referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 24. marca 2017
Ernest Hemingway
Dátum pridania:30.06.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:rusty17
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 519
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:6.8
Priemerná známka:2.96Rýchle čítanie:11m 20s
Pomalé čítanie:17m 0s
 
Úvod:

Nad témou svojej práce som dlho nerozmýšľal. Ernest Hemingway mi padol do oka ako autor, keď som o ňom prvýkrát počul. Medzivojnové obdobie je zaujímavé samo o sebe a ešte k tomu počuť o niekom, kto v tom čase písal romány a patril do takzvanej „stratenej generácie“ ma zaujalo. Jeho život bol veľmi rušný a preplnený emóciami a názvy jeho diel ako napríklad Komu zvoní do hrobu alebo Slnko aj vychádza to úplne dokazujú. Bol to veľmi svojský autor a preto som si zaumienil dozvedieť sa o ňom, jeho živote a situácií v ktorej sa nachádzal ešte viac.

Situácia:

Prvá polovica dvadsiateho storočia je pravdepodobne najzložitejšie obdobie v dejinách ľudstva. V krátkom čase sa svetom prehnali dve najväčšie a najničivejšie vojny všetkých čias, ktorých udalosti ovplyvňovali tvorbu umelcov veľmi dlho, keďže sa s nimi každí spisovateľ vyrovnával iným spôsobom. V tomto období nastal rozmach vedy, techniky, ale aj kultúry. Začali sa rozvíjať nové avantgardné smery, ktoré sa neskôr začali prelínať, miešať až kým nezanikli. Jednotlivé druhy umenia sa k sebe viac priblížili pretože množstvo umelcov emigrovalo do iných krajín, kde sa stretávali, uzatvárali rôzne spolky, navzájom sa ovplyvňovali a reagovali na súčasné problémy. Medzi tieto skupiny sa tiež zaraďuje tzv. stratená generácia.

Stratená generácia:

Stratená generácia bola skupina ľudí, ktorá sa utvorila na začiatku 20. rokov okolo Gertrudy Steinovej. Utvorila ju skupinka mladých ľudí, ktorí prežili prvú svetovú vojnu a so stratenými ilúziami sa vracali domov, kde si nenašli uplatnenie v spoločnosti. Veľká časť z nich sa sťažovala na americkú literatúru, že nie je dostatočne rozvinutá, ako napríklad európska literatúra, čo ich nútilo tráviť obrovské množstvá času v Európe a umelecky sa rozvíjať. Táto skupina mladých ľudí úplne pozmenila americkú, ale aj európsku literatúru, a odštartovala obdobie literárnych klasikov na čele s Ernestom Hemingwayom.

Životopis:

Ernest Hemingway (prezívaný Papa), americký spisovateľ a žurnalista, sa v značnej miere podieľal a ovplyvňoval literatúru 20. storočia. Bol súčasťou exilovej komunity v Paríži a taktiež stratenej generácie. Viedol turbulentný život, štyrikrát bol ženatý, pil, utrpel veľké porážky a ako 61-ročný spáchal samovraždu.

Ernest Miller Hemingway sa narodil 21 júla roku 1899 v Oak Park, Illinois, ako druhý zo šiestich detí manželov Clarencea a Megan Elizabeth Hemingwayovcov. Jeho rodičia v značnej miere ovplyvnili jeho tvorbu. Jeho neurotická matka mala úctyhodné spevácke nadanie a dúfala, že sa tento talent prenesie aj na jej prvého syna. To sa síce nestalo, ale ona ho ovplyvňovala oveľa horším spôsobom. Ako náhradu za svoj nesplnený sen, dvojičky, ho začala obliekať a upravovať, spolu s jeho sestrou, veľmi podobným spôsobom. Ďalej ho feminizovala menami ako napríklad Ernestín(k)a. V jeho dielach si človek môže všimnúť témy katastrofálnych koncov vzťahov medzi opačnými pohlaviami, čo je dosť ironické, keďže on sám bol štyrikrát ženatý.

