referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 24. apríla 2017
Druhy drogových závislostí a ich prejavy
Dátum pridania:28.04.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:Adja
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:6 078
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:17.9
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:29m 50s
Pomalé čítanie:44m 45s
 
OBSAH

ÚVOD 2
1.VYMEDZENIE ZÁKLADNEJ TERMINOLÓGIE 4
1.1DRUHY DROG PODĽA ÚČINKU 9
1.2TYPY DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ 9
1.2.1DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ OPIÁTOVÉHO TYPU10
1.2.2DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ NA LIEČIVÁCH S CENTRÁLNE
TLMIVÝM ÚCINKOM10
1.2.3DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ KOKAÍNOVÉHO TYPU10
1.2.4DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ KANABISOVÉHO TYPU11
1.2.5DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ AMFETAMÍNOVÉHO TYPU11
1.2.6DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ KETHOVÉHO TYPU11
1.2.7DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ HALUCINOGÉNOVÉHO TYPU12
1.2.8DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ SOLVENCIOVÉHO TYPU12
1.3GENÉZA DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ12
2.PSYCHOLOGICÉ ASPEKTY DROGOVEJ ZÁVISLOSTI13
2.1PRÍČINY VZNIKU A PROCES ROZVOJA DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ13
2.1.1FAKTORY PODMIEŇUJÚCE VZNIK DROGOVÝCH ZÁVISLOSTÍ15
2.1.2ETAPY VÝVOJA DROGOVEJ ZÁVISLOSTI17
2.1.3CYKLUS ZÁVISLOSTÍ17
2.1.4ABSTINENCIA18
2.2SPOLOČNOSŤ A DROGY20
3.VPLYV DROG NA PSYCHIKU ČLOVEKA
4.PROJEKT VÝSKUMU
4.1PREDMET VÝSKUMU
4.2ÚLOHY VÝSKUMU
4.3CIEĽ VÝSKUMU
4.4HYPOTÉZY
4.5METODIKA VÝSKUMU
4.6CHARAKTERISTIKA VÝSKUMNEJ VZORKY
4.7LOKALITA VÝSKUMU
5.INTERPRETÁCIA VÝSKUMU
ZÁVER
POUŽITÁ LITERATÚRA
PRÍLOHY

ÚVOD

,,Chcel som to len skúsiť. Raz. Dnes potrebujem svoju dávku denne. Chcel som s tým prestať, ale neviem ako. Neviem, kam mám ísť.“ (drogovo závislý)

Drogy. Pojem zahalený rúškom tajomstva, ktoré priťahuje a zároveň vzbudzuje odpor. Každý sa na tento problém pozerá z vlastného zorného uhla. Málokto si však uvedomuje, že sme sa stali spoločnosťou, ktorú charakterizujú všetky atribúty závislostí, nevynímajúc drogovú. Je len otázkou času, kedy a v akej forme prepukne. Alkoholizmus, nikotinizmus, kofeinizmus, workoholizmus. To je iba časť závislostí, ktoré pokúšajú súčasného človeka. Závislí môžeme byť aj od sladkostí, televízie, počítačov, internetu, atď.. Vlastne, je ťažké nájsť čosi, čo by nemohlo spôsobiť závislosť.

Problematike drogových závislostí sa v poslednom období venuje pozornosť, avšak ojej miere by sa dali viesť diskusie. Toxikománia je veľmi nebezpečná, pretože postihuje ľudský organizmus po fyzickej i psychickej stránke. Drogová závislosť je nielen zdravotným, ale aj ekonomickým a sociálnym problémom, a práve preto sa stáva problémom celosvetovým.

Problém zneužívania drog je aktuálny a je dôležité venovať mu náležitú pozornosť. Treba si uvedomiť, že šírenie drog tu bude dovtedy, pokiaľ bude pre ne odbyt.
Ľuďom, ktorí už droge prepadli, treba pomôcť, liečiť ich, aby znova videli krásy života, spoznali pravé hodnoty života a reálny svet. Preto som sa rozhodla venovať tejto problematike s plnou vážnosťou a vnímavosťou. Mojím cieľom je podať informácie o problematike drogovej závislosti. Práca podáva základné informácie o drogách, poukazuje na príčiny vzniku a rozvoja drogových závislostí, ktoré sú dôležité pre následnú liečbu a resocializáciu závislostí a tiež na psychické a sociálne aspekty toxikománie.

