Albrecht z Valdštejna


Podľa povesti tradovanej v rodinných kruhoch sa prvý známy predok pánov z Valdštajnu Zdeněk, preslávil tým, že so všetkými 24 synmi vypravil s Přemyslom Otakarom II: na vojnovú výpravu do Pruska. Od tej doby boli Valdštajnovci uctievanou šľachtickou rodinou, aj keď sa od doby Zdeňka z Valdštejna nikto z nich zvlášť nepreslávil a bohatstvom nikto z vtedy pomerne rozšíreného rodu neoplýval. V polovici 16. storočia väčším majetkom disponoval iba Ján, ktorý ku zdaneniu priznával majetok vo výške 28 018 českých kop: S najbohatšími českými veľmožmi ako bol rožmberský vladár Viliam (403113 kop), Jaroslav z Pernštejna (215804 kop) sa však žiadny Valdštejn nemohol porovnávať. Jiříkovi z Valdštejna sa síce podarilo rodinný majetok pomerne rozšíriť, avšak po jeho smrti a po rozdelení pozostalosti medzi šesť synov a štyri dcéry toho veľa neostalo.

Albrecht z Valdštejna, celým menom Albrecht Václav Eusebius sa narodil v roku 1583 ako jediný syn Viliama z Valdštejna a Markéty rodenej Smiřickej.

Prvého vzdelania sa mu dostalo od otcovho úradníka Jána Graffa. Albrecht skoro osirel ; v roku 1593 mu zomrela matka a o dva roky neskôr aj otec. Bol vychovávaný u otcovho švagra a svojho poručníka Jindřicha Slavatu z Chlmca. Bol to horlivý český brat a tak sa Albrechtovi dostalo spolu so Slavatovými deťmi výchovy od českobratského kňaza.

Na jeseň roku 1957 bol Vladštejn poslaný s preceptorom a sluhom do Luteránskej školy pre kňazov v Zlatej Hore v Sliezsku. Valdštejn po dvoch rokoch Goldberg opustil aby sa venoval štúdiu na norimberskej akadémii v Altforde. Z tohto pobytu sa zachovalo niekoľko správ o jeho výtržnostiach a neľudskom týraní sluhu. V roku 1600 musel akadémiu opustiť a nastúpil na študijnú cestu po Európe.

V roku 1604 zahájil svoju vojenskú kariéru v Rakúsko- Tureckej vojne s platom 100 zlatých mesačne. V roku 1606 bol síce českými stavmi menovaný najvyšším plukovníkom pešieho pluku, ktorý sa chystal na výpravu do Uhorska, ale mier s Bočkajom znamenal koniec ďalších operácií.

Vedený pravdepodobne snahou dostať sa do služieb arcikniežaťa Matyáša, prestúpil na katolicizmus. Dosiahol po čom túžil a Matyáš ho menoval svojím komorným a v jeho sprievode sa v roku 1608 vydal na výpravu proti Rudolfovi.

Ešte v roku 1608 sa Vladštejn zoznámil s Lukréciou Nekšovou z Landeku, vdovou po Archlebovi z Víckova. Lukrécia bola stará a nepohľadná, zato však veľmi bohatá. Sobáš sa konal v roku 1609.