referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 28. júna 2017
Poruchy autistického spektra
Dátum pridania:08.03.2017Oznámkuj:12345
Autor referátu:petronelaHC
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:3 514
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:11.1
Priemerná známka:2.95Rýchle čítanie:18m 30s
Pomalé čítanie:27m 45s
 


Konečnú diagnózu PAS stanovuje detský psychiater na základe kompletných vyšetrení, ktoré vylúčia iné ochorenia (Hrdlička – Komárek, 2004).
Pod pojmom poruchy autistického spektra rozumieme podľa súčasnej klasifikácie jednu poruchu, ktorá má rôzne stupne závažnosti. V minulosti boli tieto stupne klasifikované ako samostatné diagnózy. V súčasnej odbornej literatúre sa uvádzajú ako poruchy autistického spektra tieto diagnózy: detský autizmus, Aspergerov syndróm, dezintegračná porucha v detstve a nešpecifikovaná pervazívna porucha (Pečeňák, 2014). Na Slovensku sa s PAS rodí asi 4 až 6 jedincov na 10 tisíc narodených detí, v prípade menej závažných foriem približne 10 až 15. To znamená, že u nás žije asi 10 tisíc osôb s rôznymi formami PAS (Šedibová, 1998).
Detský autizmus
Detský autizmus alebo aj Kannerov syndróm je charakteristický nerovnomerným rozvojom psychickej, rečovej, motorickej, emočnej oblasti. Typické je narušenie sociálnej komunikácie. Nezriedka je spojený s afektívnymi, katatonickými či regresívnymi prejavmi. Dieťa nie je schopne vytvárať sociálne vzťahy, nedokáže dostatočne nadviazať očný kontakt. Nie je schopné akceptovať zmeny vo svojom okolí. Často sa vyskytuje neschopnosť využívať zámená. Častejšie postihuje chlapcov než dievčatá, a to v pomere 4 – 5: 1 (Cohen a Volkmar, 1997).
Vysoko funkčný autizmus označuje autizmus bez prítomnosti mentálnej retardácie. Jedinec má IQ minimálne 70 a je prítomná komunikačná reč. Touto formou autizmu trpí približne 11 – 34 % autistov (Hrdlička – Komárek, 2004). Vysoko funkční autisti síce používajú gestá, ale sú zvláštne a neprimerané. Reč používajú a chápu veľmi doslovne. Slová volia a kombinujú bez súvislostí. Slová a vety majú obmedzenú hodnotu slovnej výpovede. Slová nepoužívajú k sociálnym interakciám (Šedibová, 1998).
Stredne funkčný autizmus je charakteristický ľahkou až stredne ťažkou mentálnou retardáciou s narušenou komunikačnou schopnosťou. Veľmi často sú prítomné stereotypie (Hrdlička – Komárek, 2004).
Nízko funkčný autizmus je diagnostikovaný u jedincov s ťažkou mentálnou retardáciou. Komunikačná schopnosť je veľmi slabo rozvinutá, objavujú sa veľmi často stereotypie a repetitívne správanie (Hrdlička – Komárek, 2004)