Pretože je problematika drogovej závislosti pomerne novým problémom spoločnosti, k uvedenej problematike nie je dostatočné a dostupné množstvo literatúry. V súvislosti s tým som v práci použila knižnú a časopiseckú literatúru. Literatúra použitá v tejto práci spadá prevažne do obdobia prelomu 20. a 21. storočia (viď. Zoznam použitej literatúry).

1.VYMEDZENIE ZÁKLADNEJ TERMINOLÓGIE

,,Droga nie je východisko, droga je cesta. Do ničoty.“ (František Novomeský)

Život prináša množstvo situácií, ktoré sa dajú riešiť rôznymi spôsobmi. Jedným z riešení, ktoré je v dnešnej dobe zvlášť časté, je siahnutie po droge. Droga- už samotné slovo vzbudzuje strach a nedôveru. A predsa je tu veľa tých, ktorí podľahli tejto ,,ľahkej“ ponuke a topia sa v nej zotročení. Chcú je mať znova a znova, a tak sa tu rozbieha, zdá sa, nenávratný kolobeh.

Pre potreby našej práce je nevyhnutné charakterizovať niektoré základné pojmy súvisiace s drogami a drogovou závislosťou.

Droga

Pojem droga zodpovedá gréckemu výrazu ,,pharmakon“, čo je označenie nielen pre liečivé prostriedky ale aj jedy. Definícia drogy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (ďalej len SZO) znie: ,,Droga je akákoľvek látka, ktorá po vstupe živého organizmu je schopná pozmeniť jednu, alebo viac jeho funkcií, pôsobí priamo alebo nepriamo na centrálny nervový systém a môže mať priznané postavenie lieku.“

E. Urban uvádza, že : ,, Dnes je slovo ,,droga“ v obecnom i odbornom úze nadriadený pojem, označujúci drogy vo farmaceutickom zmysle, a iné lieky (vrátane tekutých ako alkohol), hlavne ak sú používané alebo zneužívané k zmenám nálad, vedomia, povzbudenia alebo tlmenia duševných a telesných funkcií, vyvolávanie mimoriadnych zážitkov ako ilúzia, halucinácia a pseudohalucinácia atď.“

Pri definícií drogy pretrvávajú určité terminologické nejasnosti a pojem droga možno interpretovať aj z iných aspektov.

Drogová závislosť

V súvislosti s drogovou podmienenosťou sa používajú rôzne pojmy: toxikománia, narkománia a drogová závislosť. Frekventovaný termín toxikománia, neskôr narkománia od 70. rokov 20. storočia prezentuje SZO pojmom drogová závislosť, no v odbornej literatúre sa ešte stále stretávame s obidvoma pojmami.

Toxikománia bola SZO v roku 1950 definovaná ako: ,,Stav periodicky sa opakujúcej alebo chronickej intoxikácie jedinca, pričom je tento stav vyvolávaný opakovaným užitím drogy prírodnej alebo syntetickej a škodí jedincovi samému i celej spoločnosti.“ Je determinovaná neodolateľnou túžbou nutkaním, alebo potrebou pokračovať v užívaní drogy a tieto získavať akýmkoľvek spôsobom, tendenciou postupne zvyšovať dávky drogy a psychickou a často aj fyzickou závislosťou na účinkoch drogy.
Pod závislosťou rozumieme to, keď sa človek dáva do stavu nesamostatnosti, droga sa stáva pánom jeho života, je ňou ,,zotročený“ a bez jej opakovaného prísunu do organizmu nie je schopný existovať.

