Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Metódy pedagogickej psychológie
| Dátum pridania: | 25.09.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
| Autor referátu: | BakalarRia | ||
| Jazyk: | Počet slov: | 2 818 | |
| Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 8.5 |
| Priemerná známka: | 3.02 | Rýchle čítanie: | 14m 10s |
| Pomalé čítanie: | 21m 15s | ||
Pedagogická psychológia používa, samozrejme, všetky bežné psychologické metódy.
Napriek tomu sa treba niektorým z nich venovať osobitne, keďže ich použitie v pedagogickej psychológii má isté osobitosti. Podobnejšie sa zmienime najmä o pozorovaní a experimente.
Pozorovanie
Pozorovanie patrí k najstarším výskumným metódam v psychológii. Tvorí jeden z hlavných prístupov k poznaniu psychických javov u iných ľudí.
Pomocou pozorovania môžeme skúmať výrazové prejavy skúmaných osôb. Ide tu predovšetkým o analýzu činnosti, o analýzu správania jednotlivcov v ich normálnych životných podmienkach a situáciách bez umelého zasahovania výskumníka. Pomocou tejto metódy sa dozvedáme o prirodzenom priebehu psychického javu.
Aké sú základné podmienky, ktoré teba dodržať, aby pozorovanie bolo vedeckou metódou, to už poznáte zo všeobecnej psychológie
(ide o cieľavedomosť, plánovitosť, systematickosť a presnosť).
Význam pozorovania v pedagogickej psychológii :
Okrem iného možno význam tejto metódy vidieť v tomto:
1.pri riešení výchovných problémov, ktoré súvisia s rozvíjaním mravných čŕt žiakov, ich záujmov a kultúrnych návykov, pri poznaní ich vzťahu k práci, ich spolužitia v kolektíve (triede), ich záujmov a záľub a ich získaných návykov a zvykov;
2.pri výchovných ťažkostiach žiakov (tuláctvo, klamstvo, krádeže, nedostatok disciplíny, rozličné konflikty s prostredím a pod.) sa treba oprieť o dôkladné poznanie ich individuálnych psychických vlastností. Neznalosť týchto vlastností sťažuje nápravnú prácu školského psychológa, výchovného poradcu, pedagóga, majstra odbornej výchovy;
3.pri riešení didaktických (vyučovacích problémov) treba poskytnú učiteľovi poznatky o záujmoch žiakov, vlastnostiach ich pozornosti, o ich unaviteľnosti, myslení a pod. Poznanie týchto a iných psychických javov žiakov pomáha učiteľovi voliť vhodnejšie metódy a prostriedky vyučovania;
4.výsledky pozorovania poskytujú základný materiál pre spracovanie pedagogicko-psychologickej charakteristiky žiakov;
5.výsledky pozorovania sú cenným materiálom pre výchovu k voľbe povolania.
Našli by sme, samozrejme, aj ďalšie možnosti uplatnenia výsledkov pozorovania.
Druhy pozorovania v pedagogickej psychológii :
Pozorovanie môže postupovať od jednoduchého príležitostného pozorovania (v triede, v internáte, v detských a mládežníckych organizáciách, v dielni, na exkurzii a pod.) k systematickému pozorovania.
Ako si pamätáte, systematickosť je jednou z nevyhnutných podmienok vedeckosti pozorovania.
Rozoznávame viac druhov pozorovania podľa viacerých hľadísk. Sú to:
Podľa toho, či jednotlivec pozoruje seba alebo iných, ide o sebapozorovanie (introspekciu) alebo o pozorovanie iných (extrospekciu).
Pozorovanie iných môže byť:
1.podľa cieľavedomosti systematické a náhodné (náhodné však nie je vedeckou metódou)
2.podľa množstva pozorovaných jedincov individuálne alebo skupinové
3.podľa množstva pozorovaných javov u jednotlivcov celostné alebo čiastkové
4.niektorí autori (napr.Smékal) píšu o osobitnom druhu pozorovania, o porovnávacom pozorovaní, ktoré môže byť buď kvantitatívne, alebo kvalitatívne
5.podľa časového rozpätia môže byť pozorovanie krátkodobé alebo dlhodobé
6.možno hovoriť ešte o tzv. nepozorovanom pozorovaní, pri ktorom pozorované osoby nevedia, že sú pozorované.
Krátko si niektoré druhy pozorovania rozoberieme.
Napriek tomu sa treba niektorým z nich venovať osobitne, keďže ich použitie v pedagogickej psychológii má isté osobitosti. Podobnejšie sa zmienime najmä o pozorovaní a experimente.
