referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sobota, 25. marca 2017
Bratislavské metro
Dátum pridania:14.02.2013Oznámkuj:12345
Autor referátu:13Matej
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:675
Referát vhodný pre:Základná školaPočet A4:1.9
Priemerná známka:2.96Rýchle čítanie:3m 10s
Pomalé čítanie:4m 45s
 

Plány výstavby metra siahajú do roku 1974, kedy bola schválená koncepcia rozvoja mestskej hromadnej dopravy založená na rýchlodráhe. V rokoch 1983 – 1985 sa vypracovalo a posúdilo viacero projektov riešenia rýchlodráhy, z ktorého víťazne vyšiel návrh uvažujúci o 5 staniciach v Petržalke a 4 v centrálnej mestskej oblasti. Stavebné náklady predstavovali 13 miliárd Sk (431,52 milióna eur) a 450 miliónov devízových korún. Výstavba sa začala v roku 1985 v smere juh – centrum. Na južnom okraji Petržalky malo stáť depo metra Janíkov dvor. Výstavba však bola zhruba po roku zastavená.

V roku 1988 sa začalo s výstavbou prvej časti trasy B z Petržalky – zo stanice Lúky Juh do stanice Hlavné Nádražie, v celkovej dĺžke cca 10 km s 9-timi stanicami: Lúky Juh, Lúky Sever, Háje Juh, Háje Sever, Petržalka Centrum, Dunaj, Prior, Obchodná a Hlavné Nádražie. Všetky stanice mali byť s ostrovným nástupišťom a s dĺžkou nástupnej hrany 100m. Na trase sa mali používať vozy Sovietskej výroby (81-71-71 a 81-71-41) ktoré sme poznali aj z pražského metra. Medzistaničné úseky boli tvorené dvoma samostatnými tunelmi, pre každý smer jazdy jeden. Náklady na tento úsek sa pohybovali okolo 12 mld. Kčs. Podľa projektu mal byť prvý prevádzkový úsek od stanice Lúky Juh do stanice Dunaj s rozpočtom 7 mld.

Projektová dokumentácia nepočítala s obratovými koľajami v stanici Dunaj, obrat súprav mal byť uskutočňovaný podľa smeru jazdy za/pred stanicou Petržalka Centrum.V máji 1990 národný výbor mesta Bratislavy rozhodol o zastavení všetkých prác na rozostavanej prvej etape rýchlodráhy a o zmene koncepcie z ťažkého na ľahké metro. Zvolil sa systém VAL francúzskej spoločnosti Matra Transport International. Mestské zastupiteľstvo za účelom prípravy, realizácie výstavby a prevádzkovania nosného systému MHD na báze ľahkého metra v septembri 1997 založilo obchodnú spoločnosť Metro, a. s., Bratislava.
Do projektu výstavby bratislavského metra bola ochotná vstúpiť ruská strana zastúpená firmou Metrostroj. Tento projekt však v roku 2003 z finančných dôvodov padol.

Avšak už v roku 2004 bolo po viacerých odborných aj širších diskusiách rozhodnuté, že nosným systémom Bratislavy bude na najbližšie roky súčasná koľajová doprava – t. j. električka a vlak. Na základe dnešného trasovania električkových radiál sa rozhodlo o dobudovaní piatej električkovej radiály do Petržalky ktorá bola projektovaná už ako trasa nosného systému – teda plne segregovaná rýchlodrážna električka. V roku 2004 preto Dopravoprojek v tomto duchu vypracoval stavebný zámer a následne bola posudzovaná správa o hodnotení vplyvov na životné prostredie (Tzv. EIA), ktorá bola ministerstvom životného prostredia schválená 6.7.2006.

A ako to so stavbou metra vyzerá v súčasnosti? Mesto a samosprávny kraj preferuje výstavbu duálneho koľajového systému medzi Janíkovým dvorom v Petržalke a Hlavnou stanicou. V prevej etape, ktorá počíta aj s rekonštrukciou Starého mosta sa má vybudovať duálna trať Bosákova ulica (Petržalka) – Šafárikovo námestie. Realizácia stavby však závisí od nenávratného finančného príspevku z eurofondov.
Hoci metro v Bratislave do dnešných dní nejazdí, v teréne môžeme nájsť zopár stavieb, ktoré pripomínajú sen o bratislavskom metre. Na južnom konci Petržalky pri Janíkovom dvore stoja základy “budúcej” vozovne metra. Z projektu stanice „Lúky sever“ v strede Petržalky zostala dodnes vykopaná základová jama. Bratislava sa teda metra zrejme nikdy nedočká a plány na jeho výstavbu tak zostanú iba na papieri.

 
Súvisiace linky
Galéria k článku [3]
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.