Po doštudovaní na strednej škole v Oak Park odmietol ísť na vysokú školu a namiesto toho začal svoju spisovateľskú kariéru ako reportér pre miestne noviny. Túto prácu však veľmi skoro nechal, keď sa Amerika zapojila do prvej svetovej vojny, a plný elánu sa pokúsil pridať k armáde. To ho však neodradilo a pridal sa k červenému krížu.

Cestou na taliansky front sa zastavil jeho oddiel v Paríži, ktorý v tom čase bol pod ťažkým bombardovaním, kde namiesto relatívneho bezpečia vyhľadával nebezpečie a snažil sa dostať až na bojisko.

Hrôz vojny však onedlho uvidel viac než dosť a to hneď v prvý deň služby na talianskom fronte. V Miláne totižto vyhodili do vzduchu továreň na výbušniny, a ako keby to nestačilo on dostal za úlohu pozbierať ľudské pozostatky. Táto udalosť ním mimoriadne otriasla. Ďalšia udalosť, za ktorú dostal aj Striebornú Medailu za preukázanú Odvahu v boji, sa udiala kým dovážal zásoby medicíny v sanitke. Výbuch rakúskeho granátu a paľba zo samopalu mu zranila nohu a zničila sanitku. Útržky z granátu mu ostali v nohe, obmedzujúc jeho pohyblivosť. Podarilo sa mu však odtiahnuť, nielen seba, ale aj raneného talianskeho vojaka, ktorý sa nachádzal nablízku a bol zasiahnutý samopalom, do bezpečia. Vlastné krvácanie sa podarilo Hemingwayovi utíšiť pomocou ohorkov z cigariet. Zázračným spôsobom sa dostal do Milánskej nemocnice, kde sa zo zranení zotavoval.

V Milánskej nemocnici stretol svoju prvú lásku, sestru Agnes von Kurowsky. Ich romantický vzťah však dlho nevydržal. Namiesto naplánovaného návratu do Ameriky s Hemingwayom sa sestra Agnes zaľúbila do talianskeho vojaka. Tieto udalosti taktiež zanechali na Hemingwayovi stopy a stali sa podkladom pre jeden jeho úspešný román. Túto nešťastnú lásku fiktívne opísal vo svojom románe, Zbohom Zbraniam.

Po prvej svetovej vojne sa Hemingway vrátil do Oak Park, kde strávil niekoľko týždňov. Potom sa odsťahoval do Toronta, kde stretol Hadley Richardsonovú a onedlho sa s ňou aj oženil. O niekoľko mesiacov sa však, aj so svojou prvou manželkou, odsťahoval do Paríža, kde pokrýval Grécko-Tureckú vojnu pre časopis Star. Tu sa na podnet svojho priateľa Sherwooda Andersona stretol s Gertrudou Steinovou. Padli si do oka a stali sa veľmi dobrými priateľmi a spolupracovníkmi. Toto ich stretnutie sa označuje za vznik stratenej generácie.

Počas svojho pobytu v Paríži písal Hemingway články do rôznych časopisov, v čom však nenašiel uspokojenie a začal piť. Dlhé noci strávené pitím, sa mu nakoniec stali podkladom pre jeho román Slnko aj vychádza, ktorý sa stretol s veľkým úspechom. Trvalo mu iba šesť týždňov kým napísal tento takmer autobiografický román.
Roku 1927 sa rozišiel s Hadley Richardsonovou a onedlho sa oženil so svojou druhou ženou Pauline Pfeifferovou, taktiež občasnou reportérkou, a prekonvertoval na katolícku vieru. O rok sa obidvaja odsťahovali na Floridu, kde ich však Ernestove nešťastie prenasledovalo. Pauline síce porodila syna, bol to však zložitý pôrod cisárskym rezom, ktorý sa takmer nevydaril. V tom istom roku spáchal Ernestov otec samovraždu.

Paulínin pôrod a nešťastná láska so sestrou Agnes priamo inšpirovali jeho román Zbohom zbraniam. Rozpráva príbeh zaľúbenej dvojice, ktorým sa má počas vojny narodiť dieťa, ale zomrie pri pôrode spolu so svojou matkou.

