referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 31. októbra 2014
Šikana
Dátum pridania:14.02.2007Oznámkuj:12345
Autor referátu:vladok
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 268
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:6.6
Priemerná známka:2.97Rýchle čítanie:11m 0s
Pomalé čítanie:16m 30s
 
1. Miesto úvodu ...
Uvedomujúc si podstatu sociálnej pedagogiky, ktorá vychádza z, i smeruje do reálneho života; orientoval som obsah tejto seminárnej práce na stručné podchytenie problematiky šikany v jej praktickej rovine; čo má za následok zníženie jej odbornej, teoretickej relevantnosti.

2. Pôvod a definícia pojmu „šikanovanie“
Slovo šikana pochádza z francúzskeho slova chicane – zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie, atď. V anglicky hovoriacich krajinách sa tento jav označuje pojmom bullying. Pojem šikana do nášho prostredia zaviedol pražský psychiater Petr Příhoda, ktorý ako prvý pred rokom 1989, verejne hovoril o tom, čo sa dialo v socialistickej armáde medzi „bažantmi“ a „mazákmi“. Vtedy to bolo samozrejme neprekonateľné tabu
Šikana sa môže objaviť na mnohých miestach, vrátane školy, domova, v práci alebo na športovom ihrisku. Asociácia pre duševné zdravie (Mental Health Association) , sa domnieva, že v roku 2001 bolo aspoň raz počas svojho školského života šikanovaných 50 percent detí, a približne 10% detí je šikanovaných pravidelne. Pre predstavu, v Austrálii zaznamenala linka bezpečia pre deti (U. R. Calling) v roku 2000 približne 7000 volaní ohľadom šikanovania detí medzi 5 a 14. rokom života (z celkového počtu obyvateľov krajiny cca 15 mil.).

O šikanovaní hovoríme vtedy, keď jedno dieťa alebo skupina detí hovorí inému dieťaťu nepríjemné veci, bije ho, kope, vyhráža sa mu, zamyká ho v miestnosti a pod. Tieto incidenty sa môžu často opakovať a pre šikanované dieťa je obtiažne, aby sa samo ubránilo. Ako šikanovanie môžu byť označené tiež opakované posmešky, alebo nedôstojné poznámky o rodine, sociálnom postavení dieťaťa, či jeho vlastnej osobe (vzhľad, vlastnosti, schopnosti, zručnosti, charakter...). Za šikanu sa neoznačuje občasná bitka, šarvátka približne rovnako fyzicky vybavených súperov. 

3. Šikana a jej formy
3.1. Výskyt šikany
Zamyslime sa nad tým, aká miera šikany je vlastne na našich školách. Odpoveď je ťažká najmä preto, že šikana je od prípadu k prípadu rôzne závažná. Nie je to niečo, ako chrípka, ktorú dieťa buď má, alebo nemá. Existuje plynulý prechod medzi nevinným podpichovaním a surovým posmechom. Keď sa napríklad dve alebo tri deti raz alebo dvakrát za mesiac posmievajú spolužiakovi pre jeho obezitu, ale pritom nepadne ani jediná vulgárna nadávka, ide skôr o detskú ľahkovážnosť, než systematické týranie.  Ďalším kameňom úrazu je to, že šikana medzi deťmi ako pomerne závažný psychosociálny problém, zostáva dlhú dobu pred dospelými utajená, často sa na ňu ani nepríde. Mnohokrát učitelia či vychovávatelia tušia, že v ich triede sa šikana vyskytuje, ale z rôznych dôvodov sú k nej ľahostajní. Medzi týmito dôvodmi by sme mohli spomenúť:
- Snahu vyhnúť sa komplikáciám spojeným s riešením problému
- Snaha vyhnúť sa osobnej zodpovednosti.

