Dreyfus Alfred ( I 859 - I 935), francúzsky dôstojník židovského pôvodu, zapletený do súdneho sporu, ktorý vyvolal na sklonku 19. storočia vel'ký politický škandál. Dreyfusa, ktorý slúžil vo francúzskom generálnom štábe, r. 1894 obvinili z vojenskej špionáže v prospech Nemecka, uznali vinným a odsúdili na doživotné väzenie na Diabolskom ostrove pri pobreží Guyany. Narastali však pochybnosti o poctivosti procesu. R. 1896 dospel plukovník Georges Picquart, šéf spravodajskej sekcie armády, k záveru, že Dreyfus bol nevinnou obeťou skutočného špióna, majora Ferdinanda Esterházyho. Ked'r. 1898 vyhlásil vojenský súd Esterházyho za nevinného, vypukla búrka. Románopisec Émile Zola v novinovom článku nazvanom Jaccuse (Žalujem) tvrdil, že sudcovia poslúchli príkaz generálneho štábu a vyniesli predpojatý rozsudok. Bol preto sám postavený pred súd a poslaný do väzenia pre urážku na cti, ale podarilo sa mu ujsť do Anglicka. Prípad využívali nacionalistické, militaristické, antisemitské a rojalistické živly na jednej strane a stúpenci republikánov, socialistov a antiklerikálov na strane druhej. Dreyfusovo obvinenie sa zrútilo, keď sa zistilo, že dôkazy proti nemu boli sfalšované, a Esterházy priznal svoju vinu. Najvyšší súd nariadil armáde Dreyfusov proces obnoviť. Vojenský súd však uznal Dreyfusa za "vinného s poI'ahčujúcimi okolnosťami" a vzápätí mu r. 1899 prezident republiky udelil milosť. Až r. 1906 bol Dreyfus úplne rehabilitovaný a znovu uvedený do radov armády. V dôsledku tohto prípadu vzrástol v krajine antiklerikalizmus a r. 1905 prestalo byť rímskokatolícke náboženstvo oficiálnym náboženstvom Francúzska.