referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 29. marca 2017
Týranie detí
Dátum pridania:20.11.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:MagisterRia
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:858
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:2.4
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:4m 0s
Pomalé čítanie:6m 0s
 

Týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí :

V priebehu 20. storočia boli na pôde najvýznamnejšej medzinárodnej organizácie OSN prijaté tri významné dokumenty: Ženevská Deklarácia práv dieťaťa v roku 1924, Charta práv dieťaťa v roku 1959 a Dohovor opravách dieťaťa v roku 1989.

Vo svojom celku a obsahovom zameraní všetky sledujú ochranu dieťaťa a jeho práv, ochranu pred vykorisťovaním, zneužívaním, plné uznanie právnej subjektivity dieťaťa, ako aj potrebu vytvorenia všetkých podmienok pre zabezpečenie plnohodnotného života a komplexného rozvoja duševných a fyzických síl dieťaťa.

Na rozdiel od prvých dvoch dokumentov, ktoré majú viac menej deklaratívny charakter, Dohovor opravách dieťaťa zaväzuje signatárske štáty medzi nimi aj Slovensko zakotviť jeho základné myšlienky a potreby do svojho právneho poriadku a pravidelne informovať medzinárodné spoločenstvo s plnením prijatých záväzkov.

Dohovor o právach dieťaťa - jeho základným princípom je princíp najvyššieho záujmu dieťaťa, rešpektujúcim jeho individualitu, dôstojnosť a potreby.

Je tento dokument naozaj potrebný?

Vo svete existuje množstvo rozličných faktorov a činiteľov, ktoré stále ohrozujú dieťa a jeho zdravý telesný i duševný život.
Okrem javov inakrosociálnej povahy - vojny, hlad, epidémie, prírodné katastrofy, ktoré svojou hrôzou a dôsledkami vedú k strate detstva a k predčasnej, prežitými udalosťami poznačenej dospelosti dieťaťa, ide aj o činitele mikrosociálnej povahy, ako sú:

•spôsob a atmosféra rodinného života,
•spôsob výchovy,
•charakter požiadaviek na dieťa a ich úmernosť možnostiam a schopnostiam dieťaťa, ktoré môžu veľmi vážne ohrozovať zdravý vývin dieťaťa,
•klíma triedy a školy, vzťah k rovesníkom. Najväčším nebezpečenstvom pre život a celkový vývin dieťaťa je jeho týranie vlastnými rodičmi, resp. vychovávateľmi.

Týranie predstavuje opakované, úmyselne zlé, kruté, priamo surové a neľudské zaobchádzanie s dieťaťom, jeho odmietanie, zneužívanie a systematické ponižovanie.

Ide o také (nie náhodné) správanie rodičov vo vzťahu k dieťaťu, ktoré spôsobuje vážne poruchy a prejavy na telesnom a duševnom zdraví dieťaťa, prípadne spôsobuje jeho smrť.

Ide o správanie, ktoré nepriaznivo ovplyvňuje jeho ďalší vývin a ktoré je v danej spoločnosti neprijateľné.

Týranie dieťaťa a komplex rozličných prejavov na jeho telesnom a duševnom zdraví ako dôsledku násilia na ňom sa súhrne označuje pojmom syndróm týraného a zneužívaného dieťaťa, v skratke CAN (Child Abuse and Neglect Syndróm).

Dnešná spoločnosť je nepochybne pedocentrická, t.j.:
•na deti zameraná,
•deti chrániaca a
•deti vysoko hodnotiaca.

Problém týrania a zneužívania detí nie je nový, už v minulosti sa vyskytovalo: predávanie detí do otroctva, zabíjanie hendikepovaných detí ako príťaže pre spoločnosť,

-rozličné rituály uvádzania detí do života (v stredovekých spoločnostiach to bolo celkom bežné a spoločnosťou akceptované),

-neľudské zaobchádzanie s deťmi,
-ich zamestnávanie v manufaktúrach,
-uplatňovanie tvrdých, surových trestov na začiatku novovekej priemyselnej civilizácie.

Je pozoruhodné, že aj keď 19. storočie prinieslo niektoré nové názory na postavenie dieťaťa v spoločnosti a rozvoj starostlivosti o neho, prvé dieťa Mary Elien, ktoré bolo odňaté v New Yorku svojim rodičom pre surové týranie, bolo zbavené utrpenia až zásluhou Spoločnosti pre prevenciu krutosti na zvieratách.

A to sa písal rok 1874. Až o rok neskoršie bola v USA založená obdobná spoločnosť na ochranu detí. V Európe to bola Národná spoločnosť prevencie proti krutosti na deťoch, ktorá vznikla v roku 1883 v Liverpoole a v roku 1884 v Londýne.

Skutočným medzníkom pre postoj lekárskych vied a verejnosti k problému týrania detí sa stali až práce F. N. Silvermanna a najmä C.H. Kempeho, ktorý názvom svojej state The battered- Child Syndróme, v 1962 zaviedol tak do teórie, ale aj praxe, pojem - syndróm bitého dieťaťa, neskôr doplnený o ďalšiu formu týrania dieťaťa, o jeho zneužívanie.

V Dohovore o právach dieťaťa sa všetkým signatárom štátov priamo ukladá „urobiť všetky potrebné zákonodarné, správne, sociálne a výchovné opatrenia na ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, vrátane sexuálneho zneužívania a zanedbávania ... trýznením alebo vykorisťovaním". (1) s. 80-82

 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.