Aspergerov syndróm


U sociálne vyspelých detí objavil Asperger v roku 1944 oneskorenie v rozvoji ich sociálnych schopností. Tie neboli úplne bežné vzhľadom na ich vek (Atwood, 2008). Hippler a Klicpera (2004) uvádzajú, že u detí s Aspergerovým syndrómom je často pozorovaný problém vytvárať si priateľské vzťahy (Hippler a Klicpera, 2004). Mnohokrát sú prítomné neadekvátne a jednosmerné formy vzájomných sociálnych vzťahov. Mnohé majú predispozíciu na sociálnu izoláciu (Volkmar et al., 1996). Ich schopnosti verbálnej a neverbálnej komunikácie sú zhoršené, najmä v konverzačných aspektoch jazyka. Ich používanie jazyka je až pedantné a niektoré deti môžu rozprávať afektovaným a zvýšeným tónom. Mnohé deti s Aspergerovým syndrómom nezvykle rytmizujú reč. Gramatika a slovná zásoba zvykne byť na vývojovej úrovni(Hippler a Klicpera, 2004). U starších detí a dospelých s Aspergerom sa pozorujú výrazné problémy s vývinom schopností spojených s pragmatickým využitím jazyka aj keď v iných aspektoch vývinu jazyka nemusí byť pozorovaný žiaden problém. Majú sklony k nekonečnému rozmýšľaniu o témach, ktoré nie sú zaujímavé pre okolie (Volkmar et al., 1996). Vyskytuje sa u nich aj neschopnosť kontrolovať svoje emócie. Empatia nemusí zodpovedať intelektuálnych schopností dieťaťa(Hippler a Klicpera, 2004). Avšak vyšší stupeň intelektuálneho vývinu detí umožňuje lepšie začlenenie sa dieťaťa do spoločnosti ako u detí s detským autizmom (Bauman, 1996). Častejšie postihuje chlapcov ako dievčatá. Mnohokrát sa toto ochorenie vyskytuje vo vzdialenej rodine dieťaťa. Tento jav je pri Aspergerovom syndróme častejší ako pri detskom autizme (Volkmar, Klin a Paulus, 1998).
Až dve tretiny detí s PAS sú v dospelosti vážne handicapovaní a závislí na svojom okolí. Jedna tretina je čiastočne samostatná vďaka včasnej diagnostike, intervencii, edukačným tréningom a rehabilitačným programom (Hrdlička – Komárek, 2004).
V súvislosti s PAS sa často stretávame s pojmom “ terapia”. To v niektorých vyvoláva predstavu, že ide o liečenie v medicínskom slova zmysle. Keďže však nie je jasne identifikovaná príčina, liečba v zmysle vyliečenia nie je možná. Existuje síce veľa dôkazov o genetickej príčine PAS, neexistuje však ich jednoduchá etiológia. Je možné ich však veľmi výrazne ovplyvňovať predovšetkým nemedicínskymi technikami (Šedibová, 1998). U detí, ktoré mali jasné príznaky niektorej z porúch autistického spektra v útlom detstve už v rannej mladosti vedia dosiahnuť značný progres vďaka včasnej diagnostike spolu s intenzívnym, efektívnym a skorým intervenčným programom (Wing, 1981).
Behaviorálna analýza je metóda B. F. Skinnera, ktorá pochádza z 30. rokov 20. storočia. V súčasnosti sa využíva na rozvoj schopností ľudí s rôznymi diagnózami a vekom. Je zameraná na pochopenie správania sa jedinca. Pracuje s hypotézou, že ak je správanie odmenené, je veľmi pravdepodobné, že sa toto správanie bude opakovať. Existuje mnoho techník na zníženie frekvencie výskytu nežiaduceho správania. Pri deťoch s PAS umožňuje rozdeliť obsah vzdelávania do menších celkov, ktoré sú pre nich lepšie zvládnuteľné. Tieto celky majú v jednotlivých krokoch jasne definované postupy, logicky na seba nadväzujú od jednoduchších k zložitým. Je možné ju využiť na vzdelávanie ako aj učenie sa základných zručností. Najdôležitejším princípom ABA je individuálny prístup pri príprave a uplatnení metódy. Je nutné zohľadniť schopnosti, potreby, záujmy a rodinné zázemie jednotlivca. ABA predstavuje efektívny spôsob ako deti s PAS naučiť nové zručnosti. Dĺžka učenia je veľmi individuálna a závisí na množstve faktorov. U niektorých detí je efekt viditeľný už po krátkej dobe. Niekedy sa výsledky rýchlejšie dostavia len v jednej oblasti, v druhej aj napriek ABA metóde môže byť pokrok pomalší (Čadilová - Žampachová, 2012).

AAK
Na podporu komunikácie slúži metóda skenovania a kódovania. Tieto metódy sú zaradené medzi AAK, ktoré boli vytvorené za účelom kompenzácie porúch v oblasti expresívnej komunikácie. Augumentatívne sa zaoberajú zlepšením efektivity komunikácie prostredníctvom existujúcich a známych prostriedkov a alternatívne sa zaoberá novými prostriedkami komunikácie. Komunikovať môžeme buď bez pomôcok - gestá, reč tela, vokalizácia, ktoré už dieťa ovláda alebo s pomôckami - knihy, prístroje, fotografie, obrázky a symboly. Veľký význam majú piktogramy, ktoré autista najprv skenuje a na ich základe si vytvára kód pre ďalšiu komunikáciu (Šarounová, 2014). Muzikoterapia je metóda, ktorá je iných krajinách uplatňovaná pri terapiách už desiatky rokov. Na Slovensku a v Českej republike je výskum a prax v tejto oblasti ešte len na začiatku (Kantor a kol., 2011). Muzikoterapia je terapeutická metóda, ktorá cielene využíva zvukový priestor a hudbu za účelom rehabilitácie. Pôsobí na fyzické, duševné, emocionálne a sociálne problémy u klienta (Pekariková, 2003). Posilňuje emócie, charakter, ľudské city, podporuje poznávacie procesy. Hudba dokáže priaznivo pôsobiť na patologické zmeny, na psychosomatické stavy klienta.

 
späťspäť   1  |   2  |  3    ďalejďalej
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.