referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Piatok, 1. augusta 2014

Pobox

ATLAS

Prihlásenie

@atlas.sk
Hra ako významný výchovný prostriedok
Dátum pridania:17.08.2007Oznámkuj:12345
Autor referátu:Yfka
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:4 523
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:12.7
Priemerná známka:2.96Rýchle čítanie:21m 10s
Pomalé čítanie:31m 45s
 

Hra je dôležitou súčasťou ľudského života. Pomocou nej už od narodenia spoznávame svet a učíme sa základným potrebám. Stretávame sa s ňou v každodennom živote a považujeme ju za samozrejmú súčasť nášho života.
Hra sprevádza ľudstvo od jeho vzniku, čo dokazujú aj rozličné historické pramene. Už v starovekom Ríme sa hra stala priamou súčasťou výchovy a vzdelávania. Súkromné rímske školy poskytujúce elementárne vzdelanie dokonca niesli názov ludi – hry.
Veľkú pozornosť venoval hre aj Jan Amos Komenský vo svojich dielach (Informatorium školy materskej, Škola hrou, Vševýchova). Hru začlenil do svojej pedagogickej sústavy a pokladal ju za rovnako dôležitú pre zdravý vývin ako výživu a spánok. Hru považoval za prirodzený prostriedok na výchovu vôle, charakteru, rozvoj rozumových schopností dieťaťa, rozvoj reči, myslenia a fantázie.

Hry sú súčasťou všetkých činností vo výchove mimo vyučovania. V školskom klube detí je hra najdôležitejšou činnosťou.

Charakteristické znaky hier

Medzi základné znaky možno zaradiť tieto:

  1. Hra prináša radosť – hra navodzuje príjemné pocity, prináša zábavu, uvoľnenie
  2. Hra slúži učeniu – dieťa prostredníctvom hry formuje svoje poznávacie schopnosti, rozširuje a upevňuje svoje vedomosti, trénuje pamäť a myslenie, získava základné návyky a poznatky o práci
  3. Hra nemá charakter výsledného konania – je samoúčelná, hra u detí nie je vždy cieľavedomou, deťom samotným ide o priebeh hry, nie o jej výsledok

Hre by sme ešte mohli pripísať i ďalšie znaky, ktoré sa vyskytujú i v iných činnostiach:

  1. dobrovoľnosť – deti netreba nútiť, aby sa hrali, ak sa tak stane, hra stráca svoj význam
  2. spontánnosť – človek sa hrá z vnútorného popudu, zväčša nie je závislá na vonkajších okolnostiach, k hre nemožno dieťa prinútiť, musí sa hrať s pocitom slobody a dobrovoľného rozhodnutia
  3. univerzálnosť – hra by mala byť prístupná pre všetkých
  4. symbolickosť – hra reprodukuje v symbolickej podobe, čo dieťa prežilo alebo môže prežívať
  5. fantazijnosť – hra je poprepletaná fantazijnými predstavami
  6. pozitívna citová účasť – v niektorých hrách deti hrajú role, do ktorých sa citovo vžívajú, city prežívajú reálne, čím sa učia empatii

Môže sa zdať, že jednotlivé znaky spĺňa akákoľvek činnosť. „Aby niektorá aktivita mohla byť chápaná a hodnotená ako hra, musí mať charakter spontánnej činnosti založenej na slobodnom výbere a dobrovoľnosti.“ Hrou nie je „aktivita, ktorá nespĺňa atribút dobrovoľnosti a spontánnosti, hoci by sa jej vonkajšími znakmi akokoľvek podobala.“ 

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalejďalej
 
Zdroje: KOLČÁKOVÁ, B. M. – SABOL, J. : Konštruktívne a kooperatívne hry v školských kluboch detí. Banská Bystrica: 2003, CEJPEKOVÁ, J. : Hra vo vyučovaní na 1. stupni základnej školy. Banská Bystrica: 1996, BALÁŽOVÁ, E. – LIGAS, Š. : Hra – prostriedok formovania osobnosti. Banská Bystrica: 1999, KOSOVÁ, B. : Humanizačné premeny výchovy a vzdelávania na 1. stupni základnej školy. Banská Bystrica: 1996, PÁVKOVÁ, J. – HÁJEK, B. – HOFBAUER, B. : HRDLI4KOVÁ, V. – PAVLÍKOVÁ, A. : Pedagogika volného času. Praha: 2002, MASARIK, P. a kol. : Teória školskej a mimoškolskej výchovy. Nitra: 1995, , VIŠŇOVSKÝ, Ľ. : Teória výchovy. Banská Bystrica: 2002, s. 44. , BALÁŽOVÁ, E. : Hračky v škole. Banská Bystrica: 2004, KALÁBOVÁ, N. : Funkce hry v činnosti školní družiny. In: Vychovávateľ, č. 7-8, 2000, roč. 44, s. 29., MATÚŠKOVÁ, R. : Hra ako jedna z vyučovacích metód. In: Naša škola. Roč. 9, 2005-2006, č. 1, s. 23
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.