referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 19. júla 2017
Martin Heidegger
Dátum pridania:27.05.2010Oznámkuj:12345
Autor referátu:Tuska
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 483
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:4.3
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:7m 10s
Pomalé čítanie:10m 45s
 

     Martin Heidegger Životopis
Básnik, jeden z najväčších nemeckých filozofov 20. storočia, zakladateľ a popredný predstaviteľ nemeckého existencionalizmu. Narodil sa v nemeckom meste Messkirc 26. septembra 1889. Začal študovať teológiu, no čoskoro prešiel na filozofiu. Po univerzitných štúdiách ako žiak Rickerta, pôsobil ako asistent Edmunda Husserla, neskôr sa dokonca stal jeho nástupcom na univerzite vo Freiburgu. Po nástupe nacionálneho socializmu prijal miesto rektora na univerzite vo Freiburgu, kde sa kladne vyslovil o ideológii národného socializmu a prednášal aj v Marburgu. Funkciu rektora zastával iba krátko a v roku 1934 odstúpil a utiahol sa do ústrania. Po druhej svetovej vojne nemohol prednášať z politických dôvodov, neskôr sa však k pedagogickej a verejnej činnosti opäť vrátil. Existencialista, ktorý na seba upozorňoval v chaotickom období po prvej svetovej vojne svojou originalitou v myšlienkových koncepciách, rozsiahlych odborných znalostiach a sústavným úsilím preniknúť do hĺbky precízne vyhradených doktrinálnych otázok mal veľa oddaných, vytrvalých žiakov a nasledovníkov, ale aj mnoho odporcov. Mal veľký vplyv na vývoj západnej filozofie a to najmä svojou myšlienkovou prácou z jeho tvorivého obdobia. Jeho základné diela sú: Bytie a čas (1927), Kart a problém metafyziky (1929) a Úvod do metafyziky (1953). Zomrel 26. mája 1976 vo Freiburgu.

    Zovšeobecnenie Heideggerovej filozofie

Ústrednou témou jeho náuky bola otázka zmyslu bytia, ktorou sa zaoberal vo svojej prvej etape. Východisko k tejto otázke a jej konkrétnej odpovedi nachádzal v analýze ľudského súcna „Dasein“. Podujal sa vzbudzovať novú, fundamentálnu ontológiu, a to bez metafyziky, pričom vychádzal z antropologistických a psychologistických dimenzií. Ontológiu chápal ako oslobodzujúcu cestu istoty z pretrvávajúcich pocitov osamelosti, bezradnosti, ubíjajúcej bezmocnosti, a napokon aj nezmyselnosti existencie a absurdnosti života. Zameral sa na problémy človeka, ktorý preňho predstavuje najmä bytie, čiže to, čo existuje a zaraďuje ho medzi veci a predmety, od ktorých sa líši iba tým, že myslí, rozpráva, že má vedomie a dušu. Skúmal základnú štruktúru ľudského pobytu, aby mohol vytvoriť základy náuky o bytí. Vyhľadával originálne formy myslenia, uvažovania a dokazovania. Nielenže niekedy nedbal na základné pravidlá logiky, ale vymýšľal nové cesty filozofických reflexií a nové výrazové prostriedky. Snažil sa preniknúť k najhlbším zdrojom, k najzložitejším témam gnozeologickej problematiky. Keďže mu pritom šlo o pochopenie človeka, v jeho najchúlostivejších situáciách a o profesionálne riešenie jeho krízových stavov, do popredia vyzdvihoval otázku vlastného poslania svojho filozofovania. Na ceste za pravdou mu opätovne išlo o človeka. Nazdával sa, že filozofia by bola absolútne nezmyselná, keby človek nemohol jej poznatky užitočne použiť pri riešení svojich úloh a povinností, ktoré vyplývajú z jeho existencie. Tvrdil, že vedecké poznanie v skutočnosti veci nepoznáva, iba na ne zvonku pozerá a preto nemá pre našu starosť o existenciu „praktický“ zmysel. Antickej a západnej kresťanskej filozofii vytýkal, že ľudské bytie chápala ako večné vyskytovanie. V Heideggerovej filozofii sa spájajú iracionálne tendencie Kierkeggardovej filozofie, filozofie života a Husserlovej fenomenológie.

     Bytie a človek

Otázku bytia považuje za základ celej filozofie a pretože podľa neho sa doterajšia filozofia odohrávala v „zabudnutosti bytia“, nazýva svoju filozofickú koncepciu fundamentálnou ontológiou. Heideggera zaujíma bytie samého súcna. Súcno je to, čo jednoducho je a z toho hľadiska takisto je súcno ako „jestvujúce“ a existuje aj jeho protiklad, čiže nesúcno ako „nejestvujúce“, teda vlastne nič.
Podľa neho je otázka na to, čo je bytie ako predmet nezmyselná, lebo nemôže byť ničím iným iba bytím a tak to, na čo sa vlastne pýtame je zmysel bytia, na ktorý sa môžeme pýtať iba prostredníctvom takého súcna, ktoré vie o svojom bytí a takéto bytie nazýva pobyt, ktorý nedefinujú kategórie, ale existenciály a je začlenený do sveta.

 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.