referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Štvrtok, 21. augusta 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Fantázia v predškolskom veku
Dátum pridania:31.05.2005Oznámkuj:12345
Autor referátu:Bobík
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 997
Referát vhodný pre:Stredná odborná školaPočet A4:7.2
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:12m 0s
Pomalé čítanie:18m 0s
 
Obdobie predškolského veku je to náročné obdobie, dieťa v troch rokov vstupuje do škôlky a v šiestich do školy. Horná hranica je vlastne daná nástupom do základnej respektíve do osobitnej školy. Dieťa je ku koncu tohto obdobia schopné školenia v skupine iných detí. V priebehu obdobia sa skupiny tvoria výlučne iba pri hre.
Toto obdobie je charakteristické tým, že dieťa prežíva bohatý subjektívny odraz skutočnosti.
Čo sú to predstavy, fantázia.

PREDSTAVY sú názorné obrazy predmetov a javov, ktoré v danej chvíli nevnímame alebo,
ktoré sme v takej podobe ani nevnímali.
1.) pamäťové – blízke pôvodným zážitkom
2.) fantázijné – prepracovanie pôvodných zážitkov
a) konštrujúca /tvorivá/-vytváranie niečoho nového
b) rekonštrujúca – ide o predstavy, ktoré vznikajú na základe slovného opisu,
grafického alebo symbolického znázornenia
FANTÁZIA
Slovo fantázia pochádza z gréckeho phantasma (resp. phasma) čo znamená zjav, obraz; slovo obrazotvornosť. Fantázia je psychická funkcia. Sprevádza ľudské myslenie od samého vzniku ľudstva. Básnik Hölderlin povedal, že „človek je bohom, keď sníva, a žobrákom, keď premýšľa“. S. L. Rubinštejn ju charakterizuje ako „odklon od minulej skutočnosti…, pretváranie daného a vytvorenie nových obrazov na tejto základni“. Podľa Ph. Lersch fantázia začína už vtedy, ak rozprávaním pomáhame niekomu vytvoriť si názor o objekte, ktorý nikdy nevidel. Obecne môžeme povedať, že fantázia je zvláštnym druhom predstavivosti, je to dispozícia a proces, ktorý od procesu predstavovania ťažko odlíšiť.

Dieťa predškolského veku charakterizuje doslova bujná predstavivosť a fantázia. Dokáže vymýšľať a rozprávať udalosti, ktoré sa nikdy nestali,, fantáziou modifikuje realitu, samé verí, že to čo rozpráva sa skutočne stalo. Dieťa fantáziou realitu skresľuje, čo robí poznávanie dieťaťa ešte menej objektívnym a presným. V tomto prípade ale nejde o zámerné pravé lži, tie sa v predškolskom veku objavujú len výnimočne, pretože vyžadujú pre predškolákov príliš zložité myšlienkové operácie.
Ide o nepravé lži, konfabulácie.(fabula je vymyslený príbeh)
Dieťa si proste pletie reálne spomienky s fantazijnými predstavami. Pre neho ale predstavujú skutočnosť, je o ich pravdivosti presvedčené a bude si ich tvrdošíjne obhajovať. Tento jav nazývame pseudologia fantastica. Fantáziou si dieťa pomáha pri vysvetľovaní mnohých javov, ktorým nerozumie. Fantázia má harmonujúci význam, je nevyhnutná pre citovú a rozumovú rovnováhu dieťaťa, má pozitívny relaxačný účinok. Detská fantázia sa prejavuje i v animizne /antropomorfizme/. Teda v poľudšťovaní neživých predmetov, prírody. Dieťa oživuje bábiky, autíčka, stromy, slnko, ... a pripisuje im ľudské vlastnosti. Vykladá svet podľa skúseností zo svojej vlastnej činnosti, slnko ide po oblohe, rieka skáče cez kamene, kopec vyrástol z kameňa, ktorý tam nasadil a pod.. Táto ilúzia však niekedy nie je úplná. Dieťa si zároveň uvedomuje, že je to len neživá vec a asi by sa naľakalo, keby hračka začala naozaj rozprávať alebo sama hýbať rukami. Dieťa sa dokáže celkom vžiť do hry. Predstavuje si, že to, čo mieša v hrnci je naozajstná polievka, a že bába sa ňou zašpinila, preto jej musí oprať šaty. Svet chápe v mýtickej podobe. Takéto aminizmy si dieťa utvrdzuje pri rozprávaní rozprávok.
 
   1  |  2  |  3    ďalejďalej
 
Zdroje: Václav Příhoda – Ontogenéze lidské psychiky I.,, Oravcová - Vývinová psychológia
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.