V roku 1969 komisia znalcov SZO prijala a publikovala túto definíciu: ,,Drogová závislosť. Psychický a niekedy tiež fyzický stav, vyplývajúci zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou, charakterizovaný zmenami správania a inými reakciami, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále alebo pravidelne pre jej psychické účinky a niekedy tiež preto, aby sa zabránilo nepríjemnostiam plynúcim z jej neprítomnosti. Tolerancia môže byť prítomná alebo neprítomná. Osoba môže byť súčasne závislá na viacerých drogách.“

Rozlišujeme psychickú a somatickú závislosť.

J. Hroncová uvádza, že: ,,Psychická závislosť na droge predstavuje duševný stav človeka, ktorý sa prejavuje rôznym stupňom túžby znovu užívať drogu a mať z nej príjemné pocity, resp. iné účinky.“

Somatická závislosť na droge je stav organizmu, ktorý vznikol dlhodobejším podávaním drogy a najčastejšie sa prejavuje výskytom abstinenčných príznakov vtedy, keď dôjde k prerušeniu prísunu drogy. Vtedy sa už droga stala súčasťou metabolizmu človeka, organizmus ju potrebuje a na prerušenie prísunu drogy reaguje poruchou aj napriek tomu, že toto prerušenie vlastne prospieva.

Voči droge prejavuje organizmus aj určitú mieru znášanlivosti. Je to takzvaná tolerancia drogy, odborne nazývaná toxicita drogy, ktorá závisí od chemického zloženia štruktúry otravnej látky, organizmu (na aký druh buniek pôsobí), spôsobu podania a prostredia.

Závislosť je teda skupina fyziologických behaviorálnych a kognitívnych prvkov, v ktorých užívanie nejakej látky alebo skupiny látok má u konkrétneho jedinca oveľa väčšiu prednosť, ako iné jednanie, ktoré si kedysi cenili viac.

Môžeme tiež povedať, že závislosť je konanie, v ktorom ľudia pokračujú i napriek tomu, že vedia, že je pre nich ničivé. Stavy užívania drog môžeme chápať v troch rovinách, ako úzus, abúzus a misúzus.

Úzus 

Je také užívanie liekov, prípadne drog, ktoré je v zhode s predpismi, v záujme jednotlivca ale aj spoločnosti (napríklad pri chorobe).

Abúzus 

SZO v roku 1969 publikovala túto definíciu: ,,Abúzus drog. Trvalý, alebo občasne sa vyskytujúci silný úzus drog nezlučiteľný s prijateľnou lekárskou praxou, alebo nesúvisiaci s ňou.“ Veľmi výstižne to vyjadruje J. Hroncová: ,,Abúzus je stav, keď sa drogy (napr. lieky) neužívajú na stanovený cieľ, ale na iné účely, prípadne sú užívané nadmierne v nevhodnom čase alebo v nevhodnej kombinácii.“

Misúzus

Pod týmto termínom rozumieme také užívanie drog, ktoré sa označuje za nevhodné alebo chybné. Patrí sem aj medicínsky neodôvodnená aplikácia lieku za účelom terapie, ako aj chybný postup lekára pri zle určenej diagnóze.

Prevencia

Prevencia je pre spoločnosť vždy výhodnejšia ako terapia drogových závislostí. Mnohokrát však toto uvedomenie prichádza príliš neskoro. Problémom nie sú drogy, ale samotný spôsob života, ktorý žijeme. Drogová prevencia nadobúda v súčasnosti čoraz väčší význam, pričom sa očakáva, že v budúcnosti bude mať stúpajúcu tendenciu. Veľmi dôležitá je prevencia drogových závislostí, ktorú treba zrealizovať komplexne a systematicky s osobitným dôrazom a primeranú prevenciu. Zvláštna pozornosť v systéme preventívnych aktivít, by sa mala venovať formovaniu zdravého životného štýlu.

Ondrejkovič charakterizuje druhy prevencií takto:

● PRIMÁRNA PREVENCIA- práca so zdravou populáciou a jej motiváciou k plnohodnotnému životu. Zameraná je na podporu zdravia jedinca i spoločnosti. Najbližším priestorom uskutočnenia primárnej prevencie je rodina, jej fungovanie na základe zdravých vzťahov . Úlohou primárnej prevencie je tiež pokúsiť sa znížiť dopyt po droge.

