referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Pondelok, 24. novembra 2014
Pozornosť
Dátum pridania:16.09.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:BakalarRia
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 069
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:3
Priemerná známka:3.01Rýchle čítanie:5m 0s
Pomalé čítanie:7m 30s
 
Zameranosť a sústredenosť psychickej činnosti na niečo určité sa nazýva pozornosťou.
Z tejto krátkej definície vyplýva predovšetkým to, že pozornosť je vlastne nevyhnutnou súčasťou všetkých psychických procesov. A naozaj, bez pozornosti by nebolo možné ani vnímať, ani pociťovať, ani myslieť atď.
Okrem toho z definície vyplýva, že pozornosť má výberový charakter. Je to vždy zameranosť na niečo určité.
Pod sústredenosťou rozumieme akési prehĺbenie činnosti; sústredenosť súčasne súvisí s odpútaním sa od všetkého postranného, vedľajšieho.

Fyziologické základy pozornosti :
Je to koncentrácie vzruchu v určitých častiach mozgovej kôry, v ohnisku optimálneho vzruchu, pri súčasnom viac alebo menej silnom útlme v ostatných častiach kôry. To sa dosahuje podľa zákona zápornej indukcie.
Toto ohnisko optimálneho vzruchu (ktoré ruský fyziológ Uchtomskij nazval dominantou) nezostáva na jednom mieste.
A tak sa naša pozornosť presúva, zameriava zas na niečo iné.
Pozornosť sa prejavuje aj navonok. Ak sa objaví niečo nové v našom okolí, vyvoláva to v nás orientačno-pátrací reflex. Ten sa navonok prejavuje tak, že zaujmeme určitú výhodnú polohu a nastavujeme v smere podnetu svoje receptory tak, aby sme ho mohli čo najlepšie odraziť, zachytiť. Napr. ak počujeme lietadlo, zdvihneme hlavu ap.

Okrem toho sa usilujeme vykonať pohyby, ktorými by sme si mohli podnet priblížiť
(alebo ktorými by sme sa mi priblížili k nemu).
Pôsobením vzájomnej indukcie sa utlmia všetky reakcie, ktoré by mohli prekážať našej pozornosti. Napr. pri výklade učiteľa sedíme nielen tvárou k nemu, ale sedíme aj nehybne, t.j. zbytočné pohyby vylúčime. Niekedy, aby sme sa mohli lepšie sústrediť, na niečo si spomenúť, zatvárame oči, rovnako to býva pri počúvaní hudby a pod.;

Aj činnosť vnútorných orgánov sa pri pozornosti mení.
Dýchanie sa stáva menej častým, pomalším, niekedy pozorujeme „so zatajeným dychom“.

Druhy pozornosti :
V zásade možno pozornosť rozdeliť na :
1, neúmyselnú
2, úmyselnú

1. Neúmyselná pozornosť: vyvolávajú ju zmeny v našom okolí (ale nie všetky):
a) sila podnetu (pestré farby, silné zvuky atď. vyvolávajú túto pozornosť)
b) relatívna sila podnetu (záleží od toho na akom pozadí sa daný podnet exponuje)
c) kontrast
d) novosť predmetov a javov, ich neočakávanosť (zastavia sa hodiny a vyvolá to našu pozornosť)
e) momentálny stav človeka hrá tiež dôležitú úlohu (únava).

2. Úmyselná pozornosť: tu si dávame za cieľ zamerať našu pozornosť. Čo je to dôležité?

a) mať svoje obvyklé, zvyčajné podmienky, aby nás nič nové nevyrušovalo
b) dôležitý je význam danej úlohy pre nás
c) záujem, ktorý v nás daná činnosť vyvolala a vôbec naše záujmy
d) úloha vnútornej reči, treba si pripomínať, že sa musíme sústrediť.

Treba povedať, že tieto dva druhy pozornosti nie sú od seba nijako ostro oddelené.
Naopak, sú v tesnom spojení, jeden druh vyvoláva druhý.
Napokon, v mladších triedach v škole často začíname neúmyselnou pozornosťou a prechádzame z nej k úmyselnej (najprv obrázky a pod. a na tom základe výklad).
Ale aj naopak. Pri úmyselnej pozornosti nás niečo tak zaujme, že už nemusíme vynakladať nijaké úsilie vôle. Preto sa niekedy hovorí o treťom druhu pozornosti, o tzv. po-úmyslnej pozornosti. Má tiež povahu zameranosti na cieľ, ale nevyžaduje si nijaké úsilie vôle. Je to akýsi prechod od úmyselnej pozornosti k spontánnej pozornosti.

Druhy pozornosti možno ilustrovať takto:

Druhy Cieľ Vôľa
Neúmyselná - -
Úmyselná + +
Poúmyselná + -

Vlastnosti pozornosti :

1.Koncentrácia pozornosti - je to výber určitého okruhu objektov, na ktoré sa naša pozornosť zameria. Množstvo týchto objektov sa označuje ako rozsah alebo objem pozornosti. Rozsah závisí jednak od osobitostí samotných vnímaných predmetov (ich zoskupenie, farba, tvar), jednak od úlohy, ktorú máme pred sebou, a napokon, od charakteru a schopností človeka, ktorý vníma.

2.Intenzita pozornosti - je charakterizovaná stupňom zameranosti na daný objekt a súčasne stupňom odpútania sa od iných, postranných podnetov.

3.Rozdelovanie pozornosti - ide o súčasné vykonávanie dvoch alebo viacerých činností. Podľa posledných výskumov je to možné iba vtedy, ak sa len jedna činnosť vykonáva s plným zameraním pozornosti a všetky ostatné musia mať charakter zautomatizovanej činnosti.


4. Príkladom môže byť hra na klavíri dvoma rukami - a ešte aj pedál, vedenie auta atď.

5.Stálosť pozornosti - udržanie pozornosti na jednom objekte po istý čas. Čo je tu dôležité?

6.a) rôznorodosť činností, b) vykonávať s predmetom nejakú činnosť, c) myšlienky treba zamerať na túto činnosť.

Opakom stálosti je odvádzanie pozornosti.
S tým treba bojovať.
Existuje však periodické odvádzanie pozornosti alebo jej oslabenie a opäť návrat k tomu istému objektu či činnosti.
To sa nazýva kolísaním pozornosti. Toto kolísanie pri práci zvyčajne ani nezbadáme.

7. Prenášanie alebo prepájanie pozornosti - túto vlastnosť treba odlišovať od kolísania.
Prepájanie je schopnosť prechádzať od jednej činnosti k druhej.
Toto je veľmi dôležitá vlastnosť pozornosti a mnohým robí problémy
(čítanie titulkom vo filme).

Protikladom pozornosti je roztržitosť - znamená to, že človek nie je schopný sa na niečo dlhšie sústrediť, ustavične preskakuje z jedného objektu na druhý, z jednej činnosti na druhú a nezotrváva ani pri jednej.

Roztržitosť sa najčastejšie prejavuje u malých detí, ale ak u dospelých v čase únavy.
Niekedy sa roztržitosť zamieňa s prílišnou sústredenosťou (roztržitosť profesorov, vedcov - to je vlastne hlboké sústredenie pozornosti na nejakom probléme).

Pozornosť má obrovský význam pre poznávaciu a vôbec pre akúkoľvek činnosť človeka.
 
Podobné referáty
PozornosťSOŠ2.9861821 slov
PozornosťSOŠ2.95763689 slov
PozornosťGYM3.0048773 slov
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.