1.Podstata problémového vyučovania.
Na rozdiel od tradičného vyučovania, kde učiteľ odovzdáva žiakom hotové vedomosti, pri problémovom vyučovaní učiteľ stavia žiaka pred úlohy. Tieto predstavujú neznáme vedomosti a spôsoby činnosti. Učiteľ ho motivuje, usmerňuje hľadanie nových spôsobov a prostriedkov riešenia úlohy, pri hľadaní ktorých si žiaci osvojujú nové vedomosti a nové spôsoby činnosti. Pri problémovom vyučovaní žiak akoby sám objavoval poznatky (prvky systému a vzťahy medzi nimi)pri riešení problémových úloh, ktoré mu vytýči učiteľ, alebo na ktoré prichádza sám. Tým je podmienené tvorivé myslenie a schopnosti žiaka aplikovať teoretické poznatky do praktickej roviny.

Prečo sa v problémovom vyučovaní zadávajú žiakom úlohy? Lebo myslenie môže vzniknúť iba v tzv. problémovej situácii, v situácii, keď sa človek stretne s dajakou prekážkou, ťažkosťou vo svojej činnosti, pričom spôsob prekonania prekážky je mu neznámy. Okrem protirečenie, t.j. neznámeho musí problémová situácia obsahovať ešte tieto dve stránky:
1.motivačnú - prebudenie záujmu na odstránenie uvedomeného protirečenia a pocítenie možnosti odstrániť ho pri súčastnom osvojení si nových vedomostí a zručností,
2.predmetovo - obsahovú - isté základné vedomosti žiaka zodpovedajú vecnému obsahu situácie a intelektuálne prostriedky na manipuláciu s týmto vecným obsahom.

Navodenie problémovej situácie vyvoláme predložením problémovej úlohy. Táto môže mať rozličnú formu: otázka, zadanie, praktická úloha. Musí však odpovedať určitým požiadavkám:
- musí byť prirodzene spätá s prebraným učivom a musí z neho logicky vyplývať
- má vychádzať z praktickej, životnej situácie, ktorá žiakov upúta . Apeluje na ich záujmy a skúsenosti tzn. musí žiaka motivovať. Motivácia učenia je vnútornou podmienkou aktivizácie myšlienkovej činnosti
- musí obsahovať neznámy prvok (protirečenie),ktoré je základnou hybnou silou tvorby poznatkov a vyvoláva potrebu splniť úlohu. Najúčinnejšie úlohy predstavujú pre žiakov odhalenia nových príčinno-dôsledkových vzťahov, nových zákonitostí, nových princípov a spôsobov riešenia celej triedy úloh
- musí byť formulovaná tak, aby žiaci jasne videli jej cieľ. Bez znalosti cieľa problémovej úlohy sa stráca dôvod tvorivého myslenia žiakov
- musí zodpovedať intelektuálnym možnostiam žiakov. Musí byť dostatočne zložitá a náročná no súčastne dostupná pre možnosti žiakov. Musí teda ležať v "zóne najbližšieho vývoja" žiaka
- môže obsahovať udané veličiny, ktoré nemajú súvis s jej riešením, alebo neúplné údaje

Ak sa učiteľovi podarí sformulovať úlohu tak, že objektívne protirečenie medzi daným a hľadaným sa v žiakovom vedomí zmení na protirečenie medzi známom a neznámom, potom žiak stojí pred problémom. V kolektíve triedy sú žiaci, ktorí sa o dané téma zaujímajú nad rámec výučby a pre nich je riešenie vopred známe. Zároveň existuje skupina žiakov, ktorých východzie vedomosti sú pod predpokladanou úrovňou. Obidve tieto kategórie žiakov nebudú stáť pred problémom, lebo v ich vedomí nevzniklo protirečenie medzi známim a neznámim. Z uvedeného vyplýva potreba diferencovaného prístupu k žiakom.
Podstata problémového vyučovania:- je to vytváranie mnohých problémových situácií a riadenie činnosti žiakov pri viac menej samostatnom riešení problémových úloh

2.Metódy.
Problémové vyučovanie možno realizovať prostredníctvom týchto metód :
-problémový výklad
-heuristicka metóda
-výskumná metóda
-didaktické hry

Problémový výklad:
Ak majú žiaci tvorivo myslieť, tak najskôr im treba ukázať, ako tvorivé myslenie prebieha. Potrebné je ukázať ako daný problém vznikol a ako sa vytyčovali hypotézy, aké spory vznikali pri ich objavovaní a ako sa obhajovali hypotézy. Tým sa začleňujú do atmosféry vedeckého myslenia. Problémový výklad formuje v žiakoch vzor kultúry tvorivého myslenia, je pre nich školou myslenia. Problémový výklad síce vedie učiteľ, ale vedie ho otvorene, obracia sa k žiakom s otázkami na ktoré nie sú potrebné hlasné odpovede, ale ktoré povzbudzujú myslenie.