referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Streda, 17. septembra 2014
Psychológia vyučovania
Dátum pridania:29.04.2008Oznámkuj:12345
Autor referátu:lucillie
 
Jazyk:SlovenčinaPočet slov:1 841
Referát vhodný pre:Vysoká školaPočet A4:5.5
Priemerná známka:3.02Rýchle čítanie:9m 10s
Pomalé čítanie:13m 45s
 
Psychológia vyučovania

Vymedziť predmet a úlohy psychológie vyučovania a vzdelávania predpokladá osvetliť základné pojmy psychodidaktiky. Patria k nim: učenie, vyučovanie, učiteľ a žiak, učivo, vedomosti, zručnosti a návyky, vyučovací proces.


Učenie

Učenie má v psychológii širšie (všeobecnopsychologické) a užšie (pedagogickopsychologické) vymedzenie. Pod širším chápaním učenia rozumieme akékoľvek nadobúdanie individuálnej skúsenosti v priebehu života, ktoré mení správanie jednotlivca. V užšom vymedzení učenie znamená zámerné (cieľavedomé) a systematické nadobúdanie vedomostí, zručností a návykov, spôsobov správania a osobných vlastností, a to spravidla pod vedením učiteľa, (cvičiteľa, trénera, inštruktora) v organizovaných podmenkach (v škole, v kurzoch). Môže ho však organizovať aj sám učiaci sa podľa požiadaviek, smerníc učiteľa. Učenie teda znamená istý druh činností, aktivity samotného učiaceho sa (žiaka).

O zámernom učení hovoríme iba vtedy, keď sa činnosť človeka riadi poznávacím cieľom (t.j. osvojiť si určité vedomosti, zručnosti, návyky, činnosti). U človeka k zámernému učeniu dochádza až vtedy, keď si osvojí spôsobilosť riadiť svoju činnosť (správanie a konanie) uvedomeným ideálnym cieľom. Začína sa asi v 4. – 5. roku života.

Učenie môže navodzovať akákoľvek činnosť, pričom k učeniu dochádza tým, že učiaci vykonáva rôzne úkony: pohybové, pracovné, rečové, písomné a pod. Avšak vonkajšia pohybová aktivita nie je vždy podmienkou učenia. Okrem praktickej činnosti využíva človek ešte osobitnú gnostickú (poznávaciu) činnosť, ktorej cieľom je zhromažďovať a prepracovať informácie o vlastnostiach okolitého sveta. Túto činnosť obyčajne nazývame sebavzdelávaním. Gnostická a praktická činnosť môže byť vonkajšia (pociťovanie, ohmatávanie predmetov, manipulácia s nimi, rozdeľovanie, spájanie apod.), avšak gnostická činnosť môže byť aj vnútorná, často ani nepozorovateľná. Zahrňuje činnosť psychických procesov. Učenie sa teda prejavuje v aktívnej gnostickej činnosti a na nej sa zakladá.


Vyučovanie (vzdelávanie)

Vyučovanie je zámerné (cieľavedomé) a systematické pôsobenie učiteľa na žiaka s cieľom vštepiť mu isté vedomosti, zručnosti, návyky, spôsoby správania a osobnostné vlastnosti v súlade s požiadavkami vytýčenými spoločnosťou. Vyučovanie sa spravidla uskutočňuje v organizovaných podmenkach. Vyučovanie, najmä v súvislosti s dospelými, označujeme aj ako vzdelávanie. Žiak až vyučovaním nadobúda isté vedomosti, zručnosti, návyky, spôsoby správania a osobnostné vlastnosti, ktoré predtým nemal, a to od učiteľa alebo v dôsledku vlastnej aktivity, ktorú za týmto cieľom podnietil, riadil a usmerňoval učiteľ. Vyučovanie možno charakterizovať ako proces vzájomnej interakcie medzi učiteľom a žiakom, v dôsledku ktorej sa u žiaka utvárajú určité vedomosti, zručnosti a návyky. Vyučovanie má dve zložky: obsahovú, ktorú v hlavných črtách určujú učebné plány, učebné osnovy a učebnice, a dejovú, ktorá sa prejavuje v konkrétnych činnostiach učiteľa a žiaka.


Učiteľ a žiak

Učiteľom nazývame každú osobu, ktorá sústavne (nie epizodicky), cieľavedome (t.j. s vopred jasným zámerom), prakticky iného učí a vzdeláva v osobitných podmenkach (t.j. v zariadeniach určených na vyučovanie, vzdelávanie) Učiteľom je teda ten, kto riadi vyučovací, resp. vzdelávací proces.

Učiteľa charakterizuje predovšetkým to, že má prevahu nad vyučovanými, pretože jednak vie, ako môže vyučovaný jednotlivec s jeho pomocou najlepšie, najskôr a najľahšie dosiahnuť to, čo mu chýba a čo sa chce naučiť, jednak má na to príslušné predpoklady tým, že lepšie ovláda príslušné teoretické poznatky, alebo praktické činnosti a že sa aj skutočne usiluje, aby to vyučovaný jednotlivec dosiahol.

Žiakom nazývame toho, kto obohacuje vlastnú skúsenosť a rozvíja svoju osobnosť pod učiteľovým vedením v osobitne organizovaných podmienkach. Žiak je vlastne ten, kto je objektom a zároveň nositeľom vyučovacieho procesu. Pritom žiak si nemusí byť vedomý ani učiteľových vzdelávacích zámerov, ani nemusí dosahovať také učebné výsledky a zmeny svojej osobnosti a správanie, ako si učiteľ praje. Psychológia vyučovania si u žiaka všíma najmä tie faktory v jeho osobnosti a správaní, ktoré ovplyvňujú kvalitu a výsledky jeho učebnej činnosti.
 
   1  |  2  |  3    ďalejďalej
 
Podobné referáty
Psychológia vyučovaniaSOŠ2.9333889 slov
Psychológia vyučovania2.9924618 slov
Copyright © 2000-2014 centrumholdings.com - všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.