KRISTA BENDOVÁ-životopis
Narodila sa 27.1.1923 v Kráľovej Lehote v rodine železničného úradníka. Ľudovú školu navštevovala v rodisku, Kremnici a v Nových Zámkoch. Tu začala r.1935 študovať na gymnáziu, r.1938 prešla na gymnázium do Banskej Bystrice. Po maturite(1942) sa zapísala na filozofickú fakultu (kombinácia slovenčina-ruština) a okrem toho r.1943 na dramatickú akadémiu v Bratislave. Štúdium r.1945 zo zdravotných dôvodov prerušila a nedokončila ho. Po krátkej redaktorskej práci v denníku Pravda sa až do r.1948 liečila. Potom nastúpila do vydavateľstva Pravda ako redaktorka kníh pre deti. V r.1950-51 pracovala v slovenskej sekcii Zväzu čs. spisovateľov a krátky čas v redakcii časopisu Ohník. V r.1956-58 bola redaktorkou Roháča v r.1964 žije ako profesionálna spisovateľka.R.1983 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa.
Básne začala publikovať v rozličných časopisoch ešte počas gymnaziálnych štúdií v Banskej Bystrici. Patrila ku skupine mladých autorov, ktorí zaujali voči fašizmu a agresivite hitlerizmu kritický postoj, pričom tvarovo vychádzali z poézie Smrekovej a Lukáčovej. Prvú zbierku Listy milému, obsahujúce básne z rokov 1942-45 prevažne ľúbostno-reflexívneho typu , vydala až roku 1948. Odmieta v nej konvenčné poňatie lásky a žiada citový vzťah bez ilúzií, faloše a pretvárky. Lásku včleňuje do občianskych pocitov, do obáv a starostí o iných, ako to často nachádzame i v predchádzajúcich etapách vývinu slovenskej poézie. Nasledujúca zbierka Milenec smútok(1948)obsahuje verše z rokov autorkinej choroby, verše bolesti, smútku a ľudského nešťastia. Namiesto radosti z nových dní prišla skľúčenosť, tušenie smrti. No súčasne s touto knižkou vydáva Bendová r.1948 zbierku ruky, ktorá prináša poéziu jasných stránok života. Optimistický životný postoj tu víťazí nad smútkom a tmavými chvíľami človeka. Ďalšia zbierka, Krajina šťastia(1950), odráža víťazný nástup socialistických síl v našej spoločnosti, prekonávajúcej stopy biednej minulosti. Autorka sa ňou pripojila k úsiliu vtedajšej socialistickej lyriky o priamu spoločenskú angažovanosť. Téma ľúbostného vzťahu muža a ženy na pozadí nových čias ju nanovo zaujala v zbierke O tú pieseň(1955). Odmieta v nej lásku, ktorá je ohraničená sama sebou, preto aj na riešenie jej rozporov hľadá oporu v kolektíva názorovo blízkych ľudí. To sa manifestuje aj vo výbere Cez oheň a vody(1960), kde má viera v existenciu skutočnej lásky vyššie humanizačné poslanie.