referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 29. marca 2017
Reverend Bojovník - Martin Luther King Jr.
Dátum pridania:16.04.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:dodo220
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 293
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:3.7
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:6m 10s
Pomalé čítanie:9m 15s
 
Reverend Bojovník - Martin Luther King Jr.

Bojovník za ľudské práva Martin Luther King, Jr. sa narodil 15. januára 1929 v Atlante (št. Georgia). Len málokto vie, že krstné meno, ktoré používal v čase svojej najväčšej popularity nebolo meno, ktorým ho pokrstili. V krstnom liste mal totiž uvedené "Michael". Rodina M. L. Kinga, Jr. bola známa tým, že od čias jeho starého otca sa muži v ich rodine venovali pastoračnej činnosti. Druhým domovom rodiny reverenda Martina Luthera Kinga, seniora a jeho manželky Alberty Williams King bol preto Ebenezerský baptistický kostol v Atlante.

Martin Luther King, Jr. navštevoval segregovanú, verejnú školu v Georgii a ako 15-ročný maturoval. Tri roky po skončení II. svetovej vojny (1948) získal na Morehouse College bakalársky titul zo sociológie. Po troch rokoch štúdia teológie v Crozerovom teologickom seminári (CTS) v Pennsylvánii, kde ho zvolili za prezidenta zväčša belošského ročníka, mu v roku 1951 udelili titul bakalára teológie. So štipendiom, ktoré získal na CTS ho prijali na Bostonskú univerzitu, kde získal doktorát zo systematickej teológie. Práve v Bostone stretol ženu svojho života - Corettu Scott, ktorá mu porodila dvoch synov a dve dcéry. Dvojica sa zosobášila 18. júna 1953. Ich prvá dcéra Yolanda Denis prišla na svet v novembri 1955, syn Martin Luther III. sa narodil v októbri 1957, ďalší syn Dexter Scott v januári 1961 a dcéra Bernice Albertine v marci 1963. Všetky deti šli v otcových šľapajach, podporovali boj za občianske slobody, hoci nie vo všetkých názoroch sa zhodli.

V roku 1953, podľa iných o rok neskôr, sa King junior stal pastorom v Montgomery (št. Alabama). Vždy zapálený pre ľudské práva príslušníkov svojej rasy, stal sa aj členom výkonnej rady Národného združenia pre podporu farebných (National Association for the Advancement of Colored People) - najstaršej a najvplyvnejšej organizácie na ochranu ľudských práv v USA.

Na začiatku decembra roku 1955 prijal rolu lídra na prvej veľkej nenásilnej demonštrácii Afroameričanov. Demonštrácia súvisela s autobusovým bojkotom, ktorý odštartovala dnes už nežijúca legenda antisegregačného hnutia Rosa Parks. Afroameričanka, od Kinga staršia o 16 rokov sa preslávila, keď si 1. decembra 1955 s ďalšími troma Afroameričanmi sadla do časti autobusu vyhradenej pre "bielych spoluobčanov". Následne ich šofér autobusu James Blake vyzval, aby sa presunuli do zadnej časti vozidla. Všetci, okrem Rosy Parks poslúchli. Blake následne kontaktoval políciu, ktorej príchod vyústil v zatknutie neústupčivej a neposlušnej občianky. Na druhý deň sa predstavitelia černošskej komunity v meste zišli u Kinga, Jr., ktorý im vo svojom kostole ponúkol priestor pre prípravu na reakciu. Tou bol slávny bojkot známy ako "Montgomery Bus Boycott". Z dnešného pohľadu išlo o prvú významnú udalosť, ktorá viedla k odstráneniu segregácie. Rosu Parks súdili, no komunita ju podporila 382-dňovým bojkotom autobusov.

Jedným z jeho organizátorov bol práve King, Jr. Už v tom čase bol jeho vzorom Ghándí. Oslovila ho jeho filozofia, v ktorej našiel smerovanie pre tú svoju. Podporený ideou nenásilného odporu, rozhodol sa spraviť z USA krajinu, v ktorej budú občianske slobody a ľudské práva platiť pre každého rovnako. Kinga, Jr. v čase bojkotu dvakrát zatkli, jeho dom sa odporcovia snažili zničiť bombou, tamojšie úrady a mestská správa pravidelne rozhodovali v prospech zachovania rasovej segregácie. Bojkot sa aj napriek tomu skončil prvým veľkým víťazstvom, keď 21. decembra 1956 Najvyšší súd deklaroval porušenie základných ľudských práv a segregáciu v autobusoch vyhlásil za protiústavnú. Odvtedy, hoci to bol iba prvý krok k zmene spoločenskej klímy, cestujú v hromadnej doprave v USA "bieli" a "čierni" bez rozdielu. Práve vtedy sa King, Jr. stal vodcom v boji za rovnoprávnosť.
V roku 1957 ho zvolili za prezidenta Southern Christian Leadership Conference (SCLC), organizácie vytvorenej na zabezpečenie nového a silnejúceho odboja za ľudské práva. Ideály organizácie prevzal King, Jr. z kresťanstva, jej funkčný model od Ghándího. Úlohou SCLC bolo usmerniť černošské kresťanské skupiny pri nenásilných protestoch na ceste za ich spoločným cieľom - k reforme zákonov o občianskych slobodách. Na čele skupiny stál do svojej smrti.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Galéria k článku [1]
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.