Hemingway strávil istú dobu v Španielsku ako reportér o španielskej občianskej vojne. Toto obdobie bolo však pre Hemingwaya veľmi bolestné. Ukončil styky so svojím dobrým priateľom a kolegom Johnom dos Passosom, vzdal sa katolíckej viery a rozišiel so svojou druhou manželkou, Pauline Pfeifferovou.
Hemingwayovo nešťastie však pokračovalo a poznamenalo sa na jeho zdraví. Nakazil sa viacerými infekciami, porezal si očnú buľvu, škaredým spôsobom si poranil končatiny aj tvár, dostal hemoroidy, mal problémy s obličkami, natrhol a roztrhol si viacero svalov a mal mnoho ďalších úrazov.

Jeho šťastie však po španielskej občianskej vojne neskončilo. Stratil niekoľko pozemkov v Španielsku, kvôli výsledku vojny, a Amerike, kvôli rozvodu s Pauline Pfeifferovou.

To mu ale nebránilo vo svadbe so svojou treťou manželkou, Marthou Gellhornovou, jeho štvorročnou kolegyňou zo Španielska. Ešte v tom istom roku stihol dopísať román Komu zvoní do hrobu. Aj tento román bolo založený na jeho vlastných skúsenostiach zo Španielska. Vtedy sa písal rok 1940.

Roku 1941 Amerika vstúpila do druhej svetovej vojny a Hemingway plný entuziazmu sa pridal k námorníctvu. Istú dobu chránil pobrežie Kuby a Ameriky pred nemeckými ponorkami, no onedlho bol vyslaný ako korešpondent do Európy. Hemingwayovi však nedovolili vylodenie a tak musel pozorovať situáciu z lode, čo moc nepodporovalo kvalitu jeho článkov.

Jeho manželstvo sa začalo postupne rozpadávať. Z jeho manželky sa stala viac konkurujúca reportérka ako manželka. To všetko by Hemingway zniesol, ale keď jedného dňa obdržal správu, že jeho žene sa podarilo v prestrojení dostať na pevninu, do víru vojny, veľmi ho to nahnevalo a vytvorilo priepasť medzi ním a jeho manželkou. On sa na pevninu síce tiež nakoniec dostal, ale to už pomaličky utíchala vojna. Do konca vojny sa ešte stihol rozviesť s Marthou Gellhornovou a po štvrtýkrát oženiť. Tento krát to bolo s Mary Welshovou.

Po vojne Hemingway plánoval napísať veľkú trilógiu, ale stihol iba poviedku Starec a more, ktorá mala byť súčasťou tejto trilógie. Zožala však najväčší úspech zo všetkých jeho diel.

Zrazu však zasiahlo Hemingwayove legendárne nešťastie. Počas safari v Nairobi prežil dva letecké pády a obrovský požiar tesne za sebou. Tieto udalosti sa vo veľkej miere podpísali na jeho zdraví a ďalšej tvorbe. Mal ťažký otras mozgu, dočasne stratil zrak a sluch, poškodil si pečeň aj obličky, mal popáleniny prvého aj druhého stupňa, poškodil si stavce, zlomil a obil si asi všetky končatiny.

Po týchto strastiplných skúsenostiach sa vrátil do Ameriky. Začal tu podstupovať asi tri rôzne terapie, bral lieky na pečeň, krvný tlak a depresie, ktoré sa mu čím ďalej, tým viac zväčšovali. Začali mu spôsobovať paranoju a lieky prestali zaberať.

Tri týždne pred jeho 62 narodeninami spáchal samovraždu. Nech však Hemingway trpel hocijakými chorobami a ukončil svoj život akokoľvek, bol to jeden z najväčších spisovateľov 20 storočia.

Starec a more:

Starec a more, Hemingwayovo najznámejšie a najuznávanejšie dielo, mu zaručilo čestné miesto medzi velikánmi spisovateľov 20. storočia. Za toto dielo obdržal Hemingway Pulitzerovú cenu roku 1953 a o rok neskôr Nobelovu cenu za literatúru.

