referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 24. novembra 2014
Kučeravosť broskýň - Taphrina deformans
Dátum pridania:29.10.2007Oznámkuj:12345
Autor referátu:lizago
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:874
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:2.6
Priemerná známka:2.96Rýchle čítanie:4m 20s
Pomalé čítanie:6m 30s
 
KUČERAVOSŤ BROSKÝŇ

Kučeravosť broskýň bola dovezená do Európy z Číny. Kučeravosť listov (Taphrina deformans) je hospodársky najvýznamnejším ochorením broskýň, pretože infikuje mladé listy, ktoré už v jarných mesiacoch opadávajú. Strata značnej časti listovej plochy spôsobuje aj opad mladých plodov, čím je ohrozená úroda v danom vegetačnom období. Infekciu stromov podporuje daždivé a chladné počasie koncom zimy, v štádiu pučania a v období krátko po vypučaní až do začiatku kvitnutia broskýň.

Pôvodca ochorenia prezimuje v štádiu napučaných spór (tzv. blastospór) na kôre stromov a pod šupinami púčikov. Vlákna podhubia môžu sa prezimovať na kôre stromov broskýň. Dá sa povedať, že rozhodujúci vplyv na výskyt a intenzitu zohrávajú poveternostné podmienky vo fenofázach od začiatku pučania pupeňov až do doby začiatku kvitnutia broskýň. Silne napadnuté stromy majú podstatne menšiu úrodu. Plody sú nevyzreté, neštandardné, kyslé s nedostatočnou stolovou hodnotou. Napadnuté listy opadávajú, čo má za následok veľmi malý prírastok nového dreva - letorastov, niektoré vetvy vysychajú a pri opakovaných výskytoch môže dôjsť k praskaniu kôry s výskytom glejotokov. Po opade napadnutých listov vytvárajú sa nové listy, ktoré už nie sú napádané kučeravosťou broskýň.


OCHRANA

V súčasnosti je plná vegetácia a proti kučeravosti broskyňovej už nie je možné aplikovať žiadny chemický prípravok. Aj za daného stavu je možné ovplyvňovať vývoj a intenzitu výskytu pre budúci rok. Je dokázané, že jednostranné hnojenie dusíkom podporuje výskyt choroby. Odolnosť stromov proti kučeravosti broskyňovej je vyvážená výživa, hlavne hnojenie vápnom a draselnými hnojivami. Najúčinnejšia je chemická ochrana, ktorú vykonávame v dvoch termínoch, a to v jesennom období po opade listov (koniec októbra a začiatok novembra) a v jarnom období na začiatku pučania pupeňov.

Chemické ošetrovanie vykonávame za priaznivého počasia, keď je suché, bezveterné počasie pri teplotách nad +7 oC. V prípade, že neboli dodržané poveternostné podmienky a chemická ochrana bola vykonaná, chemickú ochranu opakujeme cca o jeden týždeň. Postrek vykonávame tak, že strom doslova okúpeme. Najlepšie je používať chemické prípravky na báze medi ako KUPRIKOL 50, CHAMPION 50 WP, KUPROFOR 50 SC. Organické fungicídy ako DELAN 700, DELAN SC 750, EFUZIN 500 SC, SYLLIT 65 môžeme aplikovať pri druhom ošetrovaní, t. j. v jarných mesiacoch.

Silno napadnuté stromy s predčasným opadom listov na podporu znovuolistenia prihnojíme slabšou dávkou dusíka, najlepšie so závlahou. Aplikácia fungicídnych prípravkov proti kučeravosti broskyňovej po vypučaní pupeňov, alebo pri výskyte tejto choroby na listoch, je absolútne neúčinná a bezpredmetná. Potrebné vykonávať dve chemické ošetrovania jeseň a jar. Pri chemickom ošetrovaní je nutné dodržiavať zásady, aby sa ošetrovanie vykonávalo v určených fenofázach (jeseň a hlavne jar). Chemické ošetrovanie vykonávať za priaznivých poveternostných podmienok, ošetrovanie vykonávať prednostne prípravkami na báze medi, v jarnom období môžeme aplikovať aj organické fungicídy. Aby sme dosiahli dobrý fungicídny účinok je nutné dodržiavať dávkovanie a koncentráciu jednotlivých prípravkov, čo je uvedené na každej etikete prípravkov. V súčasnosti nepoznáme kultivary broskýň, ktoré by boli evidentne odolné proti tejto chorobe. K veľmi náchylným odrodám patria: ELBERTA, CHAMPION a iné. Je zaujímavé, že na kučeravosť broskýň sú náchylné aj stromy nektarinky. Taktiež je možné pozorovať kučeravosť broskýň aj na stromoch marhúľ.

Na základe pokusov, ktoré vykonával ÚKSÚP, bolo zistené, že neskorý jesenný postrek nemal vyššiu účinnosť ako jarný postrek. Navyše aj tak pri jeho vykonaní je taktiež nevyhnutne potrebné vykonať aj jarné ošetrenie, takže ide tu vlastne o zvýšenie počtu ošetrení bez žiadúcej vyššej účinnosti. Takže celkový výsledok je, že jesenný postrek sa neodporúča vykonávať, význam má iba jarný postrek.

Životné prostredie spravilo výskum o vývine patogéna Taphrina deformans v rôznych podmienkach, ako teplota, vlhkosť a dostupnosť živín v pôde pre rastliny. Dve askospóry boli schopné vyklíčiť pri teplote 37 °C. Optimálne teploty boli medzi 14-21 °C. Pučanie prebiehalo aj pri teplotách pod 20°C a bolo dva a pol krát vyššie vo vode než na suchej pokožke. Podľa výskumu pri nižších vlhkostných úrovniach ako 100%, askospóry boli schopné vypučať len na 47%. Za neprítomnosti vonkajších živín spóry vyklíčili za 50-55 hodín. Za prítomnosti jednoduchých cukrov, ktoré sú prítomné na broskyňových rastlinných povrchoch huba postupne vypučala. Výsledky ukázali, že Taphrina deformans môže klíčiť pod širokým spektrom prostredia, ktoré sa vyskytujú na povrchu broskýň.
 
Zdroje: ZACHA,V.,VANEK,G.,NOVÁKOVÁ,J.: Atlas chorôb a škodcov ovocných drevín a viniča. Bratislava: Príroda, 1989, s.352. ISBN 80-07-00044-5 , LANÁK,J.,ŠIMKO,K.,VANEK,G.: Atlas chorôb a škodcov ovocnín, viniča a zelenín. Bratislava: Príroda, 1969, s. 332. , , , , , ,
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.