3.2. Formy šikany
Už spomínaný austrálsky inštitút zapodievajúci sa výskumom, monitorovaním, prevenciou a eliminovaním šikany a násilných javov medzi deťmi a mládežou, vychádzajúc z prejavov šikanovania, zadelil tento jav do nasledujúcich skupín podľa formy, v akej sa vyskytujú:
• Slovné zastrašovanie (zahŕňa neopodstatnené používanie a vyvolávanie mena, verbálne ponižovanie, samotné zastrašovanie a vyhrážanie). Môže sa vyskytovať vo forme listov, emailov alebo SMS správ, ako vo forme sexuálnych narážok.
• Fyzické šikanovanie zahŕňa situácii neprimerane razantné dotyky, postrkovanie, udieranie, kopanie, zrážanie na podlahu. Táto forma šikanovania taktiež môže mať sexuálny podtext.
• Sociálne šikanovnie zahŕňa zámerné vyčleňovanie druhého z kolektívu, ignoráciu a šírenie klebiet.
• Psychologické šikanovanie sa prejavuje tiež ako poškodzovanie, zašpinenie oblečenia, ktorom šikanovaný jedinec chodí do školy; sledovanie obete vo voľnom čase, pri ceste zo školy / do školy, psychická manipulácia, vydieranie zastrašovanie.

4. Prejavy šikany
Je možné, že šikana v triede alebo škole existuje, deti sú týrané, ponižované, vydierané a zastrašované, ale učitelia nevedia nič určité, pretože funguje obvyklé utajenie pod hrozbou ešte horší agresie. Je možné, že sa deti zverili rodičom, ale rodičia obetí sa boja, že škola ich sťažnosti neuverí, alebo nebude schopná záležitosť doviesť do konca. Ich dieťa potom bude vystavené ešte krutejšiemu násiliu.

4.1. Príznaky agresívneho správania voči šikanovanému
Učiteľ môže mnoho vecí zaregistrovať. Rozhodujúci je súčasný výskyt väčšieho počtu týchto známok:
• Posmech: posmešné poznámky na adresu dieťaťa, pokorujúca prezývka, ponižovanie, hrubé žarty na jeho účet.
• Kritika dieťaťa, výčitky na jeho adresu, najmä prenášané nepriateľským, prípadne pohŕdavým tónom.
• Príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí.
• Naháňanie, postrkovanie, bitie, kopanie... (nemusia byť zvlášť silné, ale je nápadné, že obeť neopláca, nesťažuje sa).

4.2. Nepriame znaky šikany
• Šikanované dieťa pôsobí smutno, až depresívne, často sa rozplače
• Cez prestávky vyhľadáva blízkosť učiteľa
• Ak má dieťa prezhovoriť pred triedou, je úzkostlivé, ustrašené
• Pri týmových športoch býva dieťa volené do družstva obvykle medzi poslednými...

4.3. Situácie v domácom prostredí spôsobené šikanou v škole
Za dieťaťom neprichádzajú domov spolužiaci, alebo iní kamaráti.
• dieťa nemá žiadneho kamaráta, s ktorým by trávilo voľný čas
• dieťa nie je zvané na návštevu k iným deťom
• Nechuť isť rano do školy.
• Strata chuti k jedlu
• Dieťa chodí domov zo školy hladné chodí
• Dieťa žiada o peniaze, pričom udáva nevierohodné dôvody
• Dieťa nápadne často hlási stratu osobných vecí.
• Dieťa si sťažuje na neurčité bolesti brucha alebo hlavy, snaží sa zostať doma.
• Dieťa sa zdržuje doma viac, než mávalo vo zvyku

5. Protagonisti šikany
5.1. Motivácia agresora a dôvody šikanovania
Nielen v prostredí maloletých a mladistvých, ale i všeobecne platí, že agresorom je spravidla fyzicky zdatnejší jedinec. Agresorovým záujmom môže byť získanie skupiny pod svoju nadvládu, stať sa jej vodcom a nasmerovať túto skupinu proti šikanovanému jedincovi, ktorý je proti prevahe bezmocný.
Základným zdrojom patologického konania agresora, ktorý si neuvedomuje ako definitívne, tak i možné dôsledky svojho konania, môže byť práve sebeckosť a egocentrizmus. Pravda, toto konštatovanie je príliš generalizujúce a povrchné. Dôvodom pre tento emočný a morálny deficit je zväčša neschopnosť porozumieť utrpeniu a bolesti osôb, s ktorými agresor prichádza do kontaktu.

