertívna koreňová sústava-vedlajšia) = hlavný koreň prestal rásť, jeho funciu nahradili vedľajšie korene→zväzkovité korene, napr jednoklíčnolisté rastliny

3.)KOREŇOVÝ VRCHOL - na konci koreňa sa nachádza koreňová čiapočka→chráni vrcholový meristém koreňa, uľahčuje prienik koreňov do zeme (vylučuje sliz), regulácia pozitívne geotropického rastu = zabezpečuje tzv stĺpik a v ňom je statolitický aparát, v ktorom je presýpací škrob, možno rozlíšiť 3 zóny: a) MERISTEMATICKÁ - intenzívne delenie nových buniek b) PREDLŽOVANIE - bunky sa zväčšujú a rastú c) DIFERENCIAČNÁ - bunky sa špecializujú na vykonávanie určitej funkcie

4.) ANATOMICKÁ STAVBA KOREŇA - PRIMÁRNA - a)KOREŇOVÁ POKOŽKA - RIZODERMA (nemá kutikulu a vyrasajú z nej koreňové vlásky) b) PRIMARNA KôRA (súbor pletív pod pokožkou zložených z parenchymatických buniek, má 3 vrstvy: EKTODERMA, MEZODERMA, EDNODERMA) c)STREDNÝ VALEC = PERICYKEL (perikambium-nachádza sa pod endodermou, vyrastajú z neho bočné korene), RADIÁLNY CIEVNY ZVäZOK, STRŽEŇ, STRŽŇOVÉ LÚČE

5.) SEKUNDARNE HRUBNUTIE KOREŇA - sekundárne hrubnú iba korene nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín, je výsledkom činnosti sekundárnych meristémov - KAMBIA A FELOGÉNU, KAMBIUM = sa zakladá v cievnom zväzku medzi vnútornou časťou lyka a vonkajšou časťou dreva. Smerom do stredu koreňa oddeľuje nové drevné časti - bunky sekundárneho dreva a smerom k obvodu bunky bunky sekundárneho lyka. FELOGÉN - sa tvorí z parenchematických buniek PERICYKLA. Smerom k obvodu produkuje bunky KORKU, ktoré pretrvávajú najmä v dlho žijúcih koreňoch

6.) TVARY KOREŇOV - niťovitý (tenký koreň 1 ročných rastlín), valcovitý (chren), kužeľovitý (petržlen), hľuzovitý (vstavače), repovitý (repa)

7.) METAMORFÓZY (PREMENY) KOREŇA - *koreňová hľuza (ukladanie zásobných látok - georgína) *príchytné korene (prichytávanie k podkladu - brečtan), *barlovité korene (prichytenie k sypkej pôde-smrek) *vzdušné korene (čerpanie vzdušnej vlhkosti-monstera) *korene parazitov - Haustorie (čerpanie živín-kukučina)
- význam modifikovaných koreňov - koreňová zelenina (mrkva), krmivo pre zvieratá (kŕmna repa), poľnohospodárske potraviny a farmársky priemysel (cukrová repa, čakanka, ľuľkovec zlomocný)

STONKA - nadzemná časť rastlín, podobná stavba ako koreň

1.) FUNKCIA - a) mechanická – spevňuje rastlinu a zväčšuje jej povrch rozkonárovaním, priestorovo rozmiestňuje vegetatívne a reprodukčne orgány b)vodivá - rozvádza vodu a v nej rozpustene minerálne látky z koreňov do všetkých orgánov, rozvádza produkty fotosyntézy z listov do ostatných orgánov

2.) RAST A ROZKONÁROVANIE STONKY- v stonke sa striedajú UZLY (z nich vyrastajú listy) a ČLÁNKY (medzi 2 uzlami), rastový vrchol stonky tvorí delivé (meristematické) pletivo –je bez čiapočky, jeho bunky sa intenzívne delia a zakladaju nove články, v pazuchách listov sa zakladajú PÚČIKY a z nich vyrastaju konáre (tak sa stonka rozkonáruje), pri drevinách chránia púčik šupiny - rozkonárenie stonky-strapcovité (dcérske stonky neprerastaju materskú-dub) a vrcholíkovité (dcérkse stonky sú dlhšie a hrubšie ako materská-lipa, breza)

3.) MORFOLOGICKÁ STAVBA STONKY - rastliny: BYLINY (olistená stonka sa utvára a odumiera v 1 roku), byľ (napr. pastierska kapsička), stvol (bezlistá byľ zakončená kvetom alebo súkvetím - skoroceľ), steblo (dutá, článkovaná bylinná stonka s kolienkom - tráva); DREVINY (rastlina s drevnatou stonkou - polokry, kry a stromy)

4.) PRIMÁRNA STAVBA STONKY - stonka je nadzemným pokračovanám koreňa, preto sa mu podobá aj vnutornou stavbou: A) POKOŽKA - EPIDERMA: tvoria ju tesne k sebe priliehajúce bunky, ktoré majú na vonkajšej strane kutikulu a chlpy. Niekedy je inkrustovaná SiO2 b) PRIMARNA KôRA - je pod pokožkou, tvoria ju základné pletivá. Môžu sa tu vyskytovať živicové, silicové kanáliky a mliečnice. Vnútorná časť primárnej kôry - endoderma oddeluje cievne zväzky od buniek kôry. Pre veľký obsah škrobových zŕn sa nazýva aj škrobová pošvaC ) STREDNÝ VALEC - obvodové pletivo - PERICYKEL oddeluje škrobpošvu od cievnych zväzkov. Najčastejšie usporiadanie lykovej a drevnej časti je KONCENTRICKÉ ale KOLATERÁLNE. Stržeň a stržňové lúče tvoria parenchymatické bunky, môžu byť obklopené aj sklerenchymatickými vláknami, ktoré maju aj mechanicku funkciu

5.) DRUHOTNÉ HRUBNUTIE STONKY - nahosemenné a dvojklíčnolistové rastliny vytvárajú druhotné pletivá činnosťou sekundárnych meristémov KAMBIA a FELOGÉNU. Činnosľou kambia sa vytvára na jar: svetlejšie jarné drevo - BEĽ, v lete tmavšie letné drevo - JADRO, na priečnom reze sa tvoria LETOKRUHY. Takto hrubne stredný valec - krycie pletivo sa napína a praská – odumrie činnosťou FELOGENU a smerom do stredu stonky oddeľuje bunky zelenj kôry (peridermu) a na obvod bunky korku. Tak vzniká druhotná kôra. Pletivá ležiace smerom von od peridermu postupne odumierajú, odlupujú sa a tak vzniká BORKA. Výmenou plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované prieduchy LENTICELY

6.) METAMORFÓZY STONKY - *podzemok (upevňuje rastlinu - papraď, jahoda), *hľuzy (zásobáreň látok - zemiak) *úponok (prichytenie o podklad-tekvica) *sukulentná stonka (udržovanie H2O-kaktus) *poplazy (rozmnožovanie - jahoda) *stonkové tŕne (ohrana - hlob, trnka).

 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.