Franz Kafka

Franz Kafka bol jedným z najvýznamnejších prozaikov svetovej literatúry 20. storočia, po nemecky píšuci spisovateľ židovského pôvodu.

Narodil sa 3. 7. 1883 v Prahe, kde prežil väčšinu svojho života. Študoval germanistiku, neskôr právo. V roku 1902 spoznal svojho najcennejšieho priateľa Maxa Broda. Kafka pracoval ako praktikant na súde v Prahe, v rokoch 1908 – 1922 ako právny úradník v Dielenskej úrazovej poisťovni.

Jeho denné zamestnanie ho nútilo písať v noci v preplnenom byte, kde býval s rodičmi a tromi sestrami. Jediným riešením na sústredenie bola akási autohypnóza: „Písanie… je hlbší spánok než smrť… rovnako ako by človek nevytiahol mŕtvolu z hrobu, nemôže ma v noci nikto odtrhnúť od môjho písacieho stola.“

V roku 1908 uverejnil svoje prvé črty v mníchovskom časopise Hyperion. V roku 1912 sa zoznámil s Felice Bauerovou, s ktorou sa dvakrát zasnúbil. Dôležitou priateľkou v jeho živote bola Milena Jesenská, ktorá prekladala jeho diela do češtiny. Bola jednou z mála osôb nežidovského pôvodu, ktoré zohrali v Kafkovom živote významnú rolu. Nikdy sa neoženil. Zomrel 3. 6. 1924 v pľúcnom sanatóriu v Kierlingu pri Viedni na tuberkulózu.

Franz Kafka bol klbkom neuróz a komplexov. Písaním sa zbavoval svojich strašných predstáv podobne ako prekliati básnici. Nesnažil sa o umenie, alegóriu, nikdy dopredu nepremýšľal nad štýlom a žánrom, vždy hovoril iba o svojom písaní.
Podľa Františka Kautmana Kafkovo dielo „ako celok je objektívnym vyjadrením jeho subjektívneho sveta“. Príznačný a povestný je Kafkov konflikt s otcom. Hermann Kafka patrí k najznámejším mimoliterárným postavám, ktoré zohrali dôležitú úlohu v svetovej próze. Považoval svojho syna za neschopného a často to dával najavo, čo viedlo k výsmešnému sebaponižovaniu a sebapodceňovaniu Franza Kafku.

Kafkovo dielo sa dá rozdeliť do štyroch žánrových oblastí: románové fragmenty a epické poviedky, aforizmy, listy, denníkové záznamy.