referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 24. októbra 2014
Kukurica Siata
Dátum pridania:21.11.2003Oznámkuj:12345
Autor referátu:Tsunami
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 955
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:7.5
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:12m 30s
Pomalé čítanie:18m 45s
 
ÚVOD

Obilniny sú plošne najrozsiahlejšou a hospodársky najdôležitejšou skupinou plodín na Slovensku. Ich pestovanie je dominantné, pretože tvoria hlavnú energetickú zložku ľudskej výživy a výživy zvierat. Kukurica má v rámci obilnín významné postavenie. Z pohľadu svetovej i domácej produkcie sa zaradila medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce plodiny. Pestovanie kukurice je u nás pomerne na vysokej úrovni. Kukuricu síce agrotechnikou možno zaradiť skôr medzi okopaniny, ale s ohľadom na botanickú príbuznosť je preberaná v rámci obilnín. Podiel pestovania kukurice v súvislosti so špecializáciou vzrastá vo vhodných pestovateľských podmienkach vďaka jej vysokej produkčnej schopnosti a možnosti mechanizovania prác pri jej pestovaní. Pestovateľská plocha kukurice siatej sa v Slovenskej republike pohybuje od 105 300 do 165 000 hektárov. V roku 2000 bola dosiahnutá priemerná úroda 3.06t.ha-1a produkcia 505 600 ton. Úrody kukurice závisia podobne ako pri iných plodinách od ekologických faktorov, ktoré napokon ovplyvňujú efektívnosť hnojenia.

VÝŽIVA A HNOJENIE KUKURICE SIATEJ.

K dosiahnutiu maximálneho výnosu kukurice zvlášť pri pestovaní vysoko výnosných hybridov je veľmi dôležitá primeraná a vyvážená výživa.
FECENKO a kol.(1994)konštatujú, že kukurica je plodina s vysokými nárokmi na živiny, keďže dáva vyššie úrody ako hustosiate obilniny. Vysoké úrody zrna a spotreba živín vyžadujú primeranú zásobu, potrebnú úhradu živín z pôdy a z hnojív.
BELEJ a kol.(1982) uvádzajú, že pre dosiahnutie vysokých úrod kukurice
pôda musí vykazovať vysoký obsah živín v "starej sile". Znamená to, že
v bežných suchších podmienkach sa musia dve až tri predplodiny inten-
zívne hnojiť, aby mohla kukurica využívaním rezíduí dostatočne kryť
svoje nároky, nakoľko nemožno rátať s veľkým efektom priameho hnojenia.
Podľa PETRA a kol (1983) hlavne neskoré hybridy lepšie využívajú živiny zo starej pôdnej sily a preto sa musia siať na pozemky s vyššou zásobou živín
Podľa ŠIMU(1989) pod pojmom hnojenie budeme chápať dodávanie živín, ale i organickej hmoty do pôdy, zatiaľ čo výživou chápeme príjem, či odber jednotlivých živín rastlinou, jej koreňovou sústavou z pôdy, alebo z atmosféry, resp.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.