referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 21. júla 2017
Andrej Žarnov
Dátum pridania:23.04.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:cipa33
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:940
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:2.8
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:4m 40s
Pomalé čítanie:7m 0s
 
Andrej Žarnov
(19.11. 1903 – 16.3. 1982)

Vlastným menom František Šubík, narodil sa v Kuklove. Po absolvovaní gymnázia v Trnave pobudol jeden rok v kňažskom seminári, potom sa rozhodol pre štúdium na Lekárskej fakulte v Bratislave. Po promóciách pôsobil na fakulte ako odborný asistent, neskôr sa stal profesorom a medzinárodne uznávaným patológom. Stal sa prednostom patologického ústavu Slovenskej univerzity a redaktorom časopisu Slovenský lekár. Pôsobil aj ako inšpektor verejného zdravotníctva a jeho zásluhou bol založený prvý onkologický ústav na Slovensku.

Do života lekára a spisovateľa osudovo zasiahla udalosť, keď na jar v roku 1943 objavili Nemci v Katyňskom lese masové hroby 4400 poľských obetí. Tento objav vyvolal veľký záujem svetovej verejnosti. Nemci z vraždy obvinili sovietsku tajnú bezpečnostnú službu NKVD, tá zase naopak Nemcov. O spore mala rozhodnúť aj medzinárodná komisia, ktorej členom bol aj Dr. F Šubík a tá zistila, že v danom čase územie okupovala sovietska armáda. Po roku 1945 Červená armáda pátrala po nepohodlnom svedkovi. Po výsluchoch, súdoch, väzení v Bratislave a Leopoldove, po neskoršom prepustení bol stálym účastníkom útokov zo strany Sovietov. Pod stálou hrozbou sa rozhodne emigrovať a 1.mája 1952 emigruje do Rakúska, neskôr do Talianska a nastálo sa usídľuje v Spojených štátoch amerických, kde pracuje ako lekár, tvorbe sa už venuje menej. Jeho články a básne vychádzali v krajanských časopisoch. Zomrel 16.3.1982 v Poughkeepsie neďaleko New Yorku.

Do literatúry Andrej Žarnov vstupoval postupne. Prispieval do mesačníka Rozvoj pre stredoškolákov (1923-31), do revue Vatra, Elánu, Slovenských pohľadov, Slovenských smerov, ...
Smerovanie básnika určovala kresťanská viera v humanistickú spravodlivosť a dobro. Vybral si vlastnú cestu, ale tá sa príliš nevzďaľovala od katolíckej moderny. V poetike bol vlastne samoukom. Jeho povolanie lekára mu poskytlo možnosti nazrieť do špecifických psychologických, ale aj spoločenských situácií. Jeho verš je jednoduchý, nevyumelkovaný, hranatý – ale aj úderný ako kov, bojovný, plný výkrikov a otázok nad postavením vlastného národa.
V emigrácii píše do Slováka, Mostu, Jednoty, Hlasov z Ríma.

Jeho básnickú tvorbu možno rozdeliť na pôvodnú a prekladovú. Keď odchádzal do emigrácie mal za sebou už rad básnických diel. V roku 1925 sa predstavil debutom Stráž pri Morave, kde nacionálne ostrým tónom bičoval a zatracoval všetko, čo škodilo slovenskému národu. Útočí proti vtedajšej českej politike, neprajne zameranej voči Slovákom. Bola to akási forma výzvy národu do boja za jeho prirodzené práva a mala plniť hlavne mimoumeleckú funkciu. Cenzúra prikázala celý náklad skonfiškovať. V druhej zbierke Brázda cez úhory (1929) karhá národ, ktorý upadá do letargie, prázdnoty, básnik sám chcem vyorať brázdu na úhore národnej ľahostajnosti. Rysuje sa potreba nového programu, politicky reálneho, ktorý národu skutočne pomôže. V ďalšej zbierke Hlas krvi (1932) sa autor vracia k témam domova, roľníckej práce, rodiny a nádeje v budúcnosť.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Zdroje: Mikula, V. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov, Bratislava : Kalligram, Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. s. 633 – 634. ISBN 80-7149-801-7, Lauček, A.: Katolícka moderna, Ružomberok: Katolícka univerzita v Ružomberku, 2003. s.19 – 25. ISBN 80-89039-26-X
Podobné referáty
Andrej ŽarnovGYM2.98971511 slov
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.