5.2. Agresori
„Protagonistom šikanovania môže byť ako jedinec, tak i skupina ľudí, ktorá obťažuje druhého jedinca alebo skupinu“ . To znamená, že v školskom prostredí sa musí vyskytnúť súlad takýchto okolností, aby sme mohli hovoriť o zámernej viktimizácii druhých, a aby takéto správanie mohlo byť považované za antisociálne. Jedincom, ktorí šikanujú druhých, fyzicky, mentálne, alebo inak slabších či odlišujúcich sa jedincov, môžeme všeobecne prisúdiť tieto charakteristiky:
• Nízke sebavedomie: Domnievajú sa, že kontrolovanie a obmedzovanie druhých, im prinesie pocit dôležitosti a väčšieho zadosťučinenia.
• Sami sú alebo boli obeťami násilia, psychického nátlaku, sexuálneho obťažovania: potrebujú sa cítiť silnejší, vyhľadávajú sledovanie násilia v televízii, v minulosti boli šikanovaní.
• Cítia sa izolovaní, opustení, žiarliví, podcenení, s neustálym strachom alebo obavami z niečoho.
• Sú egocentrickí: Majú radosť vyhrávať, sú zameraní na vlastné uspokojenie potrieb a pri dosahovaní cieľov nemyslia na ostatných. Pokladajú za samozrejmosť, že dosiahnu všetko, čo si predsavzali.
Ako jednotlivci, tak i skupiny majú často predpoklady k pozitívnemu stanovisku k šikanovaniu. Zatiaľ čo chlapci sú viac fyzicky agresívni, dievčatá sa viac spoliehajú na slovné a psychické útoky.

6. Obete šikany
Šikanované sú zväčša deti, ktoré agresori považujú za menejcenné, slabšie, odlišné a zraniteľné. Ohrozené sú teda najmä deti:
• vyzerajúce inak (vo vzťahu k pohlaviu, kultúre, tradíciám, sexualite, psychickým alebo fyzickým možnostiam, náboženstvu, telesnej stavby, zjavu, veku alebo ekonomického zázemia)
• na prejavy násilia, alebo akéhokoľvek druhu agresie reagujúce pasívne alebo extrémne ustráchane, zbrklo a neisto
• príduce do kolektívu neskôr, než sa pôvodne utvoril (školská trieda, lokálna komunita, športová alebo sociálna skupina)
• úzkostlivé s nízkou mierou sebavedomia
• vystavené stresu (v škole, doma...)

7. Vyšetrovanie a riešenie šikany v školskom prostredí, reakcia na ňu
7.1. Vyšetrovanie šikany učiteľom a jeho zásady
Ak má učiteľ podozrenie na šikanu a zvýši pozornosť, môže agresorov pristihnúť pri čine. Potom je vec jasná a zostáva vyvodiť dôsledky. Inokedy sa o šikane dozvedáme od postihnutého dieťaťa, alebo od iných detí v triede, poprípade od ľudí, ktorým sa obeť zverila. V tom prípade je úlohou učiteľa záležitosť prešetriť. Vyšetrovanie šikany býva obtiažne. Je mimoriadne nutné dbať na kroky, ktoré pri riešení problému šikany v kolektíve a následnom vyvodzovaní dôsledkov podniká. Toto má veľký výchovný význam, či už v kladnom, alebo zápornom slova zmyslu.

