referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 16. augusta 2017
Sociokultúrna determinácia osobnosti
Dátum pridania:04.04.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:stanja
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 015
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:6
Priemerná známka:3.00Rýchle čítanie:10m 0s
Pomalé čítanie:15m 0s
 

Pojem determinácia

Problémy determinácie vývinu a utvárania osobnosti sa sústreďujú najmä okolo otázok, či je v moci rodičov, učiteľov, vychovávateľov stvárňovať osobnosť človeka, či má výchova nejaké možnosti v tomto stvárňovaní, alebo či budúcnosť jednotlivca je daná dedične. Formulujú sa preto otázky: čo je rozhodujúce vo vývine a utváraní psychiky človeka, biologická alebo sociálna determinácia? Čo je rozhodujúce pri utváraní osobnosti človeka - dedičnosť, prostredie, výchova?
Samotné slovo determinácia znamená príčinu, podmienenosť a zákonitú závislosť vecí a javov.

Determinanty vývinu rozdeľujeme na dve veľké skupiny: Endogénne (vnútorné) a Exogénne (vonkajšie)

• Endogénne- činitele, kt.vychádzajú z organizmu- činnosť a vlastnosti nervovej sústavy, činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním, rast organizmu, zrenie, celkový a momentálny telesný stav, biologické potreby a pudy a hlavne dedičnosť. V tomto poňatí tu hovoríme o BIOLOGICKEJ determinácii vývinu psychiky človeka.

• Exogénne- činitele pôsobia na človeka z vonkajšieho prostredia. Ide o celý komplex činiteľov- prírodné prostredie, materiálne a kultúrne podmienky, v ktorých človek žije, ľudia, ktorí ho obklopujú. Tu hovoríme o SOCIÁLNEJ determinácii.


Sociokultúrna determinácia osobnosti:

Vonkajšie prostredie sa najčastejšie delí na materiálne, sociálne a kultúrne. Podľa M. Nakonečného (2004) preto sa v tomto zmysle používa pojem sociokultúrna determinácia, ktorá vyjadruje, že sociálna skúsenosť sa získava vždy v rámci určitého kultúrneho prostredia. Do materiálneho prostredia, ktoré vplýva na vývin psychiky človeka, zaraďujeme predovšetkým prírodné prostredie (zemepisná poloha krajiny kde žijeme, podmienky podnebia, výživy a pod.). Ďalej sem zahrňujeme všetko, čo jednotlivca obklopuje, či je to výtvor ľudí alebo prírody (okolitá príroda, mesto alebo dedina, bytové zariadenie, zariadenie pracovísk, školy a pod.). Tieto faktory môžu pôsobiť na vývin jednotlivca pozitívne alebo negatívne (znečistený vzduch, voda, nedostatok ihrísk na preľudnených sídliskách, hluk a pod.).

Primárny vplyv kultúry sprostredkúva človeku hlavne rodina, do nej sa ako dieťa rodí. Jednou z jej funkcie je uviesť ho do života, v rámci konkrétneho kultúrneho prostredia, tj. naučiť ho orientovať vo svete symbolov, ale i predmetu dennej potreby, vo svete spoločenských zvyklostí a hodnôt, naučiť ho kultúrnym návykom slušného chovania, sebaobsluhy, telesnej hygieny atď. Tento proces zoznamovania sa človeka s konkrétnym kultúrnym prostredím jeho rodiny a osvojenia si kultúrnych spôsobov chovania, ale aj cítenia a interpretácie skutočnosti, sa nazýva socializácia. Je to v podstate proces sociálneho učenia, tj.učenia, ktoré sa odohráva v sociálnych situáciách ...


Skutočnosť, že psychika človeka je určovaná sociálnym prostredím, dokázali kultúrni antropológovia, ktorí sa zaoberali štúdiom rôznych, zvlášť primitívnych kultúr a ktorí zistili, že rozdielom v charaktere kultúr zodpovedajú rozdiely v psychológii ich príslušníkov. Rozdiely medzi týmito kultúrami boli dané predovšetkým rozdielnym usporiadaním rodinných a manželských vzťahov, ktoré sa konkrétne prejavovali rozdielmi vo vzťahoch rodičov a detí a rozdielnou formou výchovy (najmä vo vzťahu k prostrediu).

Rozhodujúci vplyv na psychiku človeka vytvára predovšetkým rodinné prostredie. Táto skutočnosť plynie predovšetkým z toho, že je to vplyv, ktorý pôsobí v prvých fázach vývinu jedinca, v ktorých sa vytvára jadro jeho osobnosti. Ďalej je vplyv rodinného prostredia silný tiež preto, že špeciálne tu existujú silné putá medzi človekom a prostredím. Táto väzba je ovplyvňovaná emocionálne a vytvára tak silnú fixáciu dieťaťa na rodičov, ktorých správanie je mu prvým kultúrnym vzorom, ktorý napodobňuje a preberá.


Vplyv sociálneho prostredia na ľudskú psychiku dokazujú extrémne prípady sociálnej izolácie, keď ľudské bytosti boli ako deti vychovávané zvieratami a potom objavené ľuďmi. Ľudské bytosti, ktoré sa vyvíjali v takejto situácii, úplnej izolácii od sociálnych vplyvov, sa podobali normálnym ľudským bytostiam iba telesnými znakmi. Charakteristické pre ich správanie boli rôzne živočíšne návyky konzumovania surového mäsa, trhanie potravy zubami, pohyb na štyroch končatinách, vrčanie a čerenie zubov na neznáme osoby ...).

Sociálna skúsenosť dieťaťa vytvára tzv. bazálnu osobnosť, tj.akýsi psychický základ, odrážajúci konkrétnu situáciu dieťaťa a s ním spojené emócie, inak povedané : „prvé ranné skúsenosti dieťaťa, ktoré sa utvára v rámci socializácie a tvorí psychologický základ správania sa dieťaťa. Bazálna osobnosť tvorí jadro charakteru, ktorý si dieťa utvára.

Podľa A.Kardinera, významného kultúrneho antropológa, sa môže bazálna osobnosť (jej štruktúra) odvodiť z ranných detských skúseností, ktoré sú vytvárane predovšetkým vzťahom rodič a dieťa a spôsobom, akým sa dieťa vychováva, pričom výchova dieťaťa rodičom je určená kombináciou týchto faktorov:

1; prejavovaná láska-neláska
2; mierou kontroly dieťaťa spojená s používaním trestov

 
   1  |  2  |  3    ďalejďalej
 
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.