referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 28. apríla 2017
J.S.Bach
Dátum pridania:21.12.2010Oznámkuj:12345
Autor referátu:TomoLc
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 051
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:6.1
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:10m 10s
Pomalé čítanie:15m 15s
 

Johann Sebastian Bach sa narodil 21. marca 1685 (Eisenach) a zomrel 28. júla 1750 (Lipsko). Bol nemeckým skladateľom barokovej hudby a taktiež slávny čembalista a organista. Dodnes ho všetci uznávame a považujeme za najväčšieho majstra zvuku, ktorý ovplyvnil celý ďalší vývoj hudby. Jeho diela môžeme počuť po celom svete v pôvodnej forme, ale aj v nespočetných variáciách.

Bol najmladší z ôsmich detí Johanna Ambrosiusa Bacha a jeho ženy Elisabeth Bachovej, rodenej Lämmerhirtovej. Pokrstili ho 23. marca v Kostole svätého Juraja. Včasné detstvo strávil Bach v Eisenachu, kde ho bratranec jeho otca, organista v eisenašskom Kostole sv. Juraja Johann Christoph Bach, prvýkrát zoznámil s chrámovou a organovou hudbou. Toto oboznámenie s organovou hudbou sa stalo pre neho osudné. Ako osemročný sa dostal Bach do latinskej školy eisenašského dominikánskeho kláštora.

Po smrti jeho rodičov sa presťahoval so svojim bratom Johannon Jacobom k staršiemu bratovi Johannovi Christophovi do Ohrdrufu.

V Ohrdrufe navštevoval lýceum až do primy, čím získaval lepšie školské vzdelanie ako jeho predkovia. V sekunde chodil spolu s ním do školy bratranec Johann Ernst Bach a celoživotný priateľ Georgerot Erdmann. Jeho o 16 rokov starší brat Johann Christoph, ktorý bol organistom v Ohrdrufe, prevzal jeho ďalšiu výchovu a hudobné vzdelávanie. Od neho sa naučil Bach hru na organe a komponovanie. K jeho obžive prispievalo aj spievanie v zbore. Dňa 19. januára 1700 opustil Georg Erdmann Ohrdruf a ide do Lüneburgu. Bach a Erdmann sa stávajú v Lüneburgu žiakmi kláštora Michaelis. Tu spievali ako diskantisti v motetovom zbore. Georg Böhm bol v tomto čase organista v Kostole sv. Jána. Jeho vplyv na Johanna Sebastiana možno badať v jeho raných organových dielach. Na výletoch do Celle a Hamburgu sa Bach zdokonaľoval v hre na organ. Na Veľkú noc v roku 1702 opustil Lüneburg pravdepodobne preto, aby sa uchádzal o voľné miesto organistu v Sangerhausene.
Najneskôr od marca 1703 bol Johann  zamestnaný ako sluha a huslista v súkromnej kaplnke spoluregenta Johanna Ernsta von Sachsen Weimar. Pri organovej skúške 17. marca 1703 nadväzoval kontakty s radou v Arnstadte, ktorá mu už v auguste dáva miesto organistu.

Bach dostal dňa 9. augusta 1703 svoje poverenie ako organista do Nového kostola v Arnstadte bez ďalšej skúšobnej hry. Stále sa dostával do konfliktu s radou. Jednou z nich bola aj hádka a potýčka s Geyersbachom v roku 1705, žiakom starším ako Johann Sebastian. V októbri toho istého roka dostal štvortýždňovú dovolenku na cestu k Dietrichovi Buxtehude do Lübecku, ktorú predĺžil na tri mesiace. Dňa 21. februára 1706 a 11. novembra dostáva pokarhanie kvôli "nedbalosti v službe". Dostáva tiež varovanie, aby pri doprovode chorálov pri bohoslužbe nemiatol obec zarážajúcimi medzihrami, dekoráciami a moduláciami. Už tu sa presadzoval jeho talent k tvoreniu vlastných kompozícii alebo úpravám skladieb.