Pozorovanie
Pozorovanie patrí k najstarším výskumným metódam v psychológii. Tvorí jeden z hlavných prístupov k poznaniu psychických javov u iných ľudí.
Pomocou pozorovania môžeme skúmať výrazové prejavy skúmaných osôb. Ide tu predovšetkým o analýzu činnosti, o analýzu správania jednotlivcov v ich normálnych životných podmienkach a situáciách bez umelého zasahovania výskumníka. Pomocou tejto metódy sa dozvedáme o prirodzenom priebehu psychického javu.
Aké sú základné podmienky, ktoré teba dodržať, aby pozorovanie bolo vedeckou metódou, to už poznáte zo všeobecnej psychológie
(ide o cieľavedomosť, plánovitosť, systematickosť a presnosť).
Význam pozorovania v pedagogickej psychológii :
Okrem iného možno význam tejto metódy vidieť v tomto:
1.pri riešení výchovných problémov, ktoré súvisia s rozvíjaním mravných čŕt žiakov, ich záujmov a kultúrnych návykov, pri poznaní ich vzťahu k práci, ich spolužitia v kolektíve (triede), ich záujmov a záľub a ich získaných návykov a zvykov;
2.pri výchovných ťažkostiach žiakov (tuláctvo, klamstvo, krádeže, nedostatok disciplíny, rozličné konflikty s prostredím a pod.) sa treba oprieť o dôkladné poznanie ich individuálnych psychických vlastností. Neznalosť týchto vlastností sťažuje nápravnú prácu školského psychológa, výchovného poradcu, pedagóga, majstra odbornej výchovy;
3.pri riešení didaktických (vyučovacích problémov) treba poskytnú učiteľovi poznatky o záujmoch žiakov, vlastnostiach ich pozornosti, o ich unaviteľnosti, myslení a pod. Poznanie týchto a iných psychických javov žiakov pomáha učiteľovi voliť vhodnejšie metódy a prostriedky vyučovania;
4.výsledky pozorovania poskytujú základný materiál pre spracovanie pedagogicko-psychologickej charakteristiky žiakov;
5.výsledky pozorovania sú cenným materiálom pre výchovu k voľbe povolania.
Našli by sme, samozrejme, aj ďalšie možnosti uplatnenia výsledkov pozorovania.
Druhy pozorovania v pedagogickej psychológii :
Pozorovanie môže postupovať od jednoduchého príležitostného pozorovania (v triede, v internáte, v detských a mládežníckych organizáciách, v dielni, na exkurzii a pod.) k systematickému pozorovania.
Ako si pamätáte, systematickosť je jednou z nevyhnutných podmienok vedeckosti pozorovania.
Rozoznávame viac druhov pozorovania podľa viacerých hľadísk. Sú to:
Podľa toho, či jednotlivec pozoruje seba alebo iných, ide o sebapozorovanie (introspekciu) alebo o pozorovanie iných (extrospekciu).
Pozorovanie iných môže byť:
1.podľa cieľavedomosti systematické a náhodné (náhodné však nie je vedeckou metódou)
2.podľa množstva pozorovaných jedincov individuálne alebo skupinové
3.podľa množstva pozorovaných javov u jednotlivcov celostné alebo čiastkové
4.niektorí autori (napr.Smékal) píšu o osobitnom druhu pozorovania, o porovnávacom pozorovaní, ktoré môže byť buď kvantitatívne, alebo kvalitatívne
5.podľa časového rozpätia môže byť pozorovanie krátkodobé alebo dlhodobé
6.možno hovoriť ešte o tzv. nepozorovanom pozorovaní, pri ktorom pozorované osoby nevedia, že sú pozorované.
Krátko si niektoré druhy pozorovania rozoberieme.

Aktuálne,
Katalóg firiem,
Dnes,
Mapy,
Cestovné poriadky,
E-mail,
Žena,
Wanda.sk,
Magazín,
Automix,
Lepšie bývanie,
Showbiz,
Referáty,
Blogy,
Menu,
Počasie,
Slovníky,
Súťaže,
Pohladnice,
TV program,
Zľavy,
Horoskopy,
Testy,
Receptár
Reality,
Centrum.cz,
Aktualne.cz,
Žena.cz,
Bleskově.cz,
Crazycfe.cz,
Cars.cz,
Amplion.cz,
Najisto.cz,
Amapy.cz,
Stahuj.cz






