referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 24. marca 2017
Funkcie skúšania a hodnotenia
Dátum pridania:07.10.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:MagisterRia
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 074
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:3.1
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:5m 10s
Pomalé čítanie:7m 45s
 
Predmet : pedagogická psychológia

Psychologické aspekty skúšania a hodnotenia učebných výkonov žiakov

Skúšanie a známkovanie je jedným zo skúšobných kameňov učiteľovho pedagogického majstrovstva. Žiaci i učiteľ sa pri skúšaní a známkovaní nachádzajú v náročnej emocionálnej situácii.
Žiaci (počnúc 3.ročníkom ZŠ) sú si vedomí, že musia „zložiť účet“ zo svojej práce pred učiteľom i rodičmi. Doteraz stále ešte hlavným motívom učenia sa žiakov mladšieho a stredného školského veku je známka a známkovanie učiteľa žiaci prežívajú veľmi citlivo.
V staršom školskom veku už ustupuje trocha do pozadia, jednako pred ukončením strednej školy znovu nadobúda veľký význam v súvislosti s postúpením na vysokú školu.
Ani učitelia nepripisujú skúšaniu menší význam.
Aj pre učiteľa samotného sú výsledky skúšania zároveň svedectvom úspechu jeho pedagogickej práce, takže ich osobitne prežíva.
Tak skúšanie, ale najmä hodnotenie odpovedí žiakov pritom vyžaduje od učiteľa plné sústredenie, a aj samo osebe je psychicky náročnou činnosťou.
Preto nie div, že práve v tejto etape vyučovacej hodiny dochádza najčastejšie ku konfliktom, napätiam, frustráciám, najmä ak sa učiteľ nespráva pedagogicky taktne.
Skúšanie a hodnotenie učebných výkonov je organickou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu.

Skúšanie a hodnotenie môže žiaka aktivizovať a motivovať do :

ďalšieho učenia,
vzbudzovať u neho túžbu po ďalšom sebavzdelávaní,
dôveru vo vlastné sily,
uspokojovať jeho najzákladnejšiu potrebu dosahovať úspech v učení,
orientovať ho v doterajších učebných výsledkoch
regulovať jeho ďalšie učenie,
posilňovať a rozvíjať jeho kladné intelektové,
citové a charakterové vlastnosti

alebo naopak:

ubíjať žiakovu chuť do učenia a ďalšieho sebavzdelávania,
obrať ho o sebavedomie,
demoralizovať ho,
učiť ho podvádzať a klamať,
vzbudzovať u neho strach,
záporne pôsobiť na jeho nervovú sústavu a utváranie jeho osobnosti.

Ktorý z uvedených vplyvov skúšania a hodnotenia sa prejaví u žiakov bude závisieť od toho, či ho učiteľ bude z pedagogických a psychologických aspektov realizovať správne alebo nesprávne, a najmä či učebné výkony žiakov bude hodnotiť objektívne, spravodlivo v zmysle rovnakých meradiel a kritérií pre všetkých žiakov.
Z výskumov a školskej praxe je známe, že rôzni učitelia hodnotia rovnaké učebné výkony žiakov (najmä pri ústnych skúškach) rôzne, ba aj ten istý učiteľ neraz mení kritériá svojho hodnotenia. Spravidla to žiaci prežívajú ako nespravodlivosť a rozkolísava to ich mravné vedomie.
Z pedagogických, ale najmä z psychologických aspektov sa skúšanie a hodnotenie organizuje a realizuje správne, ak plní :

kontrolnú,
diagnostickú,
selektívnu,
prognostickú,
sebahodnotiacu,
didaktickú,
regulačnú,
motivačnú
výchovnú funkciu.

Kontrolná funkcia skúšania tkvie v tom :

že učiteľ zisťuje stav osvojenia tých vedomostí, zručností a návykov, ktoré im uložil osvojiť si a porovnaním posudzuje alebo porovnáva tento stav s požadovaným
(učebnými osnovami a klasifikačným poriadkom).
Sústavná kontrola posilňuje u žiakov vedomie, že vo svojej učebnej činnosti budú verejne skladať účty, že ich učebná činnosť sa sústavne kontroluje, čo ich nabáda sústavne sa učiť.
Z uvedeného dôvodu by kontrola učebných výsledkov žiakov mala byť pravidelná, či už v podobe úvodnej, priebežnej alebo záverečnej kontroly.
Skúšanie a hodnotenie plní dôležitú funkciu aj u samotného žiaka. Na základe jeho výsledkov žiak totiž zisťuje klady a nedostatky vo svojich vedomostiach, zručnostiach a návykoch, klady a nedostatky vo svojom učení sa, čo mu umožňuje v ďalšom nedostatky odstraňovať a tak zlepšovať svoje učebné výsledky.
Pravidelná kontrola žiackych vedomostí, zručností a návykov plní aj aktivizačnú funkciu.
Pri správnej realizácii skúšania a hodnotenia sa žiaci obyčajne aktivizujú viac ako napríklad pri vysvetľovaní. Uvedomujú si, že ich učiteľ môže kedykoľvek vyvolať a že preto musia byť neustále pripravení na odpoveď.

Diagnostická funkcia :

skúšania a hodnotenia tkvie v tom, že učiteľ na základe určenia úrovne vedomostí, zručností a návykov žiakov zisťuje ich pokroky a zaostávanie, aby z týchto zistení mohol vyvodiť pedagogické závery na ich odstránenie.
Umožňuje mu to identifikovať slabých, priemerných a nadaných žiakov.
Učiteľ pri skúšaní a hodnotení rozpoznáva úroveň rozvoja všeobecných a špeciálnych schopností jednotlivých žiakov, rozvoj ich poznávacích schopností, najmä stupeň rozvoja ich myslenia (vzťah k práci, sústavnosť, usilovnosť v učení, úsilie prekonávať prekážky), vplyv citov na ich učebnú výkonnosť.
Zisťuje význam a zástoj učebných výkonov každého jednotlivého žiaka v kontexte jeho telesného a psychického výkonu. Diagnostická funkcia umožňuje učiteľovi plniť aj selektívnu a prognostickú funkciu.
Selektívna funkcia :
skúšania a hodnotenia tkvie v tom, že žiaci, u ktorých sa zistí, že nemajú predpoklady na daný druh štúdia, sa z neho vyraďujú.
Uplatňuje sa najmä na výberových (stredných školách) a na základných školách s rozšíreným vyučovaním niektorých predmetov (tzv. talentových školách), ale aj na vysokých školách.

Prognostická funkcia :

skúšania a hodnotenia tkvie v tom, že umožňuje učiteľovi na základe diagnostikovania úrovne kvality žiakových vedomostí, zručností a návykov, úrovne rozvoja jeho schopností, najmä špeciálnych, jeho záujmov, vlastností osobnosti „projektovať“ ďalší vývin, budúcnosť žiaka - voľbu najvhodnejšieho povolania, voľbu ďalšieho štúdia.
Podobne ako z hľadiska učiteľa plní skúšanie a hodnotenie diagnostickú funkciu , z hľadiska žiaka plní sebahodnotiaciu funkciu.
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.