referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Utorok, 29. júla 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Prenatálny vývin dieťaťa a jeho vplyv na osobnosť
Dátum pridania:27.07.2006Oznámkuj:12345
Autor referátu:halucinka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:2 415
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:6.9
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:11m 30s
Pomalé čítanie:17m 15s
 
Priekopníckou prácou psychického vývinu jedinca v prenatálnom štádiu bola práca A. Gesella The Embryology of Human Behavior z roku 1945. Jeho štúdium bolo založené na pozorovaní predčasne narodených detí. Nato, aby sme sledovali psychický vývin jedinca v prenatálnom štádiu je ale potrebné štúdium jeho fyziologických zmien a jeho neustále vnútromaternicové pozorovanie. Toto skúmanie je zatiaľ ešte iba v počiatočnom štádiu; keďže technika, ako napríklad ultrazvuk, fetálna elektroencefalografia, termografia, izotopické techniky a pod., na pozorovanie plodu v maternici matky je pomerne mladým vynálezom. Nemenej dôležité sú pri výskume aj subjektívne pocity matky.

V mojej práci sa budem venovať trom oblastiam prenatálneho vývinu jedinca a to: fyziologický, kognitívny a sosiálny a emocionálny vývin.

FYZIOLOGICKÝ VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN
Vývin dieťaťa začína oplodnením vajíčka spermiou v tele matky.

Obdobie vývinu od počatia do pôrodu nazývame prenatálny vývin alebo vnútromatrnicový a trvá u človeka 9 alebo 10 lunárnych mesiacov, čiže 280 dní. V tomto období sa utvárajú dôležité orgány, centrálna- nervová sústava a vegetatívna sústava, ktorá je materiálnym základom duševnej činnosti.

Prenatálne obdobie sa väčšinou delí na tri fázy: fáza zygoty, embryonálna fáza a fetálna fáza.

Fáza zygoty:
Niekedy sa táto fáza označuje aj ako blastocytné obdobie, Vágnerová ho označuje ako fáza oplodnenia.

Fáza zygoty trvá dva až tri týždne. Počas týchto troch týždňov nastane oplodnenie ženského vajíčka spermiou. V tomto okamžiku je určené nielen pohlavie, ale aj zdedené charakteristiky organizmu.

Túto fázu charakterizuje ustavičné delenie a množenie buniek. „Už koncom 3. týždňa vzniká nervová trubica, ktorá je základom nervového systému.“1 V poslednom týždni tohoto obdobia počuť prvé srdcové ozvy.

Embryonálna fáza:
Táto fáza trvá od 4. týždňa až po 4. mesiac. Táto fáza je pre embryo riziková, v zmysle negatívnych vonkajších vplyvov, vzhľadom na intenzívny rast. Sú už viditeľné proporcie, vytvárajú sa jednotlivé orgány. Matka by nemala byť vystavená zvukovým nebezpečenstvám a stresu.

V tejto fáze je aj veľký vplyv na mentálnu stránku. Ak matka užíva drogy alebo alkohol, vzniká fetálny alkoholový syndróm, ktorý sa prejavuje zníženou inteligenciou a mentálnym postihnutím.

Fetálna fáza:
Fetálna fáza začína 5. mesiacom tehotenstva a pokračuje až do pôrodu. Od piateho mesiaca už nenazývame nazývame dieťa embryo, ale plod. Črty nižších živočíchov, ako napríklad žiabre, v tejto fáze ustupujú a plod nadobúda vzhľad už ľudského potomka. Táto fáza sa vyznačuje vývinom vyslovene ľudských orgánov, z ktorých niektoré už začínajú fungovať.

„Pre vnútromaternicový vývin je pozoruhodný mohutný rast plodu v čase od počatia po narodenie sa hmotnosť zväčší 6 biliónkrát.“2 „Hlavnou úlohou prenatálneho obdobia je vlastne vybudovať organizmus budúceho jedinca natoľko, aby bol pri narodení schopný prejsť do oveľa viac nestálejšieho a náročnejšieho prostredia a začal - pri základnej starostlivosti, ktorú mu druhí ľudia poskytnú - aspoň fyzicky existovať samostatne.“3

ČINITELE VPLÝVAJÚCE NA VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN JEDNICA
Zdravý vývin jedinca ovplyvňujú viaceré činitele. Tieto môžu byť vnútorné alebo vonkajšie.

