referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 31. októbra 2014
Rastlinné pletivá a stonka
Dátum pridania:17.01.2007Oznámkuj:12345
Autor referátu:MaZzoooo
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 150
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:4.7
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:7m 50s
Pomalé čítanie:11m 45s
 

Rastlinne pletiva-subor buniek rovnakeho tvaru a funkcie,zaobera sa nimi HISTOLOGIA,zoskupuju sa,vytvaraju organy,tie sa zoskupuju za vzniku organizmov. Vznikaju posupnym delenim buniek, su oddelene stenami, kt su pospajane plazmodezmami-sluzia na vymenu E, inform, na komunikaciu.

Typy pletiv:
1.) schopnost delit sa:A.) Delive pletivo-meristematicke, nie je diferencovane, ma schopnost delit sa, u vytrusnych rastlin vznikli z 1 deliacej bunky-INICIALY (stale sa deli)Rozdelenie meristemov-povodne pletivo-rastl vrcholy; Prvotne(primarne)pletivo-vzniklo delenim povodnych meristrmov, male medzibunkove priestory, dcerske bunky stracaju schopnost delit sa a vznikaju trvace pletiva; Sekundarne- vznika uz z diferencovanych buniek, kt ziskali schopnost delit sa – kambium, felogen-zabezpecuju hrubnutie stonky, korena, cim rastlina zvacsuje svoj objem do sirky.B.)Trvace pletivo- je diferencovane, tvarovo a funkcie prisposobene na vykonavanie funkcii a dalej sa uz nedelia
2.)sposob zhrubnutia bunkovej steny:A.)Parenchymaticke pletivo- tenke bunkove steny a velke medzibunkove priestory(intercelularny priestor)-nachadza sa vo vnutornych castiach organov. B.)kolenchym- tvoria ho bunky s nerovnomerne zhrubnutou bunkovou stenou v miestach, kde sa spajaju-nachadzaju sa v stopkackC.)Sklerenchym-ma rovnomerne zhrubnute bunkove steny s plazmodezmami- umoznuju vzajomne spojenie susednych buniekD.)Sklereidy- hruba bunkova stena, nazyvaju sa aj kamene bunky, duzina plodov, ako vlaknite tvoria mechanicke posvy-listy
3.)sposob delenia podla funkcie:A.)krycie pletiva-pokozkove, chrania rastlinu pred vysychanim, mechanickym poskodenim a vonkajsimi vplyvmi, pokozka nadzemnych casti rastliny-EPIDERMA,podzemnych-RIZODERMA. Pokozkove bunky su bez medzibukovych priestorov a na vykonavanie urcitych funkcii vytvara pokozka rozne utvary: kutikula- pokryv pokozky, kt pokryva listy alebo stonky,pozostava z Kutínu- voskovita latka, nepriepustna pre H2O a plyny, nenachadza sa na korenoch.Prieduchy-vymena plynov medzi rastl a prostredim. Pozostaa z 2 buniek – zatvaraju sa a obsahuju chloroplasty. Cez prieduchovu strbinu reastlina moze dychat, prijimat E, vypusta H2O pary. Hydatody- prieduchy, kt stratili schopnost sa otvarat a zatvarat, vylucuju H2O pary a soli- GUTACIA.Chlpy(trichomy)-rozny tvar a funkcia-zlaznate-muskat,krycie-povrch listu, prhlive-prhlava dvojdoma, absorcne-korenove vlasky. Emergencie-viacbunkove utvary,delenie:krycie- podpokozkove ostne (ruza,egres), zlaznate- vylucuju sliz alebo zivicu, napr tentakuly- masozrave rastlB.) vodive pletiva- transport roztokov a zivin do jednotlivych casti rastlin, maju ich vyssie rastl, transport zabezpecuju cievne zvazky, ktore tvoria drevenu-xylem a lykovu cast-floem. Xylem- vedie H2O a v nej rozpustne anorg l, nazyva sa transpiracny prud, obsahuje cievy, drevny parenchyn a cklerenchyn. Floem- vedie asimilaty z listov na miesto spotrebyalebo ulozenia zasob, jeho draha tvori asimilacny prud, obsahuje sitkovice a byva obklopeny parenchymatickymi a sklerenchymatickymi bunkami, kt spevnuju cievny zvazok. delenie cievnych zvakov podla usporiadania dreva voci lyku: 1.koncetricke- filogenicky najstarsie, ked je drevna cast obklopena lykom, alebo naopak2.kalateralne-lykovu cast maju orientovanu k obvodu a drevnu do stredu rastliny3.bikolateralne-dve lykove casti obklopuju drevenu4.redialne-typicke pre koren rastliny, lyk a drev cast sa striedaju a oddeluju parendymaticke pletivo