Dňa 29. júna 1707 nastupuje Johann Sebastian Bach do služby ako organista na Divi Blasii. Toto nezvyčajne dobre dotované miesto v Mühlhausene (Thüringen) mu umožňuje založiť si rodinu. Berie si sesternicu druhého stupňa Mariu Barbaru Bachovú 17. októbra 1707. Sobáš sa konal v Dornheime pri Arnstadte. Podľa zmluvy poskladal Bach pri príležitosti výmeny rady 4. februára 1708 slávnostnú kantátu Gott ist mein König (BWV 71) (Nech je Boh mojim kráľom), ktorá sa ako jediná zachovala z dobovej tlače. Veľký požiar v meste, pri ktorom prišiel o svoj dom, vedie k zvýšeniu životných nákladov. Pravdepodobne preto žiadal Bach 25. júna 1708 o prepustenie, ktoré mu hneď rada schvália. Zrejme preto, lebo boli medzi nimi neustále konflikty. Jeho nástupcom v Mühlhausene sa stáva Johann Friedrich Bach.

Začiatkom februára 1709 vycestoval Bach do Mühlhausenu, kde odovzdáva ďalšiu kantátu zloženú pri príležitosti výmeny rady. Aj túto znova vytlačili na náklady tunajšej rady, ale do dnešných čias sa nedochovala. Dňa 24. novembra 1710 sa uskutočnil krst jeho najstaršieho syna Wilhelma Friedemanna. V dňoch 21. a 22. februára je Bach vo Weißenfelse pri príležitosti slávností k narodeninám vojvodu Christiana von Sachsen-Weißenfels. Pravdepodobne hrajú Jadkantate (Poľovnícku kantátu) BWV 208. Dňa 23. februára, na narodeniny vojvodu, sa narodili dvojičky Maria Sophia a Johann Christoph. Pre ich zlý zdravotný stav dostali núdzový krst. Johann Christoph umrel krátko potom, Maria Sophia 13. marca.

Koncom roka 1713 Bach pravdepodobne hľadal nové miesto. Uchádza sa o miesto organistu na Liebfrauenkirche (Kostole milostivej panny) v Halle. Po prednesení jednej skúšobnej kantáty dostával 14. decembra vymenovanie, tohto miesta sa však z neznámych dôvodov napokon zriekol. Bach bol menovaný 2. marca 1714 za koncertného majstra vo Weimare s patrične vyšším platom. S týmto postom bola spojená úloha, že Bach musí každé 4 týždne skomponovať jednu novú chrámovú kantátu pre danú nedeľu. Možno aj to je príčina toho, že zanechal pre ďalšie generácie také veľké množstvo kantát. Ako prvá zaznie v Kvetnú nedeľu 25. marca 1714 kantáta Himmelskönig sei willkommen (Nebeský kráľ buď vítaný) BWV 182. Bach potom v pravidelných odstupoch skladal ďalších aspoň 20 diel, ktoré tvoria základnú časť neskorších Lipských kantátových ročníkov.

Už 1. augusta dostal plat z Köthenu a 5. augusta nastupuje v Köthene do služby. V septembri 1717 cestoval Johann Sebastian Bach na dvor do Drážďan, kde sa má konať súperenie so slávnym organovým virtuózom Louis Marchandom, ktoré sa však nakoniec nekoná. Bach žiada o prepustenie zo služieb vo Weimare, čo mu jeho zamestnávateľ odmieta pre „tvrdohlavosť“. 6. novembra ho dokonca zadržia u krajinského sudcu.

Od decembra 1717 do roku 1723 bol Bach kapelníkom na dvore kniežaťa Leopolda von Anhalt-Köthen v Köthene. V čase od 15. do 18. decembra 1717 sa Bach nachádzal v Lipsku kvôli organovej skúške v Kostole sv. Paula. Dňa 15. novembra 1718 sa mu narodil syn Leopold August. Bach získal preňho, tak ako pre skoro všetky svoje deti, vysokopostavené osobnosti za krstných rodičov, úradujúce knieža Leopolda von Anhalt-Köthena, jeho súrodencov Augusta Ludwiga a Eleonóru Wilhelminu, tajného radcu Christopha Josta von Zanthier a manželku dvorného majstra Gottlob von Nostiz. Zrejme aj takýmto spôsobom im chcel zabezpečiť lepšiu budúcnosť. Žiaľ, na chorobu to nepomôže. Sotva rok staré dieťa pochovali 28. septembra 1719.

 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Zdroje: Bach a synové / Václav Holzknecht. - 1. vyd. - Praha : Panton, 1968. - 98 s., Malá kronika Anny Magdaleny Bachové / Esther Hallam Meynellová. - 2.vyd. - Praha : Supraphon, 1976. - 143 s., Život Johana Sebastiana Bacha / Sergej Morozov ; prel. Jindřich Fischel. - 1. vyd. - Praha : Mladá fronta, 1979. - 261 s.
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.