7.1.1. Hlavné zásady správneho postupu riešenia šikany
• Chrániť zdroj informácií
• Prezradiť čo najmenej o tom, čo nám už je a čo ešte nieje známe
• Vypočuť poškodeného , obvineného a svedkov (každého zvlášť)
• Všetky výpovede zaznamenať

Učiteľ by predovšetkým mal prehovoriť s tým, kto o šikane informoval. Najprv ho nechať rozprávať vlastnými slovami, a potom otázkami zistiť detaily a súvislosti (čo sa dialo, kde sa to dialo, kto boli aktéri...). Ak sa učiteľovi zdajú informácie vierohodné, nasleduje rozhovor s agresormi (ak informátor bol šikanovaný, alebo tretia osoba). Ak došlo k viditeľnému zraneniu, je potrebné ho vyfotografovať a v individuálnych prípadoch zapojiť lekára a políciu. Na záver konfrontuje svedkov a agresorov a žiada vysvetlenie rozporov vo výpovediach

7.1.2. Časté prekážky pri vyšetrovaní šikany
• Od obete niekedy ťažko získať podrobnejšie a často i objektívne informácie
• Agresori často vynaliezavo klamú, používajú falošných svedkov a nútia obeti ku klamaniu či odvolávaniu výpovede.
• Pre ostatných žiakov je príznačný strach vypovedať.
• Niektorí rodičia agresorov chránia svoje deti za každú cenu.
• Niektorí rodičia obeti sa obávajú spolupracovať pri vyšetrovaní.

7.2. Úloha školy ako inštitúcie pri vyšetrovaní šikany
Každý vážnejší prípad šikany oznámi triedny učiteľ riaditeľovi školy. Takmer za každou cenu sa snaží uchrániť obeť pred ďalším hrubým násilím, v krajnom prípade i tak, že ju na niekoľko dní zbaví školskej dochádzky, aby získal čas záležitosť vyriešiť.
U menej závažných prípadov niekedy stačí dohovor agresorovi, ktorý si uvedomí, že jeho správanie prekročilo rámec prípustnej medze. Dohoda má spravidla obsahovať i hrozbu sankciami. Využitie tejto sankcie samozrejme predpokladá, že žiakovi záleží na mienke ostatných a náklonnosti daného učiteľa.
• zdržanie žiaka v škole po vyučovaní;
• vyžadovanie náhrady za poškodený alebo zničený predmet;
• oznámení prehrešku rodičom;
• odvedenie žiaka tam, kde sú práve jeho rodičia;
• oficiálna sťažnosť riaditeľovi;
• oznámenie prehrešku na schôdzi rodičov;
• umiestnenie dieťaťa cez prestávky do blízkosti pedagóga;
• pokarhanie, prípadne znížená známka zo správania;
• vylúčenie zo školy.

7.3. Prevencia šikany
Prevencia šikany je na mieste predovšetkým tam, kde k nej doteraz nedochádza, ale i tam, kde k nej preukázateľne došlo. K prevencii šikany patrí ochrana detí pred vplyvom mediálneho násilia a pornografie, ktoré znižujú citlivosť detí ku kultúre, oslabujú zmysel pre disciplínu atď. Omezení dostupnosti týchto javov nie je záležitosťou iba školy, ale hlavne rodiny. Účinnou súčasťou prevencie proti šikane je také dozor dospelých nad žiakmi. Tento spôsob predovšetkým znižuje počet príležitostí k šikane.

8. Stručným záverom ...
Odstrániť šikanu určite nieje jednoduché. Je to celospoločenský problém podmienený mnohými javmi. Je potrebné rozvíjať socializáciu dieťaťa, viesť ho k empatii voči druhým, ku zdravej asertivite a kongruencii. Viesť k tomu, aby bolo schopné nie ubližovať, ale práve naopak – uvedomiť si, že skutočné hrdinstvo spočíva v zastaní sa slabšieho.
 
Podobné referáty
Šikana2.93503673 slov
Šikana2.9988434 slov
Šikana3.00892253 slov
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.