Zakladne pletiva- pri vacsine rastl tvoria parenchymaticke bunky s elastickymi bunkovymi stenami a len zriedka drevnateju, vyplnaju priestor medzi krycimi a vodivymi pletivami. Delenie: mechanicke, asimilacne- medzi vrchnou a spodnou pokozkou listou, obsahuju chloroplasty, zasobne- obsahuju anorg l, vylucovacie- vylucuju a produkuju do prostrredia latky, napr mliecnice, patria sem aj nektaria kvetov a listov, kt vylucuju nektar. Rastlinne organy- organ- jednotna cast rastlineho tela, vykonava urcitu funkciu. Zvacsa tvoria subory krycich, vodivych a zakladnych pletiv. Postupne sa delia na vegetativne a generativne. Rastliny podla stonky tela rozdelujeme na: 1.stielkate- telo tvori stielka a telo pozostava z pakorienka, pabylky a palistiv2. cievnate-telo je kormus, maju cievne zvazky a maju prave casti rastliny, t.j. koren, stonka, listy, kvety.Vegetativne organy cievnatych rastlin: delenie: koren (radix) – pod zemou, funkcie: mechanicka- vzdusne korene- maju ich rastl v oblastiach kt dycha. Vyzivovacia- koren cerpa rozpustne ziviny a H2O z pody. Metabolicka- premena anorg l a synteza rastovych latok. Funkcia korena ako zasobny organ: napr mrkva, repa. Podiela sa na vegetativnom rozmnozovani. Vsetky spolu tvoria korenovu sustavu. Alorizia-hl koren a bocne korene, Homorizia- vsetky korene su rovnocenne. Koren je chraneny korenovou ciapockou- kaliptrou, je na vrchole kazdeho vlasku a je v nej presypaci skrob, skrobove zrna rastu pozitivne geotropicky – smerom nadol k zemi. Korenovy vrchol ma 3 zony: merismaticka- delive bunky, kt sa neustale delia. predlzovacie- bunky sa zvacsuju a rastu. dozrievacia: bunky sa diferencuju na nejaku funkciu. Medzi merism a predl je pokojove centrum, kt tlmi rast delivych buniek. Anatomicka stavba korena: stredny valec sa nachadza v pericykli, na povrchu korena su krycie pletiva, pod korenom je primarna kora. Sekundarne delenie korena: hrubne vdaka sekundarnym merostemom. Takto hrubnu nahosemene a dvojklicnolistove rastl. Kambium- zaklada sa v cievnom zvazku medzi vnutornou castou lyka a vonkajsou dreva. Smerom do stredu oddeluje bunky sekundarneho dreva a smerom k obvodu bunky sek lyka. Felogen- tvori sa z parenchymatickych buniek pericykla. Produkuje bunky korku. Metamorfozy – premeny korena: ide o tvarove a funkcne zmeny korena poces jeho evolucie. Korenen podla tvaru: nitovity-jednorocne rastliny, srdcovity a valcovity-chren, vretenovity- v strede zhrubnuty-georgina, kuzelovity- petrzlen, hlukovity- vstavace, repovity- repa. Metamorfozy podla funkcie: Barlovite korene- upevnuju rastl v bahennej pode, vzdusne- u epifytickych rastl, zasobne- bulva repy, korenove hluzy-maju zasobne latky, symbioticke korene- su z celade bobovitych, v pletivach ziju symbioticke nitrogenne bakterie, schopne vzdusny dusik na syntezu bielkovin svojho tela.

Stonka (caulom)- hl mechanicka funkcia, nadzemna cast rastliny, su na nej generativne a vegetativne organy. vodiva funkcia:-rozvadzka vodu a v nej rozpustene min latky, zasobna- ukladanie latok do zasoby. rast a rozkonarenie: nerovnomerny Nachadzaju sa v nej uzly a medziuzly. Na konci je rastovy vegetacny vrchol, s meristematickym pletivom. Bunky sa neustale delia a tvoria nove clanky. Rozkonarenia:Strapcovite- dcerska neprerasta matersku, vrcholikovite- prerasta matersku. Morfologicka stavba bunky: Byliny- duzinata stonka, odumieraju v 1 roku. Typy bylin: byl- olistena stonka, stvol- neolistena stonka, listy pri pode a na stonke je kvet. Steblo- maju travy, duta stonka spevnena kolenkami. Deviny- drevenata stonka: polokry, kry, stromy. Primarna stavba stonky: na povrchu je pokozka(epiderma), na ktorej povrchu je kutikula a krycie pletiva, dalej primarna kora so zakladnymi pletivami stredny valec. Pokozka: ma priliehave bunky, na pocrchu je kutin, vodonepriepustna voskovita latka. pod pokozkov primarna kora – tvoria ju zakladne pletiva, cievne zvazky od buniek kory oddeluje vnutorna cast primarnej kory- endoderma- niekedy je tvorena suvislou vrstvou parenchymatickych buniek a pre velky obsah skrobovitych zrn sa nazyva skrobova posva. Pericykel- obvodove pletivo stredneho valca, oddeluje skrob od cievnych zvazkov. Druhotne hrubnutie stonky: - typicke pre dvojklicnolistove rastliny a nahosemenne. Nastava v dosledku sekundarnych meristemov:Kambium- produkuje velke, tenke bunky, v dosledku coho vznika svetlejsie jarne drevo-bel a letne tmave drevo – jadro(hrubostenne bunky)- vid letokruhy. Cinnost kambia porusuje pokozku, kt sa nedokaze prisposobit. Felogen- smerom k obvodu produkuje korkove pletivo a do stredu bunky zelene kory. pletiva, nachadzajuce sa smerom von od korku odumieraju a nahradza ich borka, na kt mozu vynikat modifikovane prieduchy- lenticely a sposobuju vymenu plynov. Metamorfozy stonky:1. Podzemok- podzemna zhrubnuta cast stonky, pomocou ktorej rastlina prekona nepriaznive obdobie a moze sa pomocou nej rozmnozovat. 2.stonkova hluza-napr zemiak a kalerab- zasobne latky su tu. 3.cibulove hluzy-napr safran. 4. Uponok- vinic, uhorka. 5.Brachyblast- zakrpateny konarik Sukulentna stonka- je schopna zadrzat vela vody, napr baobab. Poplaz- bocna stonka, vyrasta z povrchov listu

 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.