referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 17. apríla 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Bavlna
Dátum pridania:28.10.2006Oznámkuj:12345
Autor referátu:luxacik
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 634
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:4.8
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:8m 0s
Pomalé čítanie:12m 0s
 

Bavlna je najdôležitejšia zo všetkých plodín pestovaných na výrobu textilného vlákna. Vlákna sa získavajú z plodov kríka bavlníku. Bavlnené vlákna sú prítomné vo viac ako 50 % dnes vyrábaných textílií. Kultivácia bavlny mala výrazný ekonomický dopad už od doby, keď bola bavlna po prvý krát domestifikovaná pred približne 5 000 (možno až 10 000) rokmi.

V Európe bola bavlna neznáma až do neskorého stredoveku. V období priemyselnej revolúcie sa bavlna stala vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam dôležitou pre textilný priemysel a koncom 19. storočia predstavovala približne 80 % objemu všetkých textilných materiálov.

V dnešnej dobe si bavlna síce udržiava svoje postavenie ako najvýznamnejší zdroj prírodného vlákna, ale jej význam bol do značnej miery zmenšený syntetickými vláknami. Na dnešnej produkcii textílií sa bavlna podieľa zhruba 40 %. Vlákna sa získavajú zo semien bavlny. Ich hodnota závisí od dĺžky vlákna bavlny (20 až 55 mm) a na jeho jednotnosti. Bavlna je považovaná za materiál, ktorý je priateľský k pokožke vďaka svojej priedušnosti a schopnosti absorbovať vlhkosť. Je odolná voči svetlu, môže sa prať, je odolná voči vplyvom počasia, netrhá sa a nezráža sa. Biela bavlna sa môže vyvárať. Najjemnejšie a najcennejšie podoby, ako je Karnak a Mako z Egypta, sú najobľúbenejšími materiálmi na výrobu pančúch.

Vzhľadom k tomu, že bavlna je z prírodných surovín, je celkom neelastická. Bavlna je často kombinovaná s materiálom nazývaným Thanelast, ktorý má výhodu, že je príjemný na pokožku a výsledkom je dokonalé sadnutie. Bavlnu je možné upravovať, aby sa zvýšila jej kvalita:

  • Mercerovanie: bavlnené vlákno sa pod tlakom sploští v soľnom roztoku. Táto technika má za výsledok i vysoký lesk.
  • Česanie: predstavuje odstránenie nečistôt, uzlov a krátkych vlákien z nite dlhých vlákien za účelom získania jemného a hladkého vlákna.
  • Superčesanie je najvyšším štádiom česanej bavlny: supermäkké s rovnomernou kvalitou.
  • Opaľovaná bavlnená priadza je uhladzovaná opálením všetkých vyčnievajúcich vlákien priadze

História
V tropických oblastiach bola bavlna používaná na výrobu ľahkých textílií celé tisícročia. Niektorí autori uvádzajú, že starí Egypťania používali bavlnené tkaniny už pred 12 000 rokmi. Bavlna, spolu s perím a vláknami živočíšneho pôvodu bola tiež objavená v tkaninách nájdených v jaskyniach v Mexiku. Tieto nálezy boli datované do 5. tisícročia pred Kr. Existujú dôkazy pre tvrdenia, že rôzne odrody bavlny boli nezávisle domestikované v južnej Amerike a v Indii.

Najstaršia písomná zmienka o bavlne pochádza z Indie (Rig-Veda, 1500 pred Kr.). Približne 1000 rokov neskôr popisuje indickú bavlnu Herodotos takto: „a rastú tam stromy, ktorých plodom je vlna, ktorá prekonáva svojou nádherou a kvalitou ovčiu vlnu. Indovia si robia svoje Arabskí kupci doviezli prvé bavlnené látky do Európy niekedy v 9. storočí. Keď Kolumbus objavil v roku 1492 Ameriku, našiel na Bahamách bavlníkové plantáže. V 16. storočí bola bavlna a výrobky z nej všeobecne známe.

Bavlna v Novom svete
Pestovanie bavlny bolo jednou z hlavných ekonomických aktivít prvých kolonistov v Novom svete. Prvé zmienky o pestovaní bavlny sú z roku 1556 od kedy bola pestovaná na Floride a z roku 1607 od kedy bola pestovaná vo Virgínii. Skutočným bodom, kedy sa z bavlny stal najdôležitejší zdroj textilného vlákna bola priemyselná revolúcia v druhej polovici 18. storočia. V 30-tych rokoch 18. storočia boli po prvý krát v Anglicku použité na výrobu bavlnenej priadze spriadacie stroje, ktoré boli čoskoro nato poháňané ďalším vynálezom - Wattovým parným strojom.

V roku 1764 bol v Blackburne v severozápadnom Anglicku vynájdený stroj na spriadanie priadze Spinning Jenny, ktorý ďalej zvýšil efektivitu spracovania bavlny.Brzdou celého procesu bolo naďalej zdĺhavé a pracné ručné odstraňovanie semienok zo surovej bavlny. Jeden robotník bol spravidla schopný prečistiť iba 1 libru surovej bavlny denne. V roku 1793 vynašiel Massachusettský rodák Eli Whitney jednoduchý stroj na čistenie surovej bavlny a odstraňovanie semienok (Cotton gin). Zdroje amerického patentového úradu síce naznačujú, že prvý takýto stroj bol zostrojený o dva roky skôr Noahom Homesom, ale aj napriek tomu je dnes väčšinou označovaný ako vynálezca práve Whitney.

Cotton gin umožnil spracovávať 50 až 100 krát väčšie množstvo bavlny v prípade ručne poháňaného stroja. Ešte oveľa efektívnejšie boli stroje poháňané koňmi alebo neskôr parným strojom. Tým bola odstránená najväčšia prekážka priemyselného využitia bavlny. Za dva roky od vynálezu cotton ginu vzrástla produkcia bavlny v Spojených štátoch 33 krát (z 0,18 milióna libier na 6 miliónov) a do roku 1810 na 93 miliónov libier. Ekonomika celého Juhu bola od tejto doby založená na pestovaní bavlny. Potreba ohromného množstva lacnej pracovnej sily na rozsiahle bavlníkové plantáže bola vyriešená dovozom otrokov z Afriky.

 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.