referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Utorok, 22. augusta 2017
Rasizmus a antisemitizmus
Dátum pridania:28.05.2009Oznámkuj:12345
Autor referátu:denik333
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:5 714
Referát vhodný pre:GymnáziumPočet A4:17.2
Priemerná známka:2.98Rýchle čítanie:28m 40s
Pomalé čítanie:43m 0s
 

Úvod

V poslednom období sa stáva na Slovensku čoraz viac používaným termínom pojem multikulturalizmus, no interpretácie jeho významu sú rôzne. Možno sa stretnúť s vyjadreniami o tom, že Slovensko je multikultúma krajina, najmä v súvislosti s faktom, že na jej území žije viacero národnostných menšín. Tieto vyjadrenia sú však zjednodušením toho čo prívlastok „multikultúrny", resp. pojem „multikulturalizmus" naozaj predstavuje. V odbornej literatúre však nenájdeme len jednu, všeobecne platnú definíciu tohto pojmu. Jeho význam sa prispôsobuje lokálnej situácii, časovému obdobiu a používa sa v rôznych krajinách odlišne. Z toho dôvodu je termín multikulturalizmus používaný s rôznou intenzitou a odlišným záberom v západnej Európe alebo v zámorí.

Je dôležité pochopiť skutočný význam multikulturalizmu a jeho uplatnenia v bežnom živote, nakoľko sme sa stali členmi Európskej únie, a tým i partnermi, či spojencami iných štátov a tým i národov a kultúr. Čoraz častejšie sa môže každý z nás stretnúť s príslušníkmi iných kultúr. Je preto potrebné poznať ich a tým predchádzať vzniku možných nedorozumení. Okrem harmonizácie našich právnych a ekonomických predpisov, je nevyhnutné zmeniť aj postoje a predsudky, ktoré nám bránia pochopiť etnickú odlišnosť ako prirodzenú a obohacujúcu súčasť každej spoločnosti. V tomto procese si je však potrebné uvedomiť, že v súvislosti s rómskou národnostnou menšinou je najskôr nevyhnutná ich inklúzia do spoločnosti. ,,V západných spoločnostiach získava stále silnejúcu podporu téza teoretikov multikulturalizmu. Podľa nich tradične liberálne individuálne ľudské práva neposkytujú dostatočný priestor na zabezpečenie skutočnej rovnosti všetkých občanov. Multikulturalisti sa odkláňajú od tradičného liberalizmu a obhajujú takzvané skúpinovo-diferencujúce práva (angl. group-differentiated rights). Tie sú efektívnym prostriedkom na zabezpečenie slobody a rovnosti členov menšinových kultúr.“(Bezáková, 2002, str. 6)

Akomodácia kultúrnych menšín vytvára priestor na ich rozvoj a súčasne predchádza vzniku etnicky motivovaného násilia. Krajiny, ktoré zaujali takýto prístup k pôvodnému obyvateľstvu, národnostným, náboženským menšinám a imigrantom, vytvorili pluralitné spoločnosti, v ktorých príslušníci menšín podstatne jednoduchšie dosahujú nielen právne, ale aj socio-ekonomicky rovnocenné postavenie s majoritou. Multikulturalizmus sa preto stal veľmi efektívnym spôsobom riešenia menšinovej politiky.

Rasizmus

Rasizmus je nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás.
Spočiatku, vo vedeckých pokusoch o vysvetlenie vzniku ľudských rás, nachádzame pokusy telesné a ostatné rozdiely medzi rasami pripísať rôznym podmienkam, v ktorých jednotlivé rasy žili. Ako príklad spomenieme výrok otca medicíny, ktorým bol Hippokrates:
"Z fyziologického hľadiska je len jeden ľudský rod, národy rozrôzňuje podnebie, vody, zemepisné podmienky, stravovanie a mravy."
Po viacerých predchodcoch zakladateľom rasizmu sa stal J. A. C. Gobineau (1816 - 1882), ktorý v štvorzväzkovom diele "Štúdia o nerovnosti ľudských rás" dokazuje, že nemožno telesné charakteristiky a kultúrne znaky (napr. rozumové schopnosti), ktorými sa jednotlivé rasy líšia medzi sebou, vysvetľovať len podmienkami prostredia, že príčiny týchto rozdielov treba hľadať "hlbšie". Podľa neho sa každá civilizácia udrží len dovtedy, kým sa jej podarí vyhnúť sa miešaniu s "menejcennými rasami". Samozrejme, za najvyššiu rasu považoval rasu bielu (árijskú). Vyvrcholenie rasizmu je v ideológii "čistej nordickej rasy", ktorá vládla v nacistickom Nemecku a ktorá doviedla rasizmus k obludnému systému vyvražďovacích táborov smrti, v ktorých boli vraždení príslušníci "nižších rás" (aj národov, etnických skupín, politických odporcov atď).

Základné dôvody pre vznik rasizmu treba hľadať v:
- xenofóbii - strachu z neznámeho
- hospodárskych dôvodoch - snaha ovládnuť slabšieho, kolonializmus a pod.

Musíme si uvedomiť, že existuje rasizmus bielych proti čiernym, ale rovnako tak rasizmus čiernych proti bielym, bielych proti žlto - hnedým aj žltohnedých proti bielym a čiernym a čiernych proti žlto - hnedým, no skrátka existuje rasizmus všetkých proti všetkým.

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalejďalej
 
Zdroje: KŘIVOHLAVÝ, Jaro: Konflikty mezi lidmi. Praha: Portál, 2002. 189s. ISBN 80-7178-642-X, BEZÁKOVÁ, Katarína; LAJČÁKOVÁ, Jarmila: Multikulturalizmus a inklúzia ako riešenie rómskej problematiky. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2002. 836s.
Galéria k článku [3]
Copyright © 1999-2016 News and Media Holding, a.s. - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.