Ampére Jean Marie 1775-1836 (61)

Geniálne dieťa so zázračnou pamäťou. V trinástich študoval diela najvýznamnejších európskych matematikov v latinčine. Ešte nemal dvadsať, keď ovládal prakticky spamäti celú rozsiahlu Diderotovu a d'Alembertovu Encyklopédiu. Odvážny a úspešný matematik, fyzik, chemik, filozof. Súčasne však aj plachý, nepraktický, depresívny človek a nešťastný manžel. To všetko bol Jean Marie Ampére, meno ktorého nesie jedna zo siedmych základných fyzikálnych jednotiek. Narodil sa pred 230 rokmi, 22. januára 1775 v Poleymieux pri Lyone.

Jeho otec Jean Jacques bol zaujímavý človek. Úspešne sa živil obchodovaním a mal veľký záujem o filozofiu, literatúru a vedu všetkého druhu. V časoch, keď iní počúvajú rozprávky, čítal synovi dielo G. Buffona, tvorcu teórie o vzniku Zeme a vývoji organizmov vrátane človeka. Aj neskôr neúnavne vyučoval sám svojho syna. Ako Ampére spomínal, nikdy ho do ničoho nenútil, preto sa v jeho prítomnosti cítil dobre. Jean Jacques zhromaždil veľa kníh. Tie Ampére miloval, zaujalo ho prakticky všetko počnúc Rousseaom a končiac rímskymi básnikmi. Čo však čítal naozaj systematicky - dokonca podľa abecedy - bola už spomínaná Encyklopédia. Jeho otca, v tom čase už sudcu, však jeden z miestnych jakobínov nechal v roku 1793 nezmyselne popraviť (volal sa Chevalier a sám potom skončil pod gilotínou). Ampére prežíval veľkú depresiu. Na milované rovnice sa nemohol dlhé mesiace ani pozrieť. Nezanevrel však na ne. Prvá v tom čase uznávaná vedecká kniha, ktorú Ampére napísal, mala názov Matematická teória hier.

Ampére sa teda najradšej venoval matematike, živil sa však najmä vyučovaním fyziky a chémie. V roku 1801 sa stal profesorom fyziky v Centrálnej škole v Bourgu, od roku 1805 pôsobil na parížskej Polytechnickej škole. Členom Inštitútu, z ktorého neskôr vznikla Francúzska akadémia vied, sa stal v roku 1814 za vedecké práce v teórii diferenciálnych rovníc. V tom čase takisto ako prvý definoval molekulu ako zhluk atómov. Od roku 1820 môžeme zaznamenať jeho stúpajúci záujem o výskumy vzájomného pôsobenia elektrického prúdu a magnetizmu, ku ktorým ho inšpirovali pokusy dánskeho fyzika Hansa Oersteda. Ampére napríklad zistil, že dva rovnobežné vodiče sa vzájomne priťahujú, keď v nich prúd tečie rovnakým smerom, a odpudzujú, keď tečie protiľahlým smerom. Tento pokus ukazoval váženým francúzskym akademikom.

Elektrinu a magnetizmus predtým považovali za úplne oddelené javy. Ampéra preslávilo práve to, že ich spojil, preštudoval a ako prvý vedecky opísal v knihe Práce o matematickej teórii elektrodynamického javu (1826). James Clerk Maxwell, azda najvýznamnejší fyzik po Newtonovi a pred Einsteinom, oceňoval Ampérove práce veľmi vysoko a pokračoval v nich. Už jeho prvá manželka Júlia sa svadbe dlho bránila, v roku 1799 sa však predsa len zobrali. Zomrela v roku 1804 na tuberkulózu, čo bola príčina ďalšej dlhej Ampérovej depresie. Zostal sám s pocitmi viny, pretože počas krátkeho manželstva pre svoju prácu rodinu často opúšťal. Jeho druhé manželstvo s Jean dopadlo ešte horšie. Mali spolu dve dcéry, ale nerozumeli si. Aj keď ich nikdy nerozviedli, veľkorysý Ampére venoval po smrti svokra manželke a dcéram 170-tisíc frankov. Keď v júni 1836 v Marseille na inšpekčnej ceste jeden z najväčších fyzikov histórie zomiera, je v tak zlej finančnej situácii, že jeho dcéra má veľké problémy, aby zaplatila liečenie a pohreb.

Napriek tomu všetkému - alebo skôr práve preto - má na náhrobku napísané: "Bol rovnako dobrý a prostý, ako bol veľký."