Najviac na nás vplývajú ľudia v najbližšom okolí, s ktorými trávime najviac času. Práve preto by mali byť tieto vzťahy korektné, mali by obsahovať zdvorilosť a úctu. V ľudskej povahe je zakódované, že každý človek chce imponovať a vyvolať obdiv. Naše sebahodnotenie závisí od toho, ako nás hodnotia iní. Sociálna interakcia:
– je to vzájomné pôsobenie a umenie vychádzať s ľuďmi, schopnosť presadiť sa medzi nimi, ale nie na úkor iného

Empatia:
– je to vcítenie sa do pocitov druhého a závisí to od toho, ako ľudí poznáme a ako ich vnímame

Konflikt (spor):
– konfliktom je ťažšie predchádzať ako ich riešiť, najčastejšou metódou stretávania je správna výchova, taktné vedenie pracovníkov v kolektíve a najmä vzájomné sa rešpektovanie v kolektíve. V konflikte nemá ísť o to, aby sme ukázali svoju neomylnosť a protivníka zničili, ale o to, aby sne jeden druhého presvedčili a našli kompromis.
Delíme ich na:
1. skupinové – vo vnútri danej skupiny
2. medziskupinové – vznikajú medzi jednotlivými skupinami alebo kolektívmi na pracovisku
3. skryté
4. otvorené

Kritika:
– kritizujeme tak, aby sme nikoho neponižovali, nechceme mať z toho prospech, alebo aby sme sa chceli len zaskvieť. Pri kritizovaní sa treba vyjadrovať konkrétne, kritika by mala byť krátka a mala by sa týkať záležitostí, ktoré sa udiali nedávno
– kritiku treba vedieť aj správne prijať. Každý človek má právo robiť chyby, ale musí byť za ne aj zodpovedný. V kritike sa vždy dá nájsť niečo, s čím môžeme súhlasiť. Ak priznáme chybu, neznamená to, že musíme mať pocit viny. Pri kritizovaní treba vždy pozorne počúvať a nie rozčuľovať sa

Obľúbenosť a neobľúbenosť v kolektíve:
– závisí od znalostí psychológie, t. z. , že ľudia, ktorí sú obľúbení si uvedomujú, že každý človek chce byť dôležitý a uznávaný a preto prejavujú záujem o iných, t. z. , že ich vedia počúvať a z rozhovoru si pamätať detaily, ktoré pripomenú vo vhodnom čase.