Starec a more opisuje boj na život a na smrť medzi starým, skúseným rybárom a obrovským mečúňom.

Santiago, starý a skúsený rybár, už 84 dní nechytil ani jednu jedinú rybu. Rodičia jeho mladého učňa, Manolina, mu zakázali stýkať sa s ich synom, pretože veria, že by sa Santiagove nešťastie mohlo preniesť na ich syna. Manolin, ktorému Santiago prirástol k srdcu, je nútený rybárčiť s úspešnejšími rybármi.

On však na zákaz svojich rodičov nedbá a navštevuje starého rybára každý večer, aby prebrali Santiagovu veľkú vášeň, americký futbal.

Jedného večera Santiago Manolinovi povie, že na druhý deň sa vydá do zálivu, istý si tým, že jeho nešťastie pominie.

Ráno nasadne Santiago sám do člna a vypláva do zálivu. Ešte v ten deň dopoludnia sa mu do návnad chytí obrovský mečúň. Santiago nemá dosť síl na vytiahnutie jeho úlovku a zistí, že on sám sa stal úlovkom, pretože mečúň ho aj s loďkou začal ťahať preč. Toto zápasenie trvá dva dni, počas ktorých Santiago vyjadruje úctu svojmu protivníkovi, oslovujúc ho brat.

Na tretí deň začne ryba krúžiť okolo člna, dávajúc najavo svoju únavu. Santiago, takmer v delíriu od únavy a vyčerpanosti, z posledných síl zasiahne mečúňa harpúnou pri jednom z jeho výskokov z vody a zabije ho. Potom sa mu podarí uviazať mečúňa o provu a v presvedčení o svojom hrdinskom skutku sa vydá smerom domov. Počas návratu rozmýšľa o cene svojho úlovku a koľko ľudí nakŕmi, aj keď si on sám myslí, že nikto si nezaslúži takú úctu akou je pochutiť si na jeho nepriateľovi.
Čo si však nevšimne sú žraloky, ktorých pritiahol prúd krvi z mečúňa a začali ohlodávať jeho úlovok. Keď Santiago zazrie žraloky uchopí harpúnu a začne brániť svoju korisť. Prvého žraloka zabije harpúnou, ktorá sa mu však zlomí. Jeho to neodradí a pripevní k pádlu nôž a zabíja ďalších žralokov. Počas tohto neúprosného boja zahynie 7 žralokov, ale aj tak sa Santiagovi nepodarí ubrániť svojho mečúňa a zostane z neho iba kostra. Keď sa konečne vylodí vojde do svojej chatrče a zaspí tvrdým spánkom.

Na druhý deň si začnú rybári so záujmom obzerať jeho kostru, ktorú pokladajú za žraločiu. Manolin, vystrašený Santiagovou dlhou neprítomnosťou sa vrúti do jeho chatrče, kde ho nájde spať. Po zobudení mu donesie kávu a noviny a sľúbi, že s ním bude chodievať na ryby.

Keď Santiago znova zaspí, sníva sa mu krásny sen o levoch na africkej pláži.

Záver:

Neľutujem, že som si vybral tohto autora, ako tému mojej práce, pretože som sa o ňom a jeho živote dozvedel oveľa viac zaujímavých vecí, ktoré človek nezainteresovaný sa nemá šancu dozvedieť. Pre mňa je tento autor, a jeho diela, veľmi zaujímavý, pretože dokázal ohromné veci aj napriek tomu, že jeho život bol preplnený nešťastím a problémami. Ak niekto dokázal dostať dve dôležité, svetovo uznávané ceny za jedinú poviedku, to niečo hovorí o kvalite autora. Pre mňa je Ernest Hemingway skvelý autor, ktorého diela si určite ešte párkrát prečítam.

Bibliografia:

•Literatúra pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl
•Čítanka pre 3. ročník gymnázií a stredných škôl
•Starec a more, Ernest Hemingway
•Internet
 
Podobné referáty
Ernest HemingwaySOŠ3.0239412 slov
Ernest HemingwaySOŠ2.99741083 slov
Ernest HemingwayINÉ2.9979205 slov
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.