Milan Rastislav Štefánik
* 21.07.1880 Košariská † 04.05.1919 Ivanka pri Dunaji

- astronóm, politik, generál francúzskej armády, prvý československý minister vojny

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21.7.1880 v Košariskách v rodine evanjelického farára Pavla Štefánika a jeho manželky Albertíny. Po štúdiách na evanjelickom lýceu v Bratislave, študoval v Šoproni a gymnaziálne štúdiá ukončil maturitou v roku 1898 na gymnáziu v Szarvasi.
V roku 1898 odišiel Štefánik do Prahy, kde najprv študoval stavebné inžinierstvo a potom astronómiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. V Prahe nadviazal Štefánik kontakty so slovenskou študujúcou mládežou, ktorá sa grupovala v spolku Detvan, ktorému istý čas aj predsedal.

V máji 1907 udelila Francúzska astronomická spoločnosť Štefánikovi Janssenovu cenu za početné práce uskutočnené na montblanskom observatóriu.
V roku 1910 ho vedecké ústavy Bureau des Longitndes a Bureau Central Météorologigne poverili pozorovaním Halleyovej kométy na Tahiti. Tu sa Štefánikovi podarilo položiť základy tahitskej hvezdárne a založiť meteorologickú stanicu.

Aj po návrate do Paríža venoval Štefánik množstvo energie na jej dobudovanie. Aj v ďalšom období veľa cestoval a získal značnú diplomatickú obratnosť i vplyvné známosti. Od roku 1912 pracoval vo francúzskej hvezdárni.
V tom istom roku získal aj francúzske občianstvo. Za vedecké práce získal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Jassenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy bol francúzskou vládou vyznamenaný Radom rytiera Čestnej légie (1914).

S T. G. Masarykom a Eduardom Benešom vo februári roku 1916 v Paríži založil Národnú radu československú, vrcholný orgán Česko - slovenského zahraničného odboja.
V auguste 1918 sa vydal na náročnú cestu k légiám na Sibíri. V Rusku prijali Štefánika s veľkou vážnosťou. Svedčí o tom i vysoké vyznamenanie Rad Sv. Vladimíra, ktoré mu udelilo najvyššie ruské velenie. V roku 1919 Štefánik dojednal ich stiahnutie a postupný odsun z Ruska.

Koncom apríla 1919 navštívil Štefánik Taliansko, aby zabezpečil odchod našich zajatcov domov. V nedeľu 4. mája 1919 sa v Galarate rozlúčil Štefánik s najvyššími predstaviteľmi Talianska. Svoj oslobodený národ ani rodnú zem už neobjal živý. Pri návrate do vlasti, kde sa mal ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde sa jeho lietadlo pri Ivanke pri Dunaji zrazu zrútilo priamo na zem.