referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 25. mája 2017
E-mail
Dátum pridania:23.04.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:kejty
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 042
Referát vhodný pre:Iné (napr. kurzy)Počet A4:2.8
Priemerná známka:2.99Rýchle čítanie:4m 40s
Pomalé čítanie:7m 0s
 
E-mail

E-mail (alebo email, mail prípadne mejl) je skratka pre „elektronickú poštu“ (na rozdiel od konvenčnej pošty). Je to spôsob písania, posielania a prijímania správ v elektronických komunikačných systémoch. Väčšina dnešných emailových systémov používa internet, a email je jedným z najobľúbenejších použití Internetu.

Pôvod emailu
Napriek všeobecnému názoru, email je v skutočnosti starší ako internet; v skutočnosti existujúce emailové systémy boli rozhodujúcim nástrojom pri tvorbe internetu.

Email začal v roku 1965 ako spôsob komunikácie viacerých používateľov mainframového počítača so zdieľaním času; hoci je presná história nejasná, medzi prvými systémami s touto schopnosťou boli Q32 od SDC a CTSS z MIT.

Email sa rýchlo rozšíril a stal sa sieťovým emailom, čo umožňovalo používateľom posielanie správ medzi rôznymi počítačmi. Raná história sieťového emailu je taktiež nejasná; systémy AUTODIN mohli byť prvé, ktoré umožňovali prenos elektronických textových správ medzi rôznymi počítačmi (1966), ale je možné, že niečo podobné mal už skôr systém SAGE.

Počítačová sieť ARPANET mala hlavné slovo v ďalšej evolúcii emailu. Existuje správa, ktorá poukazuje na experimenty v prenose emailov medzi systémami krátko po vzniku ARPANETu v roku 1969. Ray Tomlinson začal v roku 1972 používať znak @ na oddelenie mena používateľa od názvu stroja. Všeobecný názor, že bol pôvodcom emailu je prehnaný, hoci jeho programy SNDMSG a READMAIL boli v skorom vývoji veľmi dôležité. ARPANET významne zvýšil popularitu emailu, a ten sa zároveň stal trhákom ako aplikácia v rámci ARPANETU.

Rastúca popularita
Ako sa stala všeobecne známou použiteľnosť a výhody emailu v rámci ARPANETu, popularita emailu sa zvyšovala, čo viedlo k dopytu od ľudí, ktorí nemali prístup k ARPANETu. Bolo vyvinutých niekoľko protokolov na doručovanie pošty medzi skupinami počítačov so zdieľaním času pomocou alternatívnych prenosových systémov, ako UUCP a emailový systém VNET od IBM.

Keďže nie všetky počítače alebo siete boli navzájom zosieťované, emailové adresy museli obsahovať „cestu“ pre správu, t.j. trasu medzi počítačom odosielateľa a prijímateľa. Týmto spôsobom bolo možné posielať emaily medzi viacerými sieťami vrátane sietí ARPANET, BITNET a NSFNET, ako aj strojom pripojeným k priamo k iným pomocou UUCP.

Cestu špecifikovala tzv. „bang path“ adresa, ktorá špecifikovala skoky (hops) medzi lokáciami, ktoré boli považované za dostupné adresátovi. Nazývala sa tak, pretože obsahovala pre každý skok znak „bang“, t.j. „!“. Takže napríklad cesta ...!bigsite!foovax!barbox!ja oznamuje, že pošta sa má smerovať stroju bigsite (predpokladaná dobre známa lokácia prístupná každému) a odtiaľ cez stroj foovax používateľskému účtu ja na stroji barbox.

Predtým, ako sa bežne začali používať mailovacie programy s automatickým smerovaním, ľudia často uverejňovali zložené bang adresy s použitím { } konvencie, aby boli uvedené cesty z niekoľkých veľkých strojov, v nádeji, že potenciálny korešpondent bude schopný spoľahlivo doručiť poštu na jeden z nich (príklad ...!{seismo, ut-sally, ihnp4}!rice!beta!gamma!ja). Bang cesty s 8 až 10 skokmi neboli v roku 1981 ničím výnimočným. Vytáčané UUCP spojenia pracujúce v nočných hodinách spôsobovali týždeň dlhé časy prenosu. Bang cesty sa volili často podľa času prenosu a spoľahlivosti, keďže správy sa často stratili.
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Podobné referáty
E-mailSOŠ2.93471863 slov
E-mailSOŠ2.9851651 slov
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.