●SEKUNDÁRNA PREVENCIA- je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, na pomoc v existujúcom nebezpečí závislosti. Ide tu o programy ovplyvňujúce chovanie a jednanie jedinca. Cieľom je zmeniť získané systémy závislostí a dosiahnuť stav zdravia, úlohou je tiež zabrániť drogovej kariére ohrozeného.

●TERCIÁLNA PREVENCIA- má zabrániť reciditíve závislých, ktorí absolvovali liečenie. Zahŕňa opatrenia zabraňujúce návratu akútneho štádia závislosti, podporuje výsledky liečby a postupné odstránenie následkov. Úlohou je podporiť vytváranie nového hodnotného systému a aktívneho spôsobu života.

Resocialízácia

Š. Strieženec charakterizuje resocializáciu takto: ,, v najširšom chápaní označuje proces, ktorým sa jedinec stáva schopný sociálne žiť v príslušnej spoločnosti. Širšie je koncipovaná ako napr. ,,prenos hodnotových orientácií a iných zložiek kultúry“, ,,celoživotné vštepovanie, ktorým si jedinec osvojuje hlavné hodnoty a symboly sociálnych systémov.“ “ Tí, ktorí prepadli drogám a prešli celým procesom liečby, musia sa znovu učiť žiť zdravým životným štýlom a hlavne rozvíjať schopnosť žiť v spoločnosti, v ktorej sa drogy nachádzajú, ale nepodľahnúť im.

Abstinent, abstinencia

Podľa Ž. Rusnákovej: ,,Abstinentom je jedinec, ktorý si v priebehu života nevpravil do organizmu žiadnu drogu.“ Obdobie abstinencie končí vpravením drogy do organizmu a jedinec sa stáva konzumentom. Sekulárna literatúra (výpovede lekárov, psychológov, terapeutov) uvádza na mnohých miestach stanovisko: ,,Kto raz bol závislý od drogy, môže sa zachrániť len trvalou abstinenciou.“

Abstinencia (z lat. abstinentia) znamená zdržanlivosť- nepoužívanie narkotík, tiež terapeutický cieľ pri narkománii. Ponímanie pojmu abstinencie a abstinent je rôzne. Ž. Rusnáková ju chápe, ako označenie jedinca, ktorý drogu nikdy neužil a u Š. Oľhu je abstinencia spojená s abstinujúcim narkomanom. Z dôvodu, že naša spoločnosť väčšinou pod pojmom abstinent rozumie jedinca, ktorý už s návykovou látkou prišiel do kontaktu (abstinujúci alkoholik, narkoman), pre potreby mojej práce budeme abstinenta v ponímaní Ž. Rusnákovej chápať v zmysle intaktnom (intaktný- nedotknutý, neporušený, chemicky čistý).

Konzument

Konzumentom sa človek stáva po prvom vpravení drogy do organizmu. Konzument je charakterizovaný tvrdou realitou prvého konzumu drogy, pod čím rozumieme stav užitia látky, ktorým dochádza k akútnej intoxikácii.

Postoj

Postoj je určitý duševný stav. Ktorý je dynamický, ovplyvňovaný skúsenosťami a prejavuje sa reakciou jedinca na všetky predmety a javy, z ktorými prichádza do kontaktu.

1.1 DRUHY DROG PODĽA ÚČINKU

Na každého človeka, na jeho organizmus drogy ako psychotrópne látky majú iný účinok. Podľa J. Hroncovej ich rozdeľujeme na:

●Psychostimulačné- sú tie drogy, ktoré aktivizujú centrálnu nervovú sústavu (napr. kokaín, efedrín a pod.).
●Psychoinhibičné- tie majú tlmivý účinok, potlačujú pocity úzkosti, strachu, nervozity, ale aj bolesti hlavy a pod. (analgetiká, sedatíva, morfín, heroín, alkohol).
●Dezintegračné- sú drogy, ktoré narušujú centrálnu nervovú sústavu a vyvolávajú halucinácie (napr.: LSD, meskalín, psilocybín a pod.).
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.