Vnútorné činitele:
Medzi vnútorné patrí genetická výbava jedinca, ktorú dostáva pri oplodnení od rodičov. Taktiež bola zistená korelácia medzi vysokým vekom matky a pravdepodobnosťou, že sa jej narodí dieťa s Downovým syndrómom, pretože genetický materiál má vo vyššom veku horšiu kvalitu ako vo vajíčku matky, tak aj v spermii otca.

Vonkajšie činitele:
Negatívne vonkajšie činitele môžu spôsobiť vznik vrodených porúch plodu. „Najväčší vplyv majú práve v embryonálnom období, kedy sa utvárajú telesné orgány. Nevhodná výživa tehotnej matky, infekčné choroby, niektoré lieky alebo drogy môžu narušiť vývin embrya. Z ďalších činiteľov, ktoré môžu spôsobiť nežiadúce odchýlky vo vývine organizmu, môžu byť ešte niektoré druhy žiarenia, Rh-faktor, pokročilý vek matky a emočný stres. Bolo zistené, že plod reaguje na matkinu únavu, taktiež, že plod reaguje na nikotín a alkohol, ktorý sa dostal do krvi matky.“4

Negatívne vonkajšie činitele majú za následok vrodené poruchy organizmu. „Ak sa objavia v priebehu prenatálneho vývinu nejaké škodlivé, či rušivé vplyvy, je orgán, ktorý je práve vo vývine, najviac postihnutý.“5 Tento orgán sa potom prispôsobuje organizmu a organizmus sa prispôsobuje porušenému orgánu.

Vrodeným poruchám sa ale dá predchádzať. A to pozitívnymi vonkajšími činiteľmi, ktoré podľa Allena a Marotza sú:
-profesionálna prenatálna starostlivosť
-správna výživa
-dostatečný odpočinok
-primeraný váhový prírastok
-pravidelné cvičenie
-pozitívny emočný stav
-vek matky a jej zdravotný stav 6
A taktiež vyhýbaním sa negatívnym činiteľom.

KOGNITÍVNY VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN
„Ľudský plod sa v každej vývinovej fáze prejavuje typickým spôsobom. Má postupne stále väčšiu schopnosť prijímať informácie a správať sa vzhľadom k ich kvalite diferencovaným spôsobom.“7

Schopnosť prijímať informácie a reagovať na ne má plod na základe veľmi skorých počiatkov jednoduchého fungovania nervového systému a krvného obehu. Už na konci fázy zygoty možno pozorovať prvé srdcové ozvy a taktiež v tejto fáze sa objavujú náznaky nervovej sústavy.

Vývin týchto sústav je základným predpokladom pre rozvoj kognitívnych procesov ako je pociťovanie, pamäť a učenie. Keďže vývin týchto sústav nastáva v pomerne skorom vývinovom štádiu, je prirodzené, že začiatky kognitívnych procesov možno pozorovať už v prenatálnom štádiu vývinu dieťaťa. Pričom reakcie na pociťovanie plodu možno pozorovať najvýraznejšie:

„Plod je veľmi skoro pripravovaný na činnosti, ktoré budú nutné na jeho prežitie a pre interakciu s vonkajším svetom po narodení.“8 Už koncom druhého mesiaca je možné pozorovať reakcie svalov v podobe zášklbov.

V treťom mesiaci je dôkazom vyvinutia hmatu fakt, že plod reaguje na dotyk okolo úst a nosa. Plod spontánne hýbe hornými a dolnými končatinami, otáča hlavu, vraští čelo, objavujú sa náznaky úchopových pohybov v podobe reakcie zovretia prstov na podráždenie. Možno pozorovať sacie pohyby. V deviatom týždni už možno registrovať bioelektrickú aktivitu mozgu na EEG.

Vo štvrtom mesiaci je už hmat vyvinutý na celom tele, plod reaguje na dotyk kdekoľvek na pokožke. „Vie meniť výraz tváre. Keď sa v tejto dobe podráždia jeho víčka, netrhne celým telom ako predtým, ale reaguje iba v oblasti podráždenia. V tejto dobe sa začínajú vytvárať základné reflexy.“9
 
   1  |  2    ďalejďalej
 
Zdroje: Netuším
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.