referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 20. októbra 2014
Josif Vissarionovič Stalin
Dátum pridania:12.06.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:marqos
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:526
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:1.6
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:2m 40s
Pomalé čítanie:4m 0s
 

1879 - 1953
Sovietsky vodca

Stalin sa narodil ako Josif Vissarionovič Džugašvili v Gruzínsku. Po rusky sa začal učiť až ako osemročný v škole. Jeho otec, opilec, ho surovo bíjal. Zomrel, ked mal Josif 11 rokov. Ako 16-ročného ho jeho zbožná matka poslala do kňazského seminára. V seminári si pre svoje proticárske postoje vyslúžil prezývku Koba podla známeho gruzinského banditu a rebela. Roku 1899 zanechal štúdium a stal sa revolučným aktivistom. Ked sa roku 1903 rozštiepila Sociálno-demokratická robotnícka strana Ruska (SDRSR). Koba sa pridal k boľševickej frakcii pod Leninovým vedením. Organizoval bankové lúpeže na financovanie strany. Roku 1912 vstúpil do ústredného výboru a prijal meno Stalin, čo znamená "muž z ocele". Stal sa redaktorom boľševických novín Pravda, no roku 1913 ho poslali do vyhnanstva na Sibír. Po návrate do Petrohradu zohral roku 1917 kľúčovú rolu v komunistickom prevrate. Ked Lenin roku 1924 zomrel, Stalin po ňom prevzal vedenie a nemilosrdne likvidoval všetku opozíciu. Roku 1928 začal Stalin ambiciózny 5-ročný plán industrializácie Ruska, financovaný vývozom obilia a pokračoval v kolektivizácii poľnohospodárstva, ktorej dôsledkom bol hladomor, najmä na Ukrajine. Tých, čo sa akýmkoľvek spôsobom vzopreli, popravili, a roľnícke povstanie bolo beštiálne potlačené. Odhaduje sa, že kolektivizácia si vyžiadala 25 milionov ľudí. Roku 1934 Stalin zorganizoval vraždu svojho kolegu a potenciálneho rivala Sergeja Kirova a potom využil vraždu ako zámienku na čistku. V rokoch 1936 až 1938 prebiehal rad súdnych politických procesov, v ktorých tisíce straníckych funkcionárov a vyšších vojenských dôstojníkov uznali za vinných z vlastzradi a popravili. Roku 1939 už bolo z 1966 delegátov, účastníkov zjazdu strany roku 1934, ktorý podporoval Kirova, 1108 mŕtvych, zo 139 členov zvolených v tom roku do ústredného výboru KSSZ bolo mŕtvych 98. Medzitým Stalinov šéf tajnej polície ,takisto Gruzínec, Lavrentij Berija dal uväzniť milióny obyčajných ľudí, ktorých popravovali, posielali do exilu alebo väznili v pracovných táboroch, gulagoch. Roku 1939 už v Sovietskom zväze neexistovala opozícia, no národ bol oslabený rozsiahlymi čistkami. Západné štáty váhali uzavrieť zmluvu so Stalinom, čo ho viedlo k tomu, že podpísal pakt o neútočení s Hitlerom - i keď obaja boli, prinajmenšom teoreticky, zaprisaní ideologickí nepriatelia. Podľa tajného dodatku si medzi sebou rozdelili Poľsko a Stalin vyhlásil vojnu Fínsku, zatiaľ čo Hitler cez Belgicko, Holandsko, Luxembursko vpadol do Francúzska. Pakt o neútočení bol však podvod. Keď si už bol Hitler na západe istý víťazstvom, porušil dohodu a 22. júna 1941 napadol Sovietsky zväz bez vyhlásenia vojny. Červená armáda nebola schopná odporu. Stalin, mysliac, že všetko je stratené, chcel utiecť z Moskvy, napokon si to však rozmyslel. Osobne sa chopil vedenia armády a vymenoval do najvyšších vojenských

 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.