referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Utorok, 25. apríla 2017
Ropa
Dátum pridania:24.11.2010Oznámkuj:12345
Autor referátu:Bowns
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:3 469
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:10
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:16m 40s
Pomalé čítanie:25m 0s
 

Ropa

Ropa je horľavá kvapalina tvorená zmesou uhľovodíkov, najmä alkánov, nafténov a menej aj arénov a polárnych zlúčenín (živice, asfaltény a iné). Najmä anglická literatúra dodáva, že ropa môže byť okrem kvapalného skupenstva aj plynná alebo tuhá, ale bežne sa takto označuje iba kvapalná ropa.

Je dôležitou nerastnou surovinou a významnou ekonomickou komoditou. Surová ropa nemá veľkú ekonomickú hodnotu, jej hodnota stúpa po chemickej úprave, kedy sa z nej vyrábajú kvapalné palivá, rozpúšťadlá a mazadlá. Vznikla pravdepodobne rozkladom zvyškov uhynutých rastlín a živočíchov. Nachádza sa vo vrchných vrstvách zemskej kôry, kde je väčšinou viazaná na usadené horniny najčastejšie v oblasti kontinentálnych šelfov. Je základnou surovinou petrochemického priemyslu. Náleziská ropy (rezervoáre) sa najčastejšie nachádzajú pod nepriepustnými vrstvami, v hĺbkach až do 8 km pod zemským povrchom. Ropa pri ťažbe alebo vyviera pod tlakom - ťažba samotokom, alebo sa čerpá - mechanizovaná ťažba. Vyskytuje sa spoločne so zemným plynom a vodou. Z hľadiska slovenskej legislatívy je radená medzi vyhradené suroviny.

Pomenovanie

Názov ropa pochádza z poľštiny, v preklade znamená „hnis“, ide o pôvodné staré označenie miestnych soľných prameňov. Staršie označenie nafta pochádza z turečtiny. Iné staršie názvy ropy sú surová nafta, skalný/zemný olej, surový petrolej a surový minerálny olej. Zastaralé pojmy nafta či zemný olej dnes majú iný význam a „ropa“ je jediný názov podľa STN.

Základné fyzikálno-chemické vlastnosti

Medzi základné technologické charakteristicky ropy patrí hustota stanovená pri teplote 20 °C a atmosférickom tlaku, s korekciou na teplotu 4 °C (kvôli zmenám hustoty vody). V závislosti od obsahu rozpustených látok sa pohybuje v rozmedzí od 0,61 - 0,85 g/cm³ pre ľahké ropy, 0,85 – 0,93 g/cm³ pre stredne ťažké, až 0,93 - 1,05 a viac g/cm³ pre veľmi ťažké ropy. V anglickej terminológii sa zvyknú používať štandardy ASTM - jednotky stupne API (American Petroleum Institute), ktoré určujú hmotnosť 1 ml ropy pri teplote 15,56 °C (1°API = 141,5 / hustota ropy v g/cm³ - 131,5). Obsah rozpustených látok má vplyv na spôsob jej spracovania. Ľahké ropy sú väčšinou svetlé, ťažké ropy tmavé. Farba ropy, je však značne premenlivá od hnedočervenej, čiernej po žltozelenú až bezfarebnú. Index lomu ropy je 1,39 až 1,60. Má tiež florescenčné vlastnosti, ktoré prezrádzajú prítomnosť aromatických uhľovodíkov a jej zrelosť. Výhrevnosť ropy sa pohybuje v rozmedzí 43 - 47 MJ/kg.

Približnú predstavu o chemickom zložení zložení ropy dávajú nasledujúce hmotnostné podiely základných prvkov:

Obsah podľa hmotnosti   Zložka       Percentuálne zastúpenie
                                    uhlík          83 - 87%
                                    vodík         10 - 14%
                                    dusík         0,1 - 2%
                                    kyslík        0,1 - 1,5%
                                    síra           0,5 až 6%
                                    kovy menej ako 1000 ppm

Ropa je zmesou okolo 10 000 rôznych zlúčenín, z ktorých nadpolovičnú väčšinu predstavujú kvapalné uhľovodíky (tvoria asi 80 — 90 % objemu ropy) a iné neuhlíkaté organické zlúčeniny (4 — 5 %), hlavne obsahujúce síru (okolo štvrtiny zlúčenín), dusíkaté látky (pod 0,1 %), oxidy (okolo 85) a tiež organické molekuly obsahujúce kovy (hlavne vanád a nikel). Medzi ostatné zložky ropy patria rozpustené organické plyny (C1 - C4), ktoré tvoria desatiny až 4 % objemu. Obsah vody je taktiež variabilný od stopového množstva po 10 %. Zastúpenie minerálnych solí hlavne chloridov sa pohybuje od 0,1— 4000 mg/l, ale môže byť i vyššie. Ropa tiež obsahuje roztoky solí, organických kyselín a iných látok. Mechanickú prímes môžu tvoriť častice ílových minerálov, piesku alebo vápenca. Organické častice pevnej fázy sú označované ako bitúmeny alebo asfalt, zatiaľ čo označenie parafín sa používa pre uhľovodíky s reťazcom nad C17.

Uhľovodíky tvoriace ropu možno rozdeliť do troch základných skupín:
- parafíny a alkány - nasýtené uhľovodíky s jednoduchou alebo viacnásobnou väzbou, bez cyklickej štruktúry,
- cykloparafíny - (naftény alebo alicyklické uhľovodíky) obsahujúce prvky cyklickej štruktúry,
- arény (aromatické uhľovodíky - s benzénovým jadrom),
- asfaltény, živice a ďalšie odolné látky s veľkou molekulovou hmotnosťou, tvoriace ťažkú frakciu.

Na základe týchto základných skupín možno ropy deliť na:
- intermediálne aromatické, vznikajúce v redukčnom morskom prostredí,
- nafténicko-parafinické a parafinické (cykloparafinické), najčastejšie spájané s deltovým a nemorským prostredím vzniku.

Pre meranie objemu ropy sa používa miera 1 barel = 42 amerických galónov = 35 britských galónov = 158,97 litrov. Množstvo ropy sa tiež niekedy udáva v tonách, jednej tone zodpovedá približne 7,33 barelov.

 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalejďalej
 
Podobné referáty
RopaSOŠ2.9402480 slov
RopaSOŠ2.9716373 slov
RopaSOŠ2.9706818 slov
RopaSOŠ2.95601878 slov
RopaSOŠ2.9546895 slov
RopaSOŠ2.9551590 slov
RopaSOŠ2.9495772 slov
Ropa2.95661138 slov
RopaSOŠ2.98041177 slov
Ropa